Vojna na Ukrajine Ako odstrašiť ďalšie ruské útoky na civilné obyvateľstvo

Terč pritom zasiahol len zlomok vypálených rakiet, zo 158 vystrelených rakiet a dronov sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zneškodniť 114. Útok zasiahol okrem iného pôrodnicu a poškodil tri školy a škôlku.

Nielen pre Ukrajincov, ale aj pre ich západných partnerov je namieste otázka, ako lepšie chrániť civilistov pred podobnými zverstvami.

Jednou možnosťou je ďalšie posilňovanie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Tu sa ukazuje, že vojenská pomoc zo strany Západu vrátane Slovenska má zmysel a reálne dokáže zachraňovať životy.

Problémom však zostáva, že takéto opatrenia neodradia Rusov od útokov, ktoré často nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými terčmi.

Ukrajinci síce spustili masívny odvetný úder na vojenské terče v okolí ruského Belgorodu, ktorý možno vidieť ako pokus odstrašiť ďalšie útoky, no časť ich striel dokázala ruská PVO zostreliť, pričom trosky dopadli nad mestom a spôsobili značné škody. Zostáva tak otázne, či ukrajinská odveta bude mať plánovaný odstrašujúci účinok alebo, naopak, dokonca poslúži ruskej propagande.

Poľský analytik Jacek Wolski vysvetľuje: „Obete sú výsledkom práce protilietadlových jednotiek Ruska – podobne ako obete práce protilietadlových jednotiek UA a padlých Šahedov a [rakiet] Ch-101. Je tu však jeden dôležitý rozdiel, ktorý pobúreným humanistom uniká: Ukrajinci nepoužívajú zámerne nepresné prostriedky na ničenie ruských miest a nezameriavajú sa na civilné objekty. Rusi útočia tak, že búšia do miest raketami Ch-22 a S-300/400, pričom vedia, že ​​tieto rakety zasiahnu niekde v okruhu s polomerom niekoľko sto metrov v husto obývanom meste. Už druhý rok využívajú takéto teroristické útoky, aby prinútili Ozbrojené sily Ukrajiny zapracovať na protivzdušnej obrane a minúť svoje rakety.“

Ako odstrašiť Rusov?

Možné riešenie predstavil dlhoročný nemecký diplomat a bývalý predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger. Ten navrhuje, aby Západ vystupoval aktívnejšie a ukázal, že ruské útoky budú mať následky: „Odkaz Putinovi by mal znieť: ak prídu opäť útoky na civilné ukrajinské ciele, nasledujúci deň doručíme napríklad Taurus (strely s plochou dráhou letu).“

Ischinger kritizuje bezradnosť západných lídrov: „Prečo zostávame voči Moskve takí reaktívni? Je to zlá stratégia,“ myslí si exdiplomat.

Podľa Ischingera ide až v druhom rade o to, čo konkrétne Západ Ukrajine ponúkne – rakety, muníciu či tanky. „Ide menej o konkrétne zbraňové systémy ako o stratégiu: ukázať Rusku, že každý agresívny ruský letecký útok, najmä proti civilným cieľom, bude mať veľmi konkrétne dôsledky,“ vysvetľuje.

Návrh nemeckého exdiplomata sa pokúša riešiť problém, že Rusko v súčasnosti za svoje vojnové zločiny na Ukrajine nenesie takmer žiadne následky. Pre ruské velenie preto existuje málo dôvodov ukončiť svoju kampaň teroru ukrajinského civilného obyvateľstva.

Na druhej strane však mnohí kritici proti novému nápadu namietajú, že ak Západ disponuje materiálom, ktorý môže poskytnúť Ukrajine, nedáva zmysel, aby vyčkával na ďalšie vojnové zločiny Ruska. Zaujímavou opciou môže byť takýto návrh len pre takú pomoc, ktorú z iných dôvodov – politických či finančných – Západ zatiaľ príliš nechce ponúknuť.

Riešenie musí byť proaktívne

Časťou riešenia podľa odborníkov v každom prípade nemôže byť len humanitárna pomoc či viac systémov protivzdušnej obrany, ale aj posilnenie schopnosti Ukrajincov, aby takýmto útokom dokázali predísť neutralizáciou ruských vojenských základní, z ktorých sa tieto útoky spúšťajú.

„Musíme poskytnúť Ukrajine nové prostriedky, aby bola schopná úderov na veľké vzdialenosti a vzdušného boja, čo umožní zničiť odpaľovacie zariadenia, zásoby rakiet, lietadlá a lode, ktoré Rusko používa na útoky na jej mestá,“ argumentujú Edward Hunter Christie z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy a Benjamin Tallis z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Podobný názor zastáva aj sedem desiatok (prevažne) nemeckých odborníkov, ktorí vyzvali spolkovú vládu, aby Ukrajinu podporovala odhodlanejšie. Medzi podpísanými je rad profesorov, napríklad profesor dejín východnej Európy v Mníchove Martin Schulze Wessel, exprofesor dejín východnej Európy vo Viedni Andreas Kappeler, profesori univerzity Bundeswehru v Mníchove, zahraničnopolitickí a bezpečnostní odborníci CDU/CSU aj Zelených, analytici renomovaných think-tankov, ako napríklad Claudia Major a Sabine Fischer z Nadácie pre vedu a politiku, či bývalý brannobezpečnostný poverenec Bundestagu Hans-Peter Bartels (SPD).

„Namiesto rýchleho a komplexného dodávania toho, čo je potrebné, a vytvárania podmienok na dlhodobú výrobu zbrojiva súčasná politika Nemecka a Západu dáva Ukrajine len toľko, aby mohla pokračovať vo vojne, ale nie dosť na jej úspešné ukončenie,“ kritizujú odborníci.