Boris Valábik Ruskú agresiu jasne odsudzujem, ale hráčov z KHL by som do reprezentácie zobral

Boris Valábik, bývalý hokejový reprezentant, dnes analytik, komentátor a známa mediálna tvár, v rozhovore vysvetľuje, prečo je preňho ruská agresia na Ukrajine neprijateľná. Prezrádza tiež, že kým kedysi v USA pred spoluhráčmi Rusko obhajoval, dnes svoj názor na túto krajinu zmenil.

Valábik sa na problém účasti hráčov z KHL na majstrovstvách sveta pozerá z perspektívy vcítenia sa do uvažovania samotných hráčov. Aj na základe vlastnej skúsenosti tvrdí, že samotní hráči, žijúci vo vlastnej „bubline“, si problém šírenia vojnovej propagandy prostredníctvom KHL nemusia plne uvedomovať.

V rozhovore sa tiež dozviete, ako Boris Valábik vníma kauzu Adama Ružičku, s ktorým klub Arizona Coyotes ukončil zmluvu po zverejnení videa z párty s bielym práškom. Valábik tiež spomína, že podobné situácie sú oveľa bežnejšie, ako si fanúšikovia predstavujú.

Borisa Valábika sme sa tiež opýtali, či je dnešné nastavenie nášho hokeja správne a na čom treba pracovať viac. Okrem skrátenej textovej verzie si môžete celý rozhovor aj pozrieť alebo vypočuť.

Zachytil som vaše mediálne vyjadrenie, že v otázke, či pozvať hráčov z KHL do reprezentácie alebo nie, ste niekde uprostred. Na jednej strane sa viete vcítiť do hráčov, ktorí si do Ruska išli zarobiť peniaze, keďže vo svojej kariére majú len veľmi limitovaný čas na to, aby si zarobili. Na strane druhej vnímate geopolitické dianie a uvedomujete si, aká vážna situácia v súvislosti s ruskou agresiou nastala. Tento váš postoj platí aj dnes?

Mám pocit, že u nás akoby bolo zlé, ak človek povie, že rozumie obidvom stranám. Ja som svoj názor jednoznačne nepovedal. Ak by ste sa ma opýtali, ako by som rozhodol, keby som bol prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), je to niečo úplne iné, ako keď hovorím svoj názor bez toho, aby som bol v politike či v dôležitej funkcii.

Vnímam názory ľudí, ktorí hovoria, že sa ku všetkému vyjadrujem, na druhej strane sú zas ľudia, ktorí tvrdia, že som alibista, lebo nepoviem svoj názor. Nemôžem sa riadiť názormi ľudí, lebo by som sa zbláznil.

Ako hokejový analytik vravím, že zo športového hľadiska by nám chalani z KHL stopercentne chýbali. Ak by som bol prezidentom SZĽH, zobral by som ich na majstrovstvá. Rozumiem tomu, že KHL propaguje nielen armádu, ale aj vojnu samotnú...

Presne tak, na zápasoch KHL sme videli symboly Putinovej „špeciálnej vojenskej operácie“.

Áno. Aby som to zarámcoval, som stopercentne proti tomu, čo spravilo Rusko na Ukrajine. Ako čerstvý otec si absolútne nedokážem predstaviť, že prídem na ulicu a pre nejaký vymyslený problém tam niekoho zabijem alebo zbijem a budem mať tisíc výhovoriek, prečo som to spravil.

Nemôžem ísť zabíjať ľudí do iného štátu. Akékoľvek výhovorky si nájdem alebo ak ma bude ktokoľvek tľapkať po pleci a hovoriť mi: choď tam a sprav si poriadok, lebo ty si silný – tak to nemôžem urobiť.

Rozumiem, že to je o geopolitike, kde sa hrajú veľké hry, ale ja ako otec tam vidím trpiace mamy, trpiace ženy a trpiace deti. 

Tým chcete povedať, že máte úplne jasno v tom, kto tú vojnu spôsobil, aká je jej príčina...

Mám úplne jasno v tom, kto vojnu začal. Dlhodobú príčinu neriešim, lebo ako ďaleko do histórie chceme ísť? Do Kyjevskej Rusi alebo ešte ďalej?

Od momentu vpádu spred dvoch rokov však máte jasno v tom, že sa to nemalo stať, bolo to nesprávne a je to ruská agresia.

