Krížová cesta z Krickerhau Ako sa dať v pôstnom období vyrušiť zo zabehaných koľají

Je dobré však zakúsiť, že pôstne obdobie je tiež privilegovanou príležitosťou dať sa vyrušiť z bežne zabehnutých koľají.

Jednou z foriem, ako toto zrealizovať, je formát umeleckých intervencií do sakrálneho priestoru, ktoré vizuálne i tematicky na určité obdobie „vyrušia“ dané, miesto, priestor a dej.

Človek tak potom môže vidieť po skončení intervencie staré veci novým pohľadom.  

Začiatkom tohtoročného pôstneho obdobia sa pri Karlovom moste v pražskom akademickom Kostole Najsvätejšieho Salvátora objavil veľkoplošný tabuľovitý objekt, ktorý spája minulosť so súčasnosťou, ale zároveň rozohráva aj nové chápanie umeleckého diela.

Ono totiž vystavené v inej dobe a iných podmienkach zrazu nadobúda nové významy.

Od Popolcovej stredy v zadnom priestore presbytéria tohto známeho pražského kostola sa pod kurátorským vedením architekta a kurátora umeleckých intervencií Norberta Schmidta objavilo na čiernom paneli 28 plechových tabúľ krížovej cesty zo slovenského mesta Handlová pochádzajúcej z prvej polovice 20. storočia.

Toto stredoslovenské mesto známe v minulosti aj svojou baníckou činnosťou, ale aj hojným zastúpením karpatských Nemcov bolo známe pod nemeckým názvom Krickerhau. Preto táto jedinečná krížová cesta – táto dočasná pôstna intervencia – dostala názov Krížová cesta z Krickerhau.

Na samotnej krížovej ceste z handlovského Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej na prvý pohľad nie je nič nezvyčajné – je namaľovaná podľa dobového mentálneho a vizuálneho kánonu s postavami pašiového (i ružencového) biblického príbehu oblečenými do svojrázne chápaných stredovekých odevov. Výnimočnou je možno iba nevšedná kombinácia vyobrazení krížovej cesty a tajomstiev ruženca.

Ale samo osebe to nie je žiadne silné umenie, nič ašpirujúce na emocionálnosť Berniniho či niečo ľahkých tvarov nastupujúcej moderny Henriho Matissa.

Veronika. Foto: Norbert Schmidt

Keď však človek pristúpi k jednotlivým obrazom bližšie, tak uvidí zrazu najrôznejšie trhliny, diery, perforácie a škrabance. Na výtvarnom stvárnení krížovej cesty pôsobia tieto detailné vizuálne rany akosi disharmonicky a harmonicky zároveň.

Nie, tieto mechanické zásahy do náboženských výjavov nie sú výsledkom zásahu expresívneho konceptuálneho umelca, ale sú efektom explózie bombardovania handlovského kostola vo vojnovom roku 1945.

Scény krížovej cesty z Handlovej sú tak vystavené vo svojej dobovej nahote. Ony totiž boli priamo svedkom explózie, pri ktorej bola tragicky zničená časť chrámu a o život prišiel aj miestny mladý kňaz.

Od obdobia druhej svetovej vojny ostali tieto časti krížovej cesty uchránené od akéhokoľvek zásahu reštaurovania, lebo boli pred zrakom sveta uložené v tme povaly miestnej sakristie kostola. Krížová cesta z Handlovej sa tak stáva časostrojom, sprítomnením bolesti vojen a ľudského utrpenia aj pre bolestnú vojnovú súčasnosť.

Život tejto akademickej farnosti u Najsvätejšieho Salvátora do svojho okolia už tri desaťročia vysiela signál, že kresťanstvo nie je azylom pre utečencov z modernity.

Preto pestrý sprievodný program chce vždy zrozumiteľne a súčasne pracovať s rozohratými aktuálnymi témami, ktoré otvára dané dočasne inštalované umelecké dielo. Pôstnu intervenciu tentokrát sprevádzajú diskusie, komentované prehliadky, prezentácie a prednášky o charaktere samotnej krížovej cesty alebo aj o revolučnej prestavbe handlovského kostola nemeckým architektom Rudolfom Schwarzom.

Táto Křížová cesta z Krickerhau sa však stala aj miestom stretnutia, spomínania a sprítomňovania.

Foto: Petr Neubert

Na prvú pôstnu nedeľu tohtoročného pôstneho obdobia sa totiž vydala veľká skupina handlovských farníkov a obyvateľov na svoju spoločnú cestu do Prahy na čele so svojím miestnym farárom Andrejom Porubským.

Handlovskí pútnici mali aj sprievodný program, aj spoločné slávenie večernej liturgie, kde im stále za chrbtom celebrujúceho kňaza do tmy baroka svietila tá „ich“ krížová cesta pripomínajúca a aj nanovo rozohrávajúca príbeh ich miesta, mesta a krajiny.

Takto sa v novom kontexte pri Karlovom moste vyjavuje širší a univerzálnejší význam, ktorý prekračuje samotný región stredného Slovenska.

Krížová cesta z Krickerhau sa tak stáva jedinečným zrkadlom krvavého 20. storočia, v ktorom sa aktuálne silne odrážajú i dnešné bolestivé udalosti.