Aj podľa Najvyššieho súdu je Kotleba vinným, pretože vedel, že šeky v sume 1488 eur, ktoré pred piatimi rokmi rozdával rodinám akurát v deň výročia vzniku Slovenského štátu, sú prihlásením sa k symbolom neonacizmu.
Odvolací súd však nesúhlasil s tým, že prvostupňový súd odsúdil Kotlebu so šekmi za založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Preto uplatnil miernejší paragraf, podľa ktorého sa predseda ĽSNS dopustil prejavu sympatie k takémuto hnutiu.
Kotleba teda nepôjde natvrdo do väzenia na viac než štyri roky, jeho podmienečný trest znamená, že by putoval do väzenia na pol roka v prípade, keby sa najbližší rok a pol dopustil priestupku či trestného činu. Dôležitým dôsledkom verdiktu je, že Kotleba stráca mandát poslanca – ten totiž podľa ústavy zaniká, keď je poslanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, čo sa dnes naplnilo.
Odsúdenie lídra ĽSNS si zaslúži tri poznámky.
1. Je dobrou správou, že Najvyšší súd zmiernil pôvodný rozsudok, ktorý aj v právnej obci nadvihol mnohým obočie. Samozrejme, Kotleba a jeho parťáci vedeli, čo rozdávaním takýchto šekov činia, pôvodne tým chceli zažmurkať na neonacistické podhubie svojej strany s tým, že ak si to všimnú médiá, budú sa tváriť, že tie šeky vystavené na rovnakú sumu sú len zhodou blbých náhod. V tomto sa prepočítali – a to je len dobre.
Lenže pôvodný rozsudok, ktorý posielal Kotlebu do väzenia na štyri roky a štyri mesiace, pôsobil vzhľadom na charakter činu celkom neprimerane. Akoby v tom celom viac než spravodlivosť rozhodovali emócie a túžba zakrútiť raz Kotlebovi krkom – napokon, prokurátor Tomáš Honz po verdikte v októbri 2020 hovoril, že je dojatý, a aj výška trestu 4 roky a 4 mesiace prezrádzala, že sudkyňa chcela Kotlebu nielen tvrdo potrestať, ale sa mu ešte aj vysmiať akousi alternatívnou číselnou hrou.
Preto je správne, že Najvyšší súd tento zlý dojem opravil: Kotleba je definitívne potrestaný, ale čerstvý verdikt už skôr nesie znaky, že rozhodoval spravodlivo a racionálne zvažujúci súd.
2. Z Kotlebu sa po tomto rozsudku stáva mimoparlamentný politik, ktorý síce môže usporadúvať po uliciach a námestiach rôzne protestné akcie, ale to všetko len ako extrémista v podmienke, ktorý si musí dávať pozor, aby sa nezaplietol do nejakého incidentu.
Kotlebu stál už tento súdny proces veľa – len pár mesiacov po prvostupňovom rozsudku ho v januári 2021 opustili Milan Uhrík, Milan Mazurek a spol.
Do tábora hnedých extrémistov to pred rokom vnieslo novú dynamiku, preferencie ĽSNS postupne padli pod päť percent a Uhríkova Republika sa vyšvihla na jej miesto. Kotleba je už vlastne politicky polomŕtvy, jeho niekdajších voličov už čoraz viac zastupuje Republika, ktorej lídri sa tvária, že sú poučení, už nekoketujú s extrémizmom, sú to len takí autentickí konzervatívni národovci.
3. Vôbec nás nemusí zaujímať, že to nie je fér voči Kotlebovi, len si treba pripomenúť kontext. Uhrík s Mazurekom hrali pred rokmi schovávačku spolu s Kotlebom, keď ešte vo farbách ĽSNS vyhlasovali, že s tými 1488 eurami išlo len o náhodu. Len čo odišli od Kotlebu, zmenili tón a Uhrík pre Hlavné správy temer v roli kajúcnika vysvetľoval, že on na rozdiel od vtedajšieho župana Kotlebu takúto symboliku nepoužíval. Aj v tom klamal, ako zverejnili Aktuality.sk, bol to Uhrík, ktorý vo výročnej správe ĽSNS za rok 2016 uviedol, že hodnota jeho práce bola 14 880 eur.
Chlapci si proste hru s číselkami užívali, bavilo ich medzi sebou pózovať, že vedia, ako sa kódovou rečou vyjadruje pozdrav Heil Hitler.
Kotleba je odteraz v podmienke a bez mandátu, zato Uhrík s Mazurekom (v minulosti odsúdeným za prejavy rasizmu) dnes vystupujú ako národná alternatíva. A zradikalizovaný trojnásobný expremiér Robert Fico, ktorý od minulého roka chytil druhý dych, hovorí, že „s Republikou nemáme problém“.
Slovensko však problém má. A to o dosť väčší než s ostrakizovanou ĽSNS a jej odsúdeným lídrom.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.