Tentoraz sa opäť raz dali dokopy českí a slovenskí tvorcovia. Slovensko-česká rozprávka Tri zlaté dukáty spojila obe verejnoprávne televízie a vzniklo spoločné dielo, ktoré si v hlavnom vysielacom čase počas vianočných sviatkov pozreli najprv Slováci a potom aj Česi v dabovanej verzii.

V novej rozprávke prevažovali slovenskí tvorcovia a spomeňme hneď tri ženy: režisérku Marianu Čengel-Solčanskú, scenáristku Zuzanu Líškovú a autorku hudby Ľubicu Čekovskú. Vlastne sú štyri, lebo treba medzi kľúčové osoby zarátať aj hlavnú hrdinku – krásnu zámockú paniu, ktorú hrá slovenská herečka Katarína Krajčovičová.

Ale zase nebola to čisto ženská jazda, ktorá by mužov vyraďovala z hry.

Úspech filmu totiž dosť závisel aj od hlavného hrdinu, lebo jeho rola je kľúčová. Ak by pastier Juraj nebol presvedčivý, nič by nefungovalo. Ale slovenský herec Ladislav Bédi je zaujímavý zjav, netradičnú rolu technicky nadaného pastiera s atraktívnym výzorom uniesol.

A ako to celé dopadlo? Najmä keď rozprávka mala uspieť aj na náročnom českom trhu, keďže Česko je rozprávková veľmoc?

Nuž, keď si človek vopred prečítal dej tej rozprávky, aj sa trochu bál. Vyzeralo to príliš komplikovane.

Už len ten časový rozptyl, teda že mladá zámocká pani Júlia bude tristo rokov zakliata a musí sa presúvať v čase vždy po sto rokoch. Aj samotná kliatba bola trochu zvláštna, nie veľmi zrozumiteľná a človek sa aj bál, ako to zvládneme, preletieť tých tristo rokov a vidieť pri tom dva neúspešné pokusy o odkliatie, aby potom ten posledný našťastie vyšiel.

Začínali sme v sedemnástom storočí, chvíľu sme sa tam zdržali a potom sme rýchlo popreskakovali až do roku 1900. Tam sa to už konečne rozbehlo.

Vidíme pastiera Juraja, ktorý pre svoje ovce vybudoval elektrickú ohradu aj s elektrickým osvetlením, vidíme notára na akomsi prototype auta, pastier behá po horách na bicykli, učiteľ s okuliarmi je intelektuál a slovenská dedina už vôbec nepôsobí nejako rozprávkovo či baladicky.

Aj ľudia sú už sebavedomejší, zámockého pána sa neboja a aj ženy sú dosť emancipované – bohatá krčmárova dcéra si spupne sama vyberie muža, ktorý jej nie je bohatstvom roveň, ale je to najatraktívnejší muž v dedine, tak rodičia musia prijať jej voľbu.

Pastier Juraj vyzerá naozaj sexy, je to samý sval (herec Bédi je bývalý futbalista), hruď je často poodhalená a ženy jeho mužnosť zjavne priťahuje. Nie je to už žiadny nezrelý chlapec, naopak, je to ambiciózny sebavedomý muž, ktorý vie, čo od života chce. Aj zámocká pani, ktorá sa tu po tristo rokoch ocitne s posledným zlatým dukátom v ruke a so svojom poslednou šancou na odkliate, je pastierom fascinovaná.

Ale jeho ešte ženy príliš nezaujímajú, je to technický talent, venuje sa sebavzdelávaniu, chce dobyť svet, na salaši má zbudovanú knižnicu, vyzerá to tam ako v študovni. Nemá komplex zo svojej chudoby a vie, že môže vo svete veľa dokázať. Treba mu ísť do Ameriky. Škoda ostávať doma pri ovciach a kopírovať model svojho brata, ktorý je chudobný, no stačí mu milovaná žena a zakladanie rodiny.

Pastier Juraj chce od života viac. Nie je to taký nezrelý mladík ako v pokračovaní Perinbaby, ktorý naivne hľadá krajinu hojnosti, kde tečie mlieko a jedlo rastie na stromoch a kde sa mu pritrafí éterická princezná. Tento muž sa chce presadiť svojím umom a zručnosťou.

