
Bývalý minister obrany hovorí o vývoji vojny na Ukrajine, o zmene rétoriky voči Igorovi Matovičovi aj o perspektíve Demokratov.
Situácia Eduarda Hegera a jeho strany Demokrati pôsobí na prvý pohľad zúfalo. Pred pár mesiacmi odmietol veľkorysú ponuku Milana Majerského byť dvojkou v KDH. Namiesto toho chcel na základoch strany SPOLU, premenovanej na Demokratov, veľkolepo spájať menšie politické subjekty. No dnes – po potupnej strate premiérskej funkcie a preferenciách na úrovni troch percent – musia hegerovci skôr hľadať niekoho silnejšieho, na koho by sa napojili, aby vôbec mali nádej prežiť v parlamentnej politike.
Už týždne upierajú prosebné pohľady najmä na kresťanských demokratov. Lenže Milan Majerský najneskôr na predvčerajšej debate Denníka N definitívne potvrdil vôľu svojho hnutia ísť do volieb samostatne. Eduardovi Hegerovi povedal priamo do očí, že sa s jeho stranou nespojí.
Na Facebooku eNka, pod odkazom na diskusiu oboch predsedov, viacerí čitatelia, ktorí by však sami KDH nikdy nevolili, kritizujú Majerského, že sa nechce spájať. Vraj hazarduje s demokraciou a západným ukotvením Slovenska. No ak naozaj demokracia a geopolitická orientácia našej krajiny závisia od politického prežitia Demokratov, nech prejaví zodpovednosť a obetuje sa niekto iný. Napríklad Progresívne Slovensko.
Veď Demokrati sú vlastne strana SPOLU (bývalý predvolebný koaličný partner PS) plus Eduard Heger a Jaroslav Naď. Mimochodom, práve bývalý minister obrany zo všetkých čelných predstaviteľov strany asi najviac srší energiou, čo ukázal aj včera v debate s kolegom Michalom Magušinom.

Bývalý minister obrany hovorí o vývoji vojny na Ukrajine, o zmene rétoriky voči Igorovi Matovičovi aj o perspektíve Demokratov.
Spôsob, akým z projektu vycúval Rastislav Káčer, tiež niečo naznačuje o vnútornej súdržnosti Demokratov. Pripomínajú Za ľudí – ďalšiu narýchlo zošívanú partiu individualít, ktorá sa po vstupe do Národnej rady rýchlo rozpadla. Ďalší dôvod, aby bolo KDH voči Demokratom ostražité!
No Milan Majerský hlavne dobre vycítil náladu konzervatívneho voliča. Ten chce byť zastupovaný jasne profilovaným subjektom. Tlak na KDH, aby sa spojilo s Demokratmi, už začínal pripomínať viac účelovú snahu na rozriedenie hnutia než úprimný záujem o prežitie slovenskej demokracie a porážku Fica.
Samozrejme, kresťanskí demokrati si za ten tlak na svoju adresu môžu čiastočne aj sami. Keby sa dohodli s Kresťanskou úniou Anny Záborskej, kultúrne konzervatívne krídlo by mali pokryté. KÚ na kandidátke KDH by tiež odstrašovala liberálne subjekty, ktoré by chceli v politike prežiť prevezením na chrbte kresťanských demokratov.
Progresívne Slovensko sa Demokratov pravdepodobne neujme. No je zaujímavé, že na nich nikto ani nevyvíja mediálny nátlak, aby boli zodpovední a zachránili takto Slovensko pred Ficom.
Eduard Heger sa síce nachádza v nezávideniahodnej situácii, ale ešte ho netreba odpisovať. Pozoruhodné napríklad je, s akou jasnosťou začal v posledných dňoch ukazovať prstom na Igora Matoviča a Richarda Sulíka ako na hlavné faktory, prečo boli zmarené nádeje voličov ústavnej väčšiny z roku 2020. Skalným voličom OĽaNO, ktorí zo zotrvačnosti stále majú radi aj Hegera, to mohlo dať podnet k zamysleniu: Prečo prakticky zo dňa na deň začal Igor Matovič tak nevyberavo útočiť na svojho bývalého najbližšieho spolupracovníka? A nemá ten Heger pravdu, ak politický štýl Matoviča i Sulíka pokladá za toxický?
Niekoľko voličov ich strán by tým Eduard Heger snáď mohol pritiahnuť k sebe. No skutočná nádej pre prežitie Demokratov sa nachádza inde.
Jednak by sa mali pokúsiť osloviť Modrých Mikuláša Dzurindu. Iste, so spájaním pred pár mesiacmi to nedopadlo najlepšie, no vtedy veci prebiehali v réžii Miroslava Kollára. Konsenzuálnejší „Edo“ by mohol dať veci zase do poriadku. Okrem toho, Mikulášovi Dzurindovi musí byť jasné, že politický potenciál jeho Modrých je ešte nižší než výtlak Demokratov. Veľký comeback sa nekoná. To percento-dve, naviazané na bývalého šéfa SDKÚ, by však mohlo spoločnú kandidátku dostať tesne do parlamentu.
Okno príležitostí sa pre Demokratov otvára aj rozpadom maďarskej Aliancie. Opustila ju strana Most-Híd na protest proti miestu na kandidátke pre ex-poslanca OĽaNO Gyimesiho, ktorého presadzovala SMK.
Pre hegerovcov by mohlo byť zaujímavé pozhovárať sa s politikmi Mostu. No ešte zaujímavejšie by bolo spojenie s Maďarským fórom Zsolta Simona, ktoré už predtým absorbovalo napríklad ODS Pavla Macka a na rozdiel od Mostu sa neskompromitovali vládnutím so Smerom.
Demokrati, Modrí, Most-Híd, Maďarské fórum… Takéto spojenie, ak by sa ho Eduardovi Hegerovi podarilo dať dohromady, by bolo akousi politickou obdobou filmovej série The Expendables, v ktorej zažili pred pár rokmi comeback obstarožné akčné hviezdy z 80. a 90. rokov.
Eduard Heger, Mikuláš Dzurinda či Zsolt Simon na jednej kandidátke? To je niečo ako dnes Bruce Willis, Sylvester Stallone a Dolph Lundgren v jednom filme.
Akční dôchodcovia zo série The Expendables sa v kinách nestratili. Pomohlo im, že sa nebrali príliš vážne. Pre našich stredopravých „postrádateľných“ môže byť spoločný postup poslednou šancou.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.