Zatiaľ čo americká administratíva diskutuje o tom, či vyhlásiť ruskú súkromnú vojenskú spoločnosť Vagnerova skupina ovládanú blízkym spojencom Vladimira Putina Jevgenijom Prigožinom za zahraničnú teroristickú organizáciu, skupina sa ďalej aktivizuje.

Ruská súkromná vojenská spoločnosť je obvinená z porušovania ľudských práv vrátane mučenia a mimosúdnych popráv v Sýrii, Líbyi, Stredoafrickej republike, Sudáne či Mozambiku a aktuálne aj na Ukrajine.

Vagnerovci, ako ich dnes familiárne nazýva väčšina akademickej, novinárskej či bezpečnostnej obce, cvičia v Aleppe a Latakii 25. brigádu zloženú predovšetkým zo Sýrčanov, ktorých podľa miestnych zdrojov budú postupne premiestňovať na Ukrajinu. Prvých 200 žoldnierov do nášho susedstva už cez Rusko presunuli.

Boli sme v Sýrii a zisťovali podmienky náboru miestnych bojovníkov smerujúcich na Ukrajinu. Akým spôsobom Rusi cez svojich žoldnierov z Vagnerovej skupiny verbujú miestnych Sýrčanov, koho presne hľadajú a a ako to môže meniť ich pozíciu v ruskom bezpečnostnom systéme?

Pomoc Asadovi

Bolo to koncom roka 2015, keď do sýrskeho konfliktu vstúpila na strane Asada ruská paramilitaristická organizácia Vagnerova skupina. Vagnerovci v sebe spájajú žoldnierske aktivity a ťažbu prírodných zdrojov pri presadzovaní zahraničnopolitických cieľov Kremľa. Ruská vláda však spojenie so skupinou oficiálne aj naďalej popiera.

Podľa výcvikov, ktoré Sýrčania dostávajú, to vyzerá na ich priame zapojenie do aktívneho boja.Zdieľať

V Sýrii sa vagnerovci zúčastnili v bojoch v prvej línii. Ich nasadenie malo pomôcť Asadovej armáde na zemi, a to bez nutnosti priameho zapojenia ruských pozemných síl. Ako v štúdii o fungovaní ruskej paramilitaristickej skupiny pripomínajú bezpečnostní odborníci Miroslav Mareš a Adam Potočňák, vagnerovci zohrali spolu so spriaznenými milíciami rozhodujúcu úlohu v bitkách o Palmýru, Aleppo, v obrane vojenskej leteckej základne Tiyas či v dobytí východného brehu rieky Eufrat, čo predstavovalo významný úspech.

V roku 2018 sa časť Vagnerovej skupiny presunula do Líbye, kam so sebou vzali aj približne dvetisíc naverbovaných Sýrčanov. Šlo zväčša o žoldnierov z miest Homs, Dajr az-Zaur či Suvajda, teda sýrskych oblastí obývaných chudobnými sunnitskými Arabmi. V Líbyi ich nasadili na ochranu ropných polí.

Aj preto sa dnes mnohí vojenskí analytici domnievajú, že stráženie objektov bude hlavnou misiou Sýrčanov aj na susednej Ukrajine. Podľa bojových výcvikov, ktoré však dnes Sýrčania od ruskej paramilitaristickej skupiny dostávajú, to vyzerá skôr na ich priame zapojenie do aktívneho boja.

Simulácia Ukrajiny

Vagnerovci dnes v Sýrii aktívne verbujú mladých mužov vo veku 25 – 35 rokov. Podmienkou náboru sú ich predošlé bojové skúsenosti, odmenou tisíc dolárov mesačne. Teda porovnateľne, ako im bolo prisľúbené v Líbyi (kde však často z odmeny dostali len 600 dolárov, zvyšok bol sľúbený po návrate, Rusi im ho však nevyplatili, lebo misia sa oficiálne skončila, pozn. autorky).

