Tvrdší o zovretie úst,
ťažší o prehltnutie,
je tu mesiac, vízia ňadra,
cítiť ťa, ako cítime bolesť,
vedieť ťa, ako vieme smrť,
je tu mesiac, vízia ramena,
odvrátim sa, rozmrvím cigaretu,
udusím rukavicu z tvojej rúčky,
milujte iného,
iného nenáviďte,
budeme každý
na druhej strane lásky,
ktorá nás rozohnala,
vyzradila nás,
zhorkla nám cukríkom
podaným z úst do úst,
štvala nás pred sebou, bola nám v pätách,
pokrikovala za nami,
prizvala psa za svedka,
smiala sa, pýtala sa na dôvod,
na príčinu,
šli sme si oproti, prešli sme
bez dotyku, o lásku sme sa minuli
a šli sme ďalej, preč,
len preč a hocikam,
rozmrvím cigaretu,
zadrhnem šatku z tvojich vlasov,
ukážem na seba, lež stále
uhýbam a odvraciam sa, nie, nie, nie,
hľa, oska, na ktorej sa krútim,
na uzol jazyka zaviazaný.
Ján Ondruš (1932 – 2000), básnik a prekladateľ, jeden z najvýraznejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie. Prvé básne publikoval v Mladej tvorbe, knižne debutoval v roku 1965 zbierkou Šialený mesiac, za ktorú dostal Cenu Ivana Krasku.
„Poézia Jána Ondruša je nepochybne výrazom mravnej i umeleckej odvahy autora, jeho nezvyčajnej schopnosti analyzovať jemné záchvevy ľudského vedomia a v neposlednom rade i neobyčajnej dôslednosti a náročnosti k sebe i svetu...“ (Štefan Strážay)
Báseň Uzol som vybral z vydania Ján Ondruš: Pamäť (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1982, zostavil a doslov napísal Štefan Strážay, ilustroval Ľudovít Hološka, graficky upravil Ladislav Vančo).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.