Putinovu inváziu na Ukrajine sa rozhodol využiť iný autokratický vladár, Recep Tayyip Erdoğan.
Podnikateľ a mecén Osman Kavala sa nachádzal vo väzbe už od roku 2017. Pôvodne ho režim vinil z podpory protestov v parku Gezi z roku 2013. Súd ho však uznal nevinným a nariadil jeho prepustenie – ani v značne pokrivenom justičnom systéme, v ktorom sa Erdoğan zbavil tretiny prokurátorov a sudcov, sa nepodarilo nájsť najmenší dôkaz o jeho vine.
Na slobode však zostal Kavala len niekoľko hodín, v ten istý deň ho polícia opätovne vzala do väzby – údajne pre podporu neúspešného puču v lete 2016.
Teraz súd zmenil názor a Kavalu v prípade odsúdil za „financovania protestov v parku Gezi“ a „pokus o štátny prevrat“. Demonštrácie v roku 2013 sa začali menšími protestmi proti zničeniu obľúbeného parku, na ktorého území malo vzniknúť nákupné centrum, a neskôr prerástli do väčších protirežimných protestov.
Podnikateľ všetky obvinenia odmieta, jeho prepustenie žiadal aj Európsky súd pre ľudské práva: „Pokračujúce prieťahy v jeho procese (...) vrhajú tieň na rešpektovanie demokracie, právneho štátu a transparentnosti v tureckom súdnom systéme,“ kritizoval správanie tureckých orgánov. Rada Európy proti Turecku spustila právny postup pre porušenie zmluvných záväzkov.
Erdoğanov režim však rozhodnutie súdu odignoroval. Prekáža mu činnosť Kavalovej nadácie Anodolu Kültür, ktorá sa venuje kultúre všetkých národov, ktoré žili v Anatólii – nielen Turkov, ale aj Kurdov, Grékov či Arménov.
Najznámejším projektom nadácie je dokumentácia ruín Ani, hlavného mesta stredovekého Arménska. Ani, ktoré sa dnes nachádza na tureckej strane turecko-arménskej hranice, je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a je jednou z mála arménskych pamiatok, ktoré sa ďalej nepustošia, nezneužívajú na cudzie účely ani neprenechávajú napospas živlom prírody.
Väznenie Kavalu v minulosti kritizovali diplomati desiatich západných krajín, okrem iného z USA, Nemecka, Francúzska a Kanady, Erdoğan nato oznámil vyhostenie dotyčných diplomatov. Veľvyslanci následne svoju kritiku Ankary utlmili a turecký prezident od ich vyhostenia upustil.
Vojna na Ukrajine je teraz pre tureckého prezidenta príležitosťou vybaviť si účty so starými nepriateľmi, či už imaginárnymi, alebo skutočnými.
Turecké letectvo pred týždňom začalo bombardovať kurdské pozície v severnom Iraku, ktoré majú byť údajne napojené na teroristické hnutie PKK. Ankara operáciu odôvodňuje bojom proti terorizmu, vraj sa jej podarilo „neutralizovať“ 26 teroristov. O legalite tohto počínania však jestvujú vážne pochybnosti, i Bagdad sa voči tureckým zásahom na jeho území ostro ohradil.
A aj vo vlastnej krajine stupňuje Erdoğan nátlak na svojich kritikov: len vo februári turecké súdy odsúdili 108 novinárov na dohromady 1485 rokov väzenia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.