Kov leta vyzváňa. A zvonček ešte raz.
A potom utíchne a zaznie v podjeseni.
Už volá diaľnica, pach poľných ciest a pláž,
kde vlny-kozliatka na rohoch nesú peny.
Meď slnka leje sa do zelenkavých fliaš
topoľov za riekou. Iba vy v osamení,
kľučky tried, vydané clivotám napospas,
mučivým spomienkam a nostalgickej lieni.
Jak mesto vymreté sú chodby, roje tried,
len pavúk pradie nad stíchnutým žiackym úľom.
Už k dlážke neklesá váhavá odpoveď
ranená náhlivou a neľútostnou guľou.
Ó, pocit úžasu, voľnosti, holých viet,
plachého študenta v noci pred prvým júlom.
Mikuláš Kasarda (1925 – 2013), básnik, prekladateľ, rozhlasový redaktor a pedagóg, má veľa básní so školskou tematikou. Sú to verše presvedčivé a úprimné. Čitateľovi prinavrátia krásne študentské roky...
Myslím, že je na túto báseň najvhodnejší čas.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.