Humanitárny pracovník Slovenskej katolíckej charity Jozef Kákoš je momentálne na misii na Ukrajine. Zhováral sa s dobrovoľníčkou a priamou účastníčkou protestov na Kyjevskom Majdane Sofiou.

dobrovolnicka_sofia_na_majdane2.jpg

Odkiaľ pochádzaš a čo robíš?

Pochádzam z Ľvova a momentálne som študentkou posledného ročníka na Gréckokatolíckej univerzite v Ľvove odbor žurnalistika.

Kedy a prečo si sa rozhodla prísť na Majdan do Kyjeva?

Prvýkrát som bola na Majdane hneď na začiatku protestov koncom októbra. Prišla som sem aj s ďalšími spolužiakmi z univerzity. Keď sme sem prichádzali, nedúfali sme, že sa niečo zmení, pretože Janukovič mal pod kontrolu všetky zložky štátu, no chceli sme aspoň nejako vyjadriť svoj názor.

K téme:
Ukrajina je na rázcestí a my jej musíme pomôcť
Prečítajte si aj ďalšie články k udalostiam na Ukrajine

Koľkokrát si bola na Majdane a aká tam bola atmosféra?

Na Majdane som bola celkovo trikrát, naposledy koncom novembra. Cez týždeň som chodila do školy a na víkend sme chodili spoločne so spolužiakmi do Kyjeva. Vládla tu príjemná priateľská atmosféra. Vždy som sa tešila na stretnutia so študentmi z ďalších ukrajinských univerzít. Raz za čas sa zvýšilo napätie z dôvodu správ prichádzajúcich z vlády, no väčšinou sa pokojné protesty podobali na veľký „happening“. Na pódiu sa striedali predstavitelia opozície s koncertmi kapiel. Ľudia prišli cez deň alebo večer na Majdan, vypočuli si obľúbenú kapelu a v noci sa vrátili domov. Na námestí vtedy prespávala iba mála skupina ľudí.

Robievala si v Kyjeve aj niečo iné, alebo si chodila len na Majdan?

Áno. Keď som bola v Kyjeve chodila som ako dobrovoľník pomáhať do centra, ktoré sa staralo o protestujúcich. Pomáhala som so všetkým, čo mi koordinátor určil. Okrem toho v kostole redemptoristov prebiehali 24 hodinové modlitby za situáciu na Ukrajine. Tam som tiež chodila a pomáhala s tým, čo bolo treba robiť.

Prečo si prestala chodiť na Majdan už v novembri? Protesty predsa pokračovali ďalej.

Keď som bola na Majdane posledný krát, prišli sme dvoma autobusmi z Ľvova spolu s naším profesorom. Na námestí vtedy bolo veľké množstvo ľudí. No atmosféra a aj ľudia sa zmenili. Pred tým sme tam bývali väčšinou študenti, no teraz okolo mňa stáli muži so železnými palicami v rukách. Dostala som veľký strach. Hneď som odišla a začala hľadať nášho profesora. Keď som ho našla, povedala som mu, čo som videla. Rýchlo zvolal celú skupinu a odišli sme z Majdanu preč. Na byte, v ktorom sme v Kyjeve prespávali, bolo cítiť strach. Skoro ráno sme nastúpili do autobusov a odišli späť do Ľvova. Ráno sme sa dočítali, že v ten večer polícia na Majdane surovo zbila protestujúcich študentov.

Kto boli tí ľudia s palicami?

Nemôžem to povedať na sto percent, no som presvedčená, že to boli provokatéri. Janukovič ich takto využil proti Majdanu niekoľkokrát, aby mohol obhájiť policajný zásah proti študentom.

sofia_ukazuje_na_fotografie_obetiprotestov_a_rozprava_o_tom_co_zazila.jpg

Sofia ukazuje na fotografie obetí protestov a rozpráva o tom, čo zažila.

Bola si v tieto dni po páde Janukoviča pozrieť Majdan?

Bola som sa pozrieť na Majdan aj na Institusku ulicu, na ktorej zomrelo najviac ľudí. No je to úplne iné miesto, ako na ktorom som bola pred tým. Dnes sa to viac podobá na vojnovú zónu. Z ľudí cítiť hnev a držia si väčší odstup. Už nie sú takí priateľskí. No je to pochopiteľné vzhľadom na to, čo prežili.

Poznáš niekoho kto zomrel alebo bol zranený počas protestov?

Žiaľ áno. Môj kamarát z Ľvova, Igor, bol na Majdane 20. februára, kedy snajperi strieľali na protestujúcich. Študuje odbor umelecký rezbár. Otec muž zomrel a žije iba s matkou a sestrou. Počas protestu ho zasiahli tri guľky, jedna do ruky, iná do brucha a ďalšia do nohy. Museli ho previesť do nemocnice. Nohu sa však lekárom už nepodarilo zachrániť a museli ju amputovať. Jeho bratranec sa snaží zozbierať pre neho peniaze, aby mohol ísť na ďalšie vyšetrenia do Poľska.

Jozef Kákoš
Autor je humanitárny pracovník Slovenskej katolíckej charity, momentálne je na Ukrajine v Kolomyji.

Foto: autor