Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský si ani ďalším zo svojich návrhov nezískal podporu väčšiny agrosektora. Redistributívna platba by mala viac peňazí nasmerovať malým roľníkom, ktorí hospodária na rozlohe menšej ako 28 hektárov.

Deklarovaným záujmom nielen na Slovensku má byť podpora a udržanie vidieckeho života a kultúrnej krajiny.

Hoci prakticky nikto nespochybňuje takúto podporu samotnú, väčšine sektora prekáža to, že minister s nápadom prichádza prakticky zo dňa na deň. A ako sme si už za pôsobenia Jána Mičovského zvykli, opäť je terčom výčitiek, že o svojom zámere s dotknutými nekomunikoval.

O čo ide?

Návrh plánuje podporiť prvých 28 hektárov sumou redistributívnej platby vo výške 150 eur na hektár. 28 hektárov preto, lebo Slovensko na začiatku programovacieho obdobia 2014 – 2020 informovalo Brusel, že naša priemerná farma má práve takúto výmeru. Aktuálne má však priemerná dotovaná farma 100 hektárov a priemer všetkých fariem (aj tých nedotovaných) je 80 hektárov. Zámer smeruje k tomu, že farma s maximálnou výmerou do hranice 28 hektárov dostane ročnú podporu 4200 eur. Rovnakú podporu dostane aj nad túto výmeru. 4200 eur pre stohektárovú aj niekoľkotisíchektárovú.

Problémom bol celkový rozpočet. Ak by ministerstvo peniaze len prerozdelilo, pomohlo by síce malým farmám, no poškodilo by tie väčšie. Suma na priamu podporu by sa totiž nezmenila. Ministerstvo sa preto rozhodlo presunúť peniaze z druhého, investičného piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky do prvého – slúžiaceho na priame platby.

Keďže pravidlá presun peňazí povoľujú, presunie sa 64 miliónov eur. Náhradou bude 163 miliónov eur, ktoré na rozvoj vidieka prídu v rámci európskeho programu Next Generation.

Spomenutých 64 miliónov sa rozdelí na 35 miliónov redistributívnej platby, 10 miliónov viazaných platieb a 19 miliónov na tzv. greening.

V rámci podpôr je momentálne najproblémovejší (na celoeurópskej úrovni) tento greening. Podmienky sú totiž nastavené tak, že ho môže získať prakticky každý poľnohospodár bez ohľadu na skutočnú činnosť, hoci jeho zámerom je podpora ochrany prírody pri poľnohospodárskych činnostiach. Na každý hektár získa farma desať eur.

Ministerský návrh sa už na začiatku stretol s nesúhlasom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Je to priama platba odviazaná od produkcie, teda sa poskytuje len za udržiavanie poľnohospodárskej pôdy v stave vhodnom na produkciu. Bola by to zďaleka najvyššia redistributívna platba v EÚ a veľkú časť z týchto prostriedkov rozdáme viac ako 9 000 fyzickým osobám nepodnikateľom, ktorí na svojej pôde takmer nič neprodukujú a často sa pohybujú v zóne šedej ekonomiky alebo výmenného obchodu,“ reagovala Komora.

Po oznámení nasledoval aj nesúhlas zvnútra koalície. Predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta z hnutia Sme rodina kritizoval, že návrh prichádza do nejasného legislatívneho prostredia, v ktorom nie je definované, kto je vlastne farmár. Žiadosti o podporu tak môžu posielať aj ľudia, ktorí nehospodária, iba pôdu vlastnia.

To môže podľa Karahutu neúmerne zaťažiť Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá má dosť problémov aj bez toho. Platnosť redistributívnej platby navrhuje odložiť.

Jarmila Halgašová z SaS sa pridala k návrhu, aby sa podpora vyplácala až od 5 hektárov výmery.

Minister chce farmára definovať v novom zákone, ktorý by upravoval aj fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Pripravený by mal byť tento rok.

Jána Mičovského v jeho zámere podporilo viacero združení malých farmárov, ktorí sa cítia ukrivdení doterajším systémom fungovania podpôr.

Šibeničný termín

Najzásadnejším problémom je momentálne to, že minister Mičovský chce na podporu malých farmárov získať peniaze ich presunom medzi jednotlivými piliermi Spoločnej poľnohospodárskej politiky – teda z investičného piliera do piliera priamych podpôr.

Technicky to problém nie je, európske pravidlá to umožňujú, minister len musí tento presun oznámiť Európskej komisii. Termín je však v tejto chvíli už doslova šibeničný. Musí to urobiť do 19. februára, teda do piatku. A spôsob zmeny platieb a presun peňazí musí nariadením schváliť vláda.