Presne tak. Dokonca som zmenil názor na Rusko ako také. Na rozdiel od fejsbúkových hrdinov, ktorí dnes vypisujú, bijú sa do pŕs a zastávajú si Rusko, som počas svojho obdobia v USA s chalanmi v kabíne reálne debatoval o Rusku. Stále som im hovoril, že Rusko vnímajú príliš negatívne ako nejakých satanov, ale nie je to tak a svet nie je čiernobiely. Vpád jedného štátu na územie druhého je pre mňa čiernobiely. Ak sa to nedalo vyriešiť inak, o čom pochybujem, tak toto jednoducho nebolo dobré riešenie.

Hokejový analytik Boris Valábik má v otázke ruskej agresie na Ukrajine jasno, hráčov z KHL by však na svetový šampionát zobral. Foto: Postoj/Andrej Lojan

A ak niekto v tejto súvislosti vytiahne príklad Američanov a začne rozprávať, čo a kedy urobili zle oni, tak to nemám rád. Takto sa vyhovárajú chlapci na základnej škole. Myslím, že dospelí ľudia by mali mať tento „ačohentizmus“ dávno za sebou. Akokoľvek sa na to pozerám, tak dve zlé veci sa nerovnajú jednej dobrej.

Určite si uvedomujete, že postoj k vojne na Ukrajine nás na Slovensku veľmi rozdeľuje. Tie postoje sú rôzne, ale okrem ľudí, ktorí ruskú agresiu ospravedlňujú, sú aj takí, čo by hovorili, že sa Ukrajincom nemajú dodávať zbrane, že treba hovoriť o mieri, nie o vojne a podobne. Vy ste však populárny človek, známa tvár z obrazoviek. Nebojíte sa toho, že keď otvorene označíte Rusov ako agresorov a ich konanie ako neospravedlniteľné, tak vás mnohí vaši fanúšikovia prestanú mať radi?

Nemyslím si, že moji fanúšikovia alebo ľudia, ktorí ma majú radi, by na mňa zmenili názor. Sú však ľudia, ktorí sú na jednej alebo druhej extrémnej strane. Prenesené do sveta médií sú to pre mňa Infovojna na jednej a Denník N na druhej extrémnej strane. Z týchto strán by po mojich vyjadreniach reakcie prišli, ale tí ľudia ma podľa mňa nikdy nemali radi.

Nie som politik, nie som prezident hokejového zväzu, nemám žiadnu možnosť či schopnosť niečo ovplyvniť. Má pre mňa zmysel vyjadrovať sa k tomuto okrem hejtu polovice populácie, ktorý určite príde?

Zvážil som to a vyhralo vo mne to, že som typ človeka „čo na srdci, to na jazyku“. Učím sa však nehovoriť všetko, čo si myslím, a vyberám si boje, v ktorých stojí za to bojovať. To je vtedy, keď dokážem niečo ovplyvniť.

Veľa ľudí na mňa nadávalo, keď som kritizoval rozhodcov alebo niektorých hráčov. Veľký hejt sa na mňa spustil po kritike trénera Filca. Vždy som za tým však videl niečo, čo pomohlo veci. Stal sa zo mňa „hromozvod“, ale ak by sa o tých veciach nezačalo rozprávať, tak by sa nikdy nepohli dopredu.

Ako to je v tomto prípade? Prišli ste k nám do štúdia, hovoríte o svojom postoji k vojne i o tom, či zobrať hráčov z KHL do reprezentácie. Prečo ste sa rozhodli ísť do tohto boja?

Chcel som povedať, že ja by som tých chalanov z KHL do reprezentácie zobral. 

Prečo?

Nemyslím si, že ak by tí chalani nešli na majstrovstvá, tak by sa skončila vojna na Ukrajine. Nemyslím si ani, že oni sami priamo tú vojnu podporujú. Veľmi by zmenilo môj názor, ak by sa ukázalo, že niekto z nich tú vojnu priamo a otvorene propagoval – nie ako zamestnanec klubu, ale ako súkromná osoba z dobrovoľnej iniciatívy. Nemyslím si, že chalani v KHL sa v kabíne rozprávajú o geopolitike.