Tréning tejto novej ruskej posily aktuálne prebieha v sýrskom Aleppe a Latakii. Tieto oblasti neboli vybraté náhodne. Zmiešaná oblasť s prítomnosťou jazier či zalesnená Latakia zrejme slúžia na simuláciu ukrajinského prostredia. Podľa miestnych zdrojov dostali naverbovaní Sýrčania od vagnerovcov aj špeciálny parašutistický tréning, ako aj tréning na zaobchádzanie s Točkou (OTR-21 Točka), teda taktickým operačným raketovým komplexom.

Hoci sa o možnom presune Sýrčanov na Ukrajinu hovorilo už od začiatku ruskej invázie, mnohí odborníci tento krok Ruska dosiaľ spochybňovali. Argumentom bolo, že krajina v našom priamom susedstve by pre Sýrčanov bola ako iný vesmír. Prečo teda k presunu napokon dochádza?

Odpoveď je zjavná. Ako hovorí profesor Miroslav Mareš z Masarykovej univerzity, presun bojovníkov na Ukrajinu znamená, že Rusom na Ukrajine jednoducho dochádzajú akceptovateľné ľudské rezervy. A tak je čas na nové.

Iný vesmír

Podľa našich miestnych zdrojov v Sýrii požiadalo Rusko o vyslanie prvých 200 sýrskych bojovníkov z 25. divízie pod vedením brigádneho generála Suhaila Al-Hassana. Skupina síce bola vyslaná, doteraz sa však v priamych bojoch nezúčastnila. Aj preto neboli dosiaľ na bojisku zaznamenané žiadne sýrske straty.

Dohromady má byť v dohľadnom čase na Ukrajinu presunutých približne 4000 sýrskych bojovníkov.

„Rusi aktuálne potrebujú posily viac do prvej línie než na stráženie objektov v zázemí,“ hovorí profesor Mareš z bezpečnostných štúdií. „Počas zimy a najmä na jar budú chcieť obnoviť útočné operácie a súčasne musia byť pripravení na odrážanie ukrajinských útokov.“

Vagnerovci môžu postupne začať hrať rolu podobnú Iránskym revolučným gardám.Zdieľať

Aj v dôsledku napätej domácej politickej situácie chcú Rusi podľa Mareša obmedziť straty vlastných vojakov. A verbovať tam, kde sa dá. „Nábor v sýrskom prostredí je istá forma ‚splácania dlhu‘ za ruskú pomoc Asadovi a uznanie významnej úlohy vagnerovcov v bezpečnostnom systéme Ruskej federácie,“ vysvetľuje profesor Mareš. „Vagnerovci môžu postupne začať hrať rolu podobnú Iránskym revolučným gardám, a to najmä v prípade, ak dokážu kumulovať súčasne vojenskú aj ekonomickú moc.“

Iránske revolučné gardy (IRCG) fungujú nezávisle od pravidelnej iránskej armády. Ich hlavnou úlohou je obrana národnej bezpečnosti Iránu. Okrem iného však disponujú vlastnou spravodajskou službou, špeciálnymi útvarmi a vlastnia viac než stovku rôznych obchodných spoločností, z ktorých časť bola zriadená s cieľom obchádzať sankcie uvalené na Irán. V súčasnosti sa odhaduje, že Iránske revolučné gardy ovládajú 1 až 2 tretiny HDP Iránu.

Vagnerova skupina, ako i jej zakladateľ Jevgenij Prigožin sú už zo strany USA, Británie či Európskej únie sankcionovaní za vojnové zločiny, ktorých sa dopustili takmer vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobili. Tieto okolnosti ruskej paramilitaristickej skupine nepomôžu, no ani ju v jej ťažení nezastavia. Oveľa dôležitejší je pre ňu zrejme vplyv, ktorý aktuálne získava doma v prostredí Ruskej federácie. A to aj cez svoje pôsobenie v Sýrii a najmä na Ukrajine.

V blízkej budúcnosti tak bude zaujímavé sledovať, či budú vagnerovci podľa vzoru Iránskych revolučných gárd prostredníctvom masívnych pašeráckych operácií zabezpečovať pre materské Rusko sankcionovaný tovar a rezervy v cudzej mene a preberať na seba čoraz väčšiu zodpovednosť za národnú bezpečnosť Ruska. Aj so všetkými výhodami, ktoré s tým súvisia.