RECENZIA: O nesmelej Ivetke a hore, kde sa zjavila Nepoškrvená Čistota

Začiatkom februára 2009 som v rádiu počul kázať hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika, ktorý reflektoval predchádzajú týždeň z pohľadu médií. Dotkol sa kauzy biskupa Williamsona a povrchnosti i pohodlnosti novinárov.

Potom pokračoval: „Bol som počas uplynulého týždňa na návšteve v Prahe. Chystajú návštevu Svätého Otca. Popri tom všetkom som narazil na veľmi zaujímavý dokumentárny film. Zdalo by sa, že pre Českú republiku a situáciu, ktorú tam majú, film o náboženských otázkach bude nepodstatný, nezaujímavý.

Napriek tomu bol tento dokumentárny film označený za najlepší dokumentárny film roku 2008.“ A Jozefovi Kováčikovi spadla sánka, keď ho uvidel. Nie je sám. Sánok spadlo oveľa viac.

Dokument Víta Janečka Ivetka a hora (2008) najprv vzbudzuje isté obavy. Divák má rozpačité predstavy o tom, ako bude celovečerný dokument o zjaveniach Panny Márie v Litmanovej vyzerať. Bude to bulvár? Bude spochybňovať pravosť zjavení? Vykreslí vizionárky ako hlupučké a naivnučké dievčatá?

Mať takéto predsudky či pred-otázky je asi najlepšie, čo sa môže divákovi stať. Počas filmu ich totiž postupne stráca a na záver vyhŕkne ďakovným potleskom. Vidí napínavý a zaujímavý príbeh vizionárky Ivetky Korčákovej, ktorej sa Panna Mária - ako Nepoškvrnená Čistota - zjavovala v rokoch 1990 až 1995 (Panna Mária sa zjavovala aj ďalšiemu dievčaťu - Katke). Pred kamerou je Iveta síce trošku nesmelá, ale stále ostáva úprimnou a pravdivou.

Základom príbehu je konfrontácia – vlastného Ivetkinho života s tým, čo od nej ako vizionárky očakávalo okolie. Vidíme ju premodlievať sa ruženec, odpovedať na otázky zvedavcov či znova navštevovať miesto, kde sa to celé odohralo. Na plátne je to však pokorná žena, ktorej zjavenie Panny Márie pomohlo na ceste viery. Z formálnej katolíčky sa stala „neformálna“, živá, naozajstná.

Transformáciu jej viery sleduje divák s napätím: najprv musela sama uveriť, že to zjavenie je pravdivé a nie vymyslené. Potom o tom musela presvedčiť rodinu a okolie (až tak, že jej matka by jej najradšej dala facku). Neskoršie sa musela vyrovnávať s tlakom okolia, ktoré by div z nej nespravilo sväticu či akúsi ikonu. Prostredie na ňu tlačí, aby vstúpila do kláštora a stala sa rehoľníčkou. Načas síce pobudne v reholi, no necíti, že je to jej pravé povolanie. Uniká. Ťažoba okolností ju dostane na prah života a smrti – chce si zobrať život.

„Režisér Vít Janeček prináša trpezlivo obraz ženy, ktorá volí opatrne každé jedno slovo. Keď Ivetka prehovorí, naozaj je vidieť, že každé jedno slovo, ktoré vysloví, predtým dvakrát premyslí,“ hovorí v spomínanej kázni J. Kováčik. „Konfrontuje súčasnosť s minulosťou. Film vôbec nevynáša súdy, on prináša veľmi silný príbeh. Veľmi silný, emočný, naladený príbeh.“
Snímka Ivetka a hora 2008 formálne spĺňala kritériá celovečerného dokumentárneho filmu. Vo svojej podstate to však bola dráma jedného ľudského života, ktorý, našťastie, stále trvá. Dráma, ktorú zažíva každý človek na ceste viery či nevery. A Ivetka sa radšej rozhodla kráčať úzkou cestou, ktorá bola i stále je tŕnistá a náročná. Vít Janeček však z toho neurobil senzáciu, ale pokojnú výpoveď, ktorá uteší divákovo srdce a naplní ho túžbou. Túžbou, po Komsi väčšom, ako je on sám.

Matúš Demko
foto: Rudo Prekop, www.ivetka.net

Povedali o filme:

Iveta Korčáková pre v rozhovore pre český Katolický týdeník (46/2008): Být upřímný k Bohu a k sobě. Myslím, že to je základ, od něhož se můžeme odrazit, abychom poznali Boží působení v nás samotných a obdivovali ho.

Jan Paulas, Katolický týdeník (46/2008): „Janečkův film bychom mohli nazvat portrétem jedné mladé ženy, která měla v dětství výjimečnou spirituální zkušenost. Ta nejen proměnila její duchovní život, ale stala se i těžkým křížem, který ji v jednu chvíli dotlačil až na samý sráz života, krůček od zoufalství."

Andrej Bán, .týždeň: Vaše dieťa sa vráti domov s tým, že videlo Pannu Máriu. Neviete si s tým rady vy ani ono. Zvesť sa rýchlo šíri. Prichádzajú tisíce pútnikov, stovky ľudí hlásia zázraky. Dieťa, ktorému ukradli detstvo, dospeje, vydá sa a má deti. Odsťahuje sa do sveta. Zjavenia sa skončili. Ostáva ticho, ktoré prehovorilo.

Petr Fischer, Hospodářské noviny:Janečkův film dociluje dvojího efektu: ve vzácných okamžicích zachycuje auru Ivety (Panny Marie), ale zároveň svědčí i o jejím mizení. Film se stává pohyblivou aurou, energetickým naplňováním a vypouštěním. Je to zázrak, jenž se, jak to u zázraků bývá, může přihodit jen těm, kdo si možnost setkání připouštějí.

Juraj Drobný, kňaz: Ivetka, nemôžem povedať, žeby som po dopozeraní filmu uveril v nadprirodzenosť litmanovských zjavení, ale tebe som uveril!

Zväčšiť mapu