Ale poviem to inak. Kto som ja, aby som súdil rozhodnutie druhých ľudí. „Obdivujem“ osoby, ktoré si vedia sadnúť a o živote ostatných vedia všetko. Každý prežíva a vníma veci inak. Mám právo povedať, či je chalan, ktorý išiel do KHL, dobrý alebo zlý?

Skúsme to postaviť inak. Keby ste teraz boli v tej fáze kariéry, ako sú hráči, ktorí dnes hrajú v KHL, a mali by ste ponuku ísť tam hrať, išli by ste? Vedeli by ste o tom, že si raz za čas oblečiete dres propagujúci ruskú armádu, vedeli by ste, že KHL je priamo prepojená so štátnou firmou a s politikou...

To, že projekt KHL je od začiatku podporovaný Putinom, je všeobecne známe. Je jednoznačne jasné, že KHL je prepojená s politikou, a kto to nevidí, tak nevidí ani to, že aj my máme ministerstvo športu, ktoré ovláda nejaká politická strana, a ani u nás nemôžeme hovoriť o tom, že politika sa športu netýka. 

Nehovorím, či je prepojenie športu s politikou zlé alebo dobré, ale nemôžeme povedať, že to prepojenie tam nie je.

Išli by ste však dnes, za týchto geopolitických okolností, hrať do KHL?

Ťažká otázka. Nemám rád extrémne pozície práve preto, lebo kto sa vie vcítiť do pozície tých konkrétnych chalanov?

Závisí to teda od úplne konkrétnych okolností jednotlivých hráčov?

Pozrite sa, ak má na toto niekto iný názor, tak s ním neprestanem byť kamarát. A kvôli tomu, že sa niekto rozhodne alebo nerozhodne ísť do Ruska, ho nebudem nazývať všelijakými menami, ako to robia niektorí ľudia.

Takže na to neexistuje všeobecná odpoveď?

Nie. Povedzme, že ten chalan by tie peniaze veľmi potreboval pre svoj život. Do Ruska sa totiž nechodí na výlet, ale zarábať peniaze. Neviem teda teraz povedať, či by som tam na mieste našich chalanov v KHL išiel.

Viem však povedať, že by som tam nechcel vychovávať dieťa, minimálne nie v Kazachstane, kde som hral. Neboli tam na to dobré podmienky. Svoju osobnú skúsenosť už posúdiť viem, ale nebudem súdiť niekoho iného.

Boris Valábik na základe vlastnej skúsenosti z minulosti tvrdí, že Slováci v KHL nemusia mať dostatočne komplexný obraz o realite, v ktorej sa pohybujú. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Viem, že pre novinárov je to zaujímavé, hlavne pre tých bulvárnych, ktorí napíšu, čo povedal Valábik, a vytrhnú to z kontextu. Preto ma musíte chápať, že som trochu znechutený z reakcií a hejtu, a keď nemám dôvod, tak sa nevyjadrím. Nie som politik ani za nikoho „nekopem“, nie som ultraliberál ani ultrakonzervatívec a práve preto ma obidve tieto strany budú napádať.

Nestojí však každý hráč, ktorý ide hrať do KHL, pred morálnou dilemou, či sa už len svojou prítomnosťou v tejto lige nebude podieľať na šírení vojnovej propagandy?

Ja počúvam každý politický podcast, poznám vyjadrenia aj našich politikov, sledujem správy, mám vytvorený obraz o realite. Neviem však povedať, či si naši hráči v KHL uvedomujú realitu rovnako ako ja. Možno namiesto politických správ sledujú Toma a Jerryho alebo Top Gear.

Možno majú vytvorenú úplne inú realitu, možno to neberú tak vážne, že sú súčasťou propagandy. Vedia, že na sebe nosia v niektorých zápasoch znak ruskej armády, a možno aj vnímajú, že to sú symboly armády, ktorá napadla Ukrajinu, ale neberú to osobne.

S mojimi informáciami by som mal veľký problém ísť tam. Pre mňa je totiž najdôležitejšie to, že jedna krajina napadla druhú a zabíja okrem toho, že tam zabíja vojakov, tam zabíja aj civilistov.

Som prekvapený z toho, koľko tých chalanov, ktorí chodia do posilňovne, fotia sa na fejsbúk v maskáčoch a so zbraňami, tí najväčší tvrďasi hovoria: nepomáhajme tým Ukrajincom. Pripadá mi to, ako keby som išiel po ulici, videl by som, že niekto bije matku s dieťaťom, a ja nič neurobím, lebo si poviem, že keď sa zapojím, tak bude dlhšie trvať, ako keď ich tam niekto zbije.