Na stredajšom rokovaní vláda takéto nariadenie neschválila, ostáva jej teda štvrtkové rokovanie ako posledný možný termín. V programe rokovania sa však tento bod nenachádza, nie je teda známa ani konkrétna podoba nariadenia.

Riešenie mala priniesť pondelková koaličná rada. Dohoda o podobe nariadenia sa však na tejto platforme neuzavrela, koaličné strany sa len dohodli, že minister Mičovský má nariadenie pripraviť. Minister podľa informácií Postoja nebol kompromisu naklonený, trval na svojej predstave a rokovanie bolo v tejto otázke uzavreté.

Konkrétne znenie nariadenia zatiaľ nepozná nielen verejnosť, ale ani politici koalície, ktorí sa agrosektoru venujú.

A práve v tomto bode vzniká nadväznosť na ďalší problém, ktorý Ján Mičovský v rezorte má. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je od jesene v štrajkovej pohotovosti. Komora po minulotýždňovom stretnutí s premiérom a po pondelkovom rokovaní koaličnej rady oznámila, že zatiaľ odkladá ostrý protest. Jeho formu a termín prípadne oznámi po schválení nariadenia na úpravu redistributívnej platby.

Bez toho, aby sme sa v tomto spore pridávali na akúkoľvek stranu, treba povedať, že ak sa nariadenie schváli na poslednú chvíľu v podobe, s ktorou nebude komora spokojná, aký bude priestor na rokovania? Kde sa bude hľadať kompromis, ak bude mať Európska komisia na stole definitívne oznámenie podpísané ministrom? Čím bude potom minister a vláda upokojovať veľkých farmárov? Ďalšími dotáciami nad rámec doterajšej podpory?

Alebo to Ján Mičovský robí na poslednú chvíľu práve preto, aby sa na jeho návrhu už nič nemenilo? Bojí sa lobingu proti alebo už niekto vopred zaloboval uňho?

Ak minister dokáže ani nie za rok vo funkcii nahnevať takmer celý sektor, tak buď veľmi dobre vie, čo robí, alebo to vôbec netuší.

Povedzme, že to minister myslí dobre a jeho jediným cieľom je naozaj pomôcť malým farmárom. A treba povedať aj to, že si podporu zaslúžia a potrebujú ju. Ak sa však pozrieme na spôsob, akým to robí, musíme dať za pravdu jeho kritikom. Najmä ak všetci tvrdia, že so samotnou redistributívnou platbou problém nemajú, a ak by ju vopred ohlásil s platnosťou od budúceho roka, žiaden problém by nevznikol a pokojne by sa debatovalo o technických detailoch.

Čo sa ešte môže pokaziť

Keďže nie je známa podoba nariadenia, ktorá redistributívnu platbu upraví, pri opise možných problémov môžeme vychádzať len z doterajších vyjadrení.

Problematické je napríklad to, že opäť nejde o podporu produkcie, ale rozlohy. Rovnako ako priame platby, ktoré sa takisto viažu na rozlohu, bude len ďalej deformovať prostredie bez toho, aby akokoľvek motivovala poľnohospodárov pestovať plodiny, v ktorých napríklad trpíme nedostatkom sebestačnosti. Opäť zvíťazí prostý záujem o to, aby sa pestovali plodiny, na ktoré sú najnižšie náklady a zároveň pomerne istý výnos. Prípadne nerobiť na poli vôbec nič a dostať podporu len preto, že poľnohospodár pole má.

Opatrenie tiež môže vyvolať špekulatívne správanie. Pre získanie vyššej podpory sa niektoré farmy môžu začať účelovo deliť.

Problémom, na ktorý upozornil aj Jaroslav Karahuta, tkvie aj v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Zvýšenie počtu žiadostí môže skomplikovať ich schvaľovanie aj kontrolu oprávnenosti. Na jednej strane to môže viesť k tomu, že sa niektorí k podpore nedostanú, aj keď splnia podmienky. Na druhej strane môže narásť počet duplicitných žiadostí, keď si bude podporu nárokovať majiteľ aj nájomca, ktoré agentúra nebude schopná skontrolovať.

Rozhýbať to môže aj nájomné zmluvy. Viacerí majitelia si môžu začať pýtať pôdu späť od tých, ktorí ju momentálne obhospodarujú.

Návrh Jaroslava Karahutu a Jarmily Halgašovej na obmedzenie podpory od piatich hektárov zas môže odstrihnúť tých, ktorí – síce v malom – ale produkujú dôležité suroviny a potraviny – včelárov, ovocinárov, vinohradníkov a pod. Skrátilo by to podporu aj pre väčšie, napríklad 10-hektárové farmy.