Fico nie je Mečiar Smer predstavuje riziko, ale prepálené paralely ho neporazia

V ostatnom čase sa rozmohlo prirovnávanie Roberta Fica k Vladimírovi Mečiarovi. Nejde už len o publicistický žáner, ale čoraz častejšie sa to stáva aj súčasťou slovníka politikov.

Politici SaS hovoria, že Fico je „nový“ Mečiar, šéf Demokratov Jaroslav Naď ho zase nazýva „novodobým“ Mečiarom a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka tvrdí, že kým Vladimírovi Mečiarovi trvalo päť rokov, aby zo Slovenska urobil čiernu dieru na mape Európy, Robert Fico ho dokázal dobehnúť za päť mesiacov.

Politici majú radi efektné paralely. Keď už však intenzita ich používania prekračuje istú hranicu, treba si položiť otázku, nakoľko zodpovedajú realite.

Pokiaľ ide o šliapanie po inštitúciách právneho a demokratického štátu, tak Mečiar v porovnaní s Ficom stále predstavuje inú ligu.

Pripomeňme si len niekoľko udalostí z mečiarovského obdobia, ktoré sa mnohým už mohli vytratiť z pamäti.

Za éry Vladimíra Mečiara tajná služba uniesla syna prezidenta republiky. Následne bol zavraždený kľúčový svedok únosu, pričom existovalo silné podozrenie, že jeho vraždu si u podsvetia objednali ľudia z tajnej služby.

Vladimír Mečiar vo funkcii zastupujúceho prezidenta potom v roku 1998 vyhlásil amnestiu na trestné činy súvisiace s únosom Michala Kováča mladšieho.

Mečiarova vláda v roku 1997 zmarila regulárne referendum. Podľa Ústrednej komisie pre referendum ho zmaril vtedajší minister Gustáv Krajčí, keď dal vytlačiť hlasovacie lístky len s troma referendovými otázkami namiesto štyroch.

Páchatelia tohto skutku boli opäť Mečiarovými amnestiami ochránení pred možnými právnymi následkami.

V roku 1996 vylúčila mečiarovská väčšina z parlamentu riadne zvoleného poslanca Františka Gauliedera. Protiústavnosť tohto kroku neskôr konštatoval Ústavný súd.

Pokiaľ ide o Ficovu zahraničnú politiku, najmä vo vzťahu k Ukrajine, tak autor tohto textu nedávno napísal, že Slovensku škodí a oslabuje jeho postavenie na medzinárodnej scéne.

Prirovnania, že krajine dnes hrozí podobná izolácia ako za Mečiara, sú však pritiahnuté za vlasy.

Už len preto, že geopolitický kontext Slovenska je dnes úplne iný, ako bol v rokoch 1994 až 1998. Sme členskou krajinou EÚ aj NATO a z tohto dôvodu nehrozí, že by sme sa mali stať čiernou dierou na mape Európy.

Na niektoré fóra nás vzhľadom na Ficove postoje síce naozaj nemusia pozývať, ale slovenský premiér a ministri budú stále súčasťou kľúčových rozhodovacích procesov v EÚ.

Určite platí, že niektoré Ficove výroky o Ukrajine a Západe, určené najmä domácemu publiku, sú bez diskusie za čiarou. Na druhej strane jeho vláda na úrovni Únie podporila ako začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou, tak aj balík finančnej pomoci pre túto krajinu.

Hoci Fico nepredstavuje pre demokratický systém takú hrozbu ako kedysi Mečiar, neznamená to, že môžeme byť úplne pokojní.Zdieľať

Hoci Fico nepredstavuje pre demokratický systém takú hrozbu ako kedysi Mečiar, neznamená to, že môžeme byť úplne pokojní.

Robert Fico je schopnejší politik, ako bol Vladimír Mečiar, ktorý dokázal byť na politickom vrchole len približne jednu dekádu. V roku 2006 sa síce jeho HZDS ešte dostalo do vlády, ale Mečiar už bol vtedy len tieňom toho politika, ktorého sme si pamätali z deväťdesiatych rokov.

Fico je v top politike od roku 1992, od roku 1999 má vlastnú stranu a stále dokáže vyhrávať voľby a zostavovať vládu. V schopnosti nastoľovať témy a pracovať s náladami voličov nemá predseda Smeru už dlhé roky medzi politickými lídrami konkurenciu. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to fakt.

V spojení s tým, že Fico je primárne politikom moci a nie vízií, ako zlepšiť fungovanie krajiny, predstavuje táto jeho danosť riziko.

Povedzme to tak, že ak je na Slovensku politický líder schopný ovládnuť štát spôsobom, akým to dokázal Viktor Orbán v Maďarsku, tak je to práve Robert Fico.

Jeho ataky na inštitúcie právneho štátu či verejnoprávne médiá ani proruské naratívy preto netreba podceňovať.

Opozícia im však dokáže najlepšie čeliť tak, že sa stane politickou silou schopnou Smer a jeho spojencov poraziť. V tom jej určite pomôže viac práca v teréne, zlepšenie komunikácie s voličmi či zapracovanie na taktike ako šermovanie s prepálenými paralelami s Mečiarom.

Keď už sa ohliadame do histórie, stačí si spomenúť na to, ako kedysi politikom SDKÚ vôbec nefungovalo, keď Fica v každej druhej vete nazývali boľševikom.