Žilinka, Lipšic, Hamran a TV Markíza Načo sú dobré takéto prieskumy?

Televízia Markíza prezentovala cez víkend v relácii Na telo výsledky prieskumu, v ktorom zisťovala dôveryhodnosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Okrem ich dôveryhodnosti sme sa z prieskumu mohli dozvedieť aj to, ako je rozložená ich stranícka podpora. Že Žilinkovi najviac veria voliči Republiky, Lipšicovi zase podporovatelia OĽaNO a Hamran má najvyššiu dôveryhodnosť medzi voličmi KDH, OĽaNO a Progresívneho Slovenska.

Takýto prieskum si Markíza neobjednala po prvýkrát a dôveryhodnosť Žilinku, Lipšica a Hamrana porovnávala aj v minulosti.

Pri sledovaní výsledkov takých prieskumov sa neodbytne vynára otázka, načo sú vlastne dobré. Čo chce Markíza touto súťažou krásy dvoch prokurátorov a policajného prezidenta svojim divákom vlastne povedať?

Žilinka, Lipšic ani Hamran nie sú politici a oveľa dôležitejším ukazovateľom, ako ich osobný rating, je dôveryhodnosť inštitúcií, na čele ktorých stoja.Zdieľať

Žilinka, Lipšic ani Hamran nie sú politici, nebojujú o hlasy voličov a oveľa dôležitejším ukazovateľom, ako ich osobný rating, je dôveryhodnosť inštitúcií, na čele ktorých stoja. Tú má zmysel skúmať a dlhodobo porovnávať.

Sympatia alebo antipatia verejnosti k osobe šéfa prokurátury či polície je však len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú dôveru ľudí k týmto inštitúciám. Niekomu môže vadiť, ako sa Štefan Hamran vyjadruje na tlačovkách, ale keďže mal s políciou v ostatných týždňoch dobrú osobnú skúsenosť, jeho dôvera v inštitúciu ako takú sa zvýšila.

Príklad. Čísla publikované v nedeľu v Markíze viedli okamžite k ostrým novinovým titulkom o tom, ako „Lipšic s Hamranom úplne pohoreli“.

Len niekoľko dní pred reláciou Markízy bol však publikovaný prieskum, ktorý napríklad vo vzťahu k polícii ponúkal iný obrázok.

Agentúra AKO medzi 6. až 9. júnom tohto roku zisťovala, či ľudia dôverujú slovenskej polícii viac teraz alebo počas predchádzajúceho volebného obdobia pred voľbami v roku 2020. Z výsledkov vyplýva, že ľudia viac veria polícii teraz (40,7 percenta). Tých, ktorí viac verili polícii pred voľbami v roku 2020, je 24,1 percenta a približne 30 percent sa nevie rozhodnúť.

Je, samozrejme, zrejmé, prečo sa Markíza pýta na konkrétne tváre a nie na dôveryhodnosť inštitúcií. Takto je to nabitejšie emóciami, a teda z pohľadu sledovanosti výrazne atraktívnejšie, ako keby sa výskum len sucho pýtal na dôveryhodnosť prokuratúry či polície.

Lenže vo výsledku ponúka televízia ľuďom guláš s pochybnou výpovednou hodnotou.

Ako už bolo povedané, Žilinka, Lipšic ani Hamran nesúťažia o popularitu u voličov. Merať ich osobný rating nedáva veľký zmysel a už vôbec nie je dôležité, čo si o nich myslia voliči jednotlivých politických strán.

Je to, ako keby sme chceli poznať dôveru občanov k armáde alebo k justícii, ale pýtali by sme sa na osobnú dôveryhodnosť šéfa generálneho štábu Daniela Zmeka či predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu.

To, čo má s ohľadom na vymáhateľnosť práva a boj proti korupcii význam, je poznanie, ako sa vyvíja dôveryhodnosť inštitúcií, ktoré Žilinka, Lipšic a Hamran riadia. Ako sú napríklad generálna či špeciálna prokuratúra ľuďmi vnímané v porovnaní s časmi, keď ich riadili Jaromír Čižnár či Dušan Kováčik.

Nič také sa však z prieskumu Markízy nemáme šancu dozvedieť.