Ale o tom, že Ukrajincom nebudeme pomáhať, predsa hovorí aj náš premiér, naše politické špičky.

Zjavne s ním nesúhlasím. Mám ešte jeden príklad. Je to, ako keby sme mali pacienta s rakovinou. Ako mu pomôžeme? Tak že ho budeme liečiť. Ak ho nebudeme liečiť, tak o krátky čas zomrie. Potom budeme spokojný, že sme sa zbavili rakoviny? Odmietam tú zbabelosť postaviť sa proti niečomu, čo je nesprávne – a to, paradoxne, od tých najväčších tvrďasov.

Opakujem, že nemôžem prísť na ulicu a niekoho zbiť len preto, že som väčší a silnejší, a potom si vymýšľať dôvody, prečo som to urobil. Následne mi bude polovica národa tlieskať, že som to spravil dobre. Tak nemôžeme fungovať. Toto mám úplne presne zarámcované.

Hovoríte však, že neviete, či naši hokejisti v KHL vnímajú realitu vojny na Ukrajine tak ako vy...

... dokonca by som dúfal, že ju tak nevnímajú, a preto spravili rozhodnutie, že tam pôjdu.

Lebo ak by ju vnímali, potom by niesli veľkú morálnu zodpovednosť.

Ak ju vnímajú, tak potom má hokejový zväz niečo ako štatút reprezentanta. Podpisoval som to aj ja, keď som hral za repre. To rámcuje správanie a charakterové črty, ktoré daný človek musí mať. 

Za to by zväz veľmi dobre vedel schovať to, či konkrétny hráč z akejkoľvek ligy nespĺňa dané kritériá. Nechcem, aby to Šarky (Miroslav Šatan, prezident SZĽH, poznámka redakcie) bral ako kritiku, ale podľa mňa toto rozhodnutie už zväz mal urobiť dávno, aby sme nemali tieto debaty.

Boris Valábik v štúdiu Postoj TV hovorí aj o kauze Adama Ružičku či o súčasnom smerovaní slovenského hokeja. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ak sa totiž zväz rozhodne tak alebo onak, polovica ľudí s ním tak či tak nebude súhlasiť. Čakať na to, či sa niečo zmení, nemá zmysel.

Podľa mňa sa do majstrovstiev už veľa nezmení. Jediný rozdiel je možno v tom, že kým minulý rok som si bol istý, že chalani z KHL na majstrovstvá neprídu, tak dnes si už nie som istý, pretože šampionát bude blízko, v Ostrave.

Faktom však je, že česká spoločnosť je voči Rusku nastavená negatívnejšie a vojnu vníma jednoznačnejšie ako Slováci. Hráči z KHL možno musia viac počítať s tým, že ich domáci fanúšikovia vypískajú...

Áno, je to možné. Som otvorený diskusii a aj iným názorom. Argument jednej strany je, že naši hráči v KHL tam len hrajú hokej. Druhá strana povie, že tí hráči musia vedieť, že hrajú hokej v lige, ktorá pomáha šíriť vojnovú propagandu. Ja sa zas pýtam, že či si to oni naozaj uvedomujú, či čítajú realitu tak ako my, ktorí to dennodenne sledujeme. Vedia to alebo sú v tej svojej bubline, tak ako som bol ja počas hráčskej kariéry, kde ma nič iné okrem športu nezaujímalo?

Viacerí ľudia, medzi nimi napríklad aj Peter Pellegrini, argumentujú tým, že ruskí hráči hrajú v kanadskoamerickej NHL. Napríklad taký Alexander Ovečkin má na Instagrame stále fotku s Putinom a v kariére v USA mu to nebráni. Preto by sme mali zas hráčom z KHL dovoliť hrať za Slovensko. Čo hovoríte na túto argumentáciu?

Kedy sa konečne Slováci prestanú pozerať na to, čo robia tí okolo nás? Kedy začneme mať vlastný charakter a hodnoty? Teraz potrebujeme silnú osobnosť, ktorá povie, že ak chce niekto reprezentovať Slovensko, musí spĺňať konkrétne charakterové vlastnosti. 