Lenže zrazu mu do života vstúpi tá čudná mladá žena, ktorá zjavne pochádza z akýchsi iných čias. On, racionálne založený muž, jej neverí, nechce veriť báchorkám, nerozumie jej zamotanému príbehu.

Lenže ona má ten starý dukát aj zaujímavé informácie a on si to všetko overuje u sčítaného učiteľa. A začína chápať, že možno treba veriť aj rozprávke.

Preto potom zohrá významnú úlohu v tom, že zámocká pani je šťastne odkliata a získa späť rodový majetok. Hoci s tou kliatbou či vyslobodzovaním z nej to mohlo byť trochu lepšie vymyslené, tam akoby boli došli tvorcom nápady. Človek by aj očakával, že šikovný mladý muž bude musieť prejaviť viac dôvtipu, ale ono sa to napokon vyrieši najmä vďaka notárovi, u ktorého mal zlý muž veľké dlhy.

Akoby sa to na zámku už sypalo samo, aj bez zásahu pastiera. Kliatba sa stihne odstrániť, mladá zámocká pani sa môže ujať správy svojho majetku.

A pastier môže odísť do svojej vysnívanej Ameriky. Aj sa tam vyberie. Ale ďaleko nezájde.

Zámocká pani sa musí sama prihnať na samohybnom voze, aby jej ten švárny muž neušiel do sveta, a sama sa mu musí ponúknuť za ženu...

Vyzerá to celé trošku bizarne, keď to človek opisuje slovami, ale ako film to prekvapivo celkom funguje.

A občas je to aj prekvapivé, keď vidíme dedinu v roku 1900, kde sa objavujú technické výdobytky, ľudia sú sebavedomejší, odmietajú zdegenerované panstvo a majú oporu v učiteľovi intelektuálovi s okuliarmi.

Scenár je to možno trochu zamotaný a občas nie celkom domyslený, ale režisérka dej drží pevne v rukách. Fungujú aj základné atribúty rozprávky: je tam veľmi zlý človek a napriek tomu, že je nepravý zámocký pán už v riadnom úpadku, ešte vždy ho treba poraziť. A zbaviť sa čudnej kliatby.

A je tam aj arogantná mladá žena, ktorá je presvedčená, že ako bohatá nevesta si môže zakúpiť atraktívneho manžela. Ale preráta sa a divák sa teší. To poníženie jej praje, tak ako prial Marfe, aby v Mrázikovi prišla domov zo zamrznutého lesa s hanbou.

A je tam tá tajomná Júlia, krásna, dobrého srdca, a hoci je to múdra žena, všeličo vie, aj tak potrebuje pomoc dôvtipného muža.

Je to výtvarne pekné, lebo dôležitú rolu hrajú slovenské vrchy a kopce, je tam krásna hudba, opäť pripomeňme Ľubicu Čekovskú, a – ako sa klišéovito hovorí – medzi hlavnými hrdinami funguje chémia.

Držíte tomuto páru palce, hoci je to také nerovné spojenie, ale pastier je sebavedomý muž, ktorý ešte celkom nerozumie svojmu úspechu u žien, lebo si zakladá na iných veciach, na svojich zručnostiach a vedomostiach. Preto ho záujem žien prekvapuje, mätie a aj zámocká pani musí oňho zabojovať. No má tú výhodu, že pastierovi sa páči.

Nie je to úplne klasická rozprávka, je to rodinný film, ktorý sa na sviatky hodí. Lebo ani dospelí sa nenudia, bavia ich rôzne tie výmysly, ktoré narúšajú klasický rozprávkový model. A ani deti sa necítia ukrátené, lebo rozprávkový model, že zlo je potrestané a dobro víťazí, hoci musí zviesť tvrdý boj, nechýba.

Príbeh ich pekne vedie. A nie sú tu ani žiadne úlety typu, že sa hrdinka zamiluje do inej hrdinky alebo že aj zlý hrdina je sympatický a treba pochopiť jeho trápenie.

Natočiť dobrú rozprávku je veľký kumšt a tvorca v tejto kategórii ľahko zlyhá, najmä keď chce priveľmi experimentovať a revolučne búrať kánony či predvádzať svoju originalitu.

Rozprávka Tri zlaté dukáty je v tomto celkom vyvážená, ide podľa pravidiel žánru, chce byť klasickou rozprávkou, ale aj z nej trošku vystúpiť.

Tá pokora a aj ten risk sa cenia. Celkom dobre sa na to pozeralo.