Veterný október prehŕňa borom šticu,
cestou sa chladný deň prilepil na živicu.
V pazúrkoch malinčia uviazli smädné dažde,
zlizujú sladkú krv po ďalšej letovražde
a planá hruška má zrelých sĺz plné riasy;
možnože pôjdeme ich trpkosť zoberať si.
Pôjdeme každý sám, keď sa v nás spodjesení,
chodníkom cez vŕšky, s pesničkou o lúčení.
Potiahne každý sám v boroch nájsť múdrosť starú:
láska je chrobáčik zakliaty do jantáru.
Eva Fordinálová (1941), poetka, literárna historička a vedkyňa, profesorka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Trnavskej univerzity (prednáša staršiu slovenskú literatúru a klasicizmus). Báseň Jesenná pesnička som vybral z publikácie Básnici 2018. Antológia poézie členov, prispievateľov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov (Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava 2018, zostavili Miroslav Bielik a Katarína Koláriková, obálka a ilustrácie Martin Kellenberger).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.