V roku 2019 som skritizoval Libora Hudáčka za rozhovor, ktorý urobil mimo ľadu. Profesionalita je aj o správaní v kabíne, o tom, či nerobí zlé meno klubu či reprezentácii počas nočného života...

„Zdá sa mi, že zakázať štart na majstrovstvách sveta našim hráčom z KHL by bol viac trest pre nich ako trest pre Rusko.“Zdieľať

Hokejový zväz musí jasne zadefinovať hodnoty a vlastnosti, ktoré majú reprezentanti mať. Ja sa na celú situáciu sa pozerám hlavne cez optiku hráčov, ktorým sa snažím porozumieť. Stále si preto myslím, že odpoveď na otázku, či by hráči z KHL mali alebo nemali reprezentovať, nie je taká jednoznačná, ako to veľa ľudí tvrdí.

Nemali by sme sa pozerať na Rusov v NHL, pozerajme sa na našich hráčov či na hráčov v našej lige.

Ešte si to teda naposledy ujasnime: vy by ste do reprezentácie zobrali aj hráčov z KHL, lebo ako bývalý hráč viete, že mnohí hokejisti nevnímajú komplexnú geopolitickú realitu a tým pádom ani nemajú veľkú osobnú zodpovednosť za to, že KHL ako liga šíri vojnovú propagandu. 

Ak by som bol prezident SZĽH, povolil by som hráčom z KHL štart na majstrovstvách sveta, pretože to oddeľujem od samotnej vojny a nemyslím si, že ich odchodom z KHL by sa niečo zmenilo. Viac tam vidím trest pre našich chalanov ako trest pre Rusko.

Ako hodnotíte správanie Slovenského zväzu ľadového hokeja v tejto otázke? Minulý rok hráčov z KHL zväz na majstrovstvá nenominoval. 

Ak mám dobré informácie, tak minulý rok si zväz urobil „domácu úlohu“, obvolal chalanov v KHL a zistil, že v danej situácii nemajú náladu reprezentovať. Potom vydal stanovisko, že hráči z KHL reprezentovať nebudú. Tento rok to majú zložitejšie, lebo do Ostravy bude chcieť ísť viac chalanov.

Skôr ide o to, ako to zväz komunikoval smerom k verejnosti. O vojne nepadlo ani slovo, neúčasť hráčov sa vysvetľovala tým, že „nechceli narušiť pokojný priebeh prípravy“.

Myslím si, že zväz robí, čo môže, aby nenahneval päťdesiat percent ľudí. To je však nemožné. Vôbec nezávidím Šarkymu a ľuďom okolo neho, lebo tu dobré rozhodnutie pre všetkých ľudí na Slovensku jednoducho neurobia. 

Mali by sme si však určiť, aké sú hodnoty našej reprezentácie. Tie by však nemala akceptovať len polovica populácie.

Uznávate však, že zväz by mal jasne povedať, že hráčov z KHL buď nevezme na majstrovstvá sveta, lebo KHL šíri vojnovú propagandu – alebo že ich berie napriek problému s propagáciou vojny v KHL, nie?

Nemyslím si, že je to potrebné. Mal by sa zväz ešte viac zapájať do politiky? Každému bude podľa finálneho rozhodnutia jasné, prečo sa zväz rozhodol tak, ako sa rozhodol. Nemyslím si, že treba verejnými vyhláseniami ešte viac podporovať nevraživosť v spoločnosti. 

Pre mňa je toto rozhodnutie ako leukoplast, ktorý treba čo najskôr odtrhnúť. Myslím si, že detailom sa už treba venovať čo najmenej. Každý má svoj názor „vytesaný do kameňa“ a ani tieto moje slová nikomu názor nezmenia.

Moderátor Michal Magušin a hokejový analytik Boris Valábik v štúdiu Postoj TV. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V ďalšej časti rozhovoru sa dozviete:

• Ako vníma Boris Valábik nešťastný koniec Adama Ružičku v tíme Arizona Coyotes?
• Zažil Valábik vo svojej kariére situácie, v ktorých hráči extrémne porušovali životosprávu? Čo spôsobuje takéto situácie?
• V akej situácii je dnes náš hokej?
• Ako sa pracuje s mládežou a v čom je tento prístup rozdielny oproti hernému systému v reprezentácii?