
Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala rýchlu medzinárodnú odpoveď v podobe sankcií. Tie mali drasticky oslabiť ruskú ekonomiku a prispieť k čo najrýchlejšiemu koncu konfliktu.
Čísla o vývoji tamojšieho hospodárstva však ukazujú, že očakávania sa nielenže nenaplnili, ale ruská ekonomika bude rásť. A to dokonca rýchlejšie ako vo väčšine európskych krajín.
Nejde pritom o tvrdenia ruských inštitúcií, ktorých dôveryhodnosť by bolo ľahké spochybňovať. Medzinárodný menový fond predpovedá Rusku rast HDP na úrovni 2,6 percenta. To nemecké by na porovnanie malo vzrásť iba o 0,5 percenta, celkové priemerné HDP Európskej únie by sa malo zväčšiť o 0,9 percenta.
Medzinárodný menový fond pritom pôvodne predpovedal, že ruská ekonomika vzrastie iba o 1,1 percenta, svoju predpoveď však musela inštitúcia revidovať smerom nahor.
K veci sa vyjadril aj Putin, ktorý na jednom stretnutí s aktivistami v meste Tula chválil ruskú ekonomiku, ktorá odoláva sankciám.
„Predpovedali úpadok, zlyhanie, kolaps – že budeme ustupovať, vzdáme sa alebo sa rozpadneme. Núti vás to ukázať im dobre známe gesto, ale ja to neurobím, je tu veľa dám,“ povedal. „Nepodarí sa im to! Naša ekonomika rastie na rozdiel od tej ich.“
Išlo pritom o bezprecedentné sankcie, Rusko bolo vyradené z medzinárodných finančných systémov, štátne aktíva uložené v zahraničí boli zmrazené a dovozy veľkého množstva tovarov boli zakázané. Sankciám sa nevyhli ani kľúčové komodity ruského exportu – energie.
Na sankčné zoznamy Európskej únie sa okrem toho dostali mnohí významní Rusi a ich účty v zahraničí boli zmrazené.
Ako je možné, že ruská ekonomika aj naďalej rastie?
V prvom rade treba povedať, že sankcie predsa len majú vplyv na ruské hospodárstvo. Podľa Medzinárodného menového fondu je tamojšie HDP asi o sedem percent menšie, ako malo byť podľa predvojnových predpovedí.
Okrem toho, ak by nebolo vojny a s ňou súvisiacich sankcií, hospodárstvo by rástlo výraznejšie rýchlejšie, ako je tomu dnes.
Jednou z príčin, prečo sa ruská ekonomika podľa odborníkov drží v relatívne dobrej kondícii, je aj rozhodovanie ruského ministra financií Antona Siluanova a šéfky Ruskej centrálnej banky Elviry Nabiulliny. Svojimi agresívnymi menovými rozhodnutiami udržali infláciu na relatívne nízkych úrovniach, podopreli bankový systém a snažili sa držať pod kontrolou dodatočné výdavky.
Nebolo to však zadarmo, úrokové sadzby v krajine dosiahli 16 percent a krajina musela hlboko načrieť do rezerv, ktoré budovala už od roku 2004 v špeciálnom fonde. Ten mal pôvodne slúžiť na riešenie problémov súvisiacich s možnými prepadmi cien ropy, postupne sa však pretvoril na fond, ktorý umožňuje Rusku bojovať s dosahom sankcií.
V každom prípade sa ruské hospodárstvo za posledné dva roky výrazne zmenilo a v podstate prešlo na vojnovú ekonomiku.
Ako upozorňuje profesor ekonómie na Univerzite v Lancasteri v článku pre portál The Conversation, ruská ekonomika síce neskolabovala, ale vyzerá dnes veľmi odlišne ako pred vojnou. „Úplne sa sústredila na dlhú vojnu na Ukrajine, čo v skutočnosti poháňa jej ekonomický rast,“ píše.
Vďaka výdavkom spojeným s vojnou drasticky vzrástli vládne investície. Na tieto účely ide 40 percent verejného rozpočtu a výdaje na armádu mali vlani dosiahnuť 10 percent HDP.
Minister financií Anton Siluanov: „Všetko pre front, všetko pre víťazstvo.“
„Všetko pre front, všetko pre víťazstvo,“ povedal ešte v septembri minister financií Anton Siluanov v príhovore ruským zákonodarcom. Ide o sovietske heslo z druhej svetovej vojny a prístup ruskej vlády k verejným výdavkom to odzrkadľuje.
Ako v komentári pre britský ekonomický denník Financial Times upozorňuje Martin Sandbu, vo verejnej infraštruktúre je čoraz viac cítiť ekonomické problémy aj napriek rastu HDP.
„Verejné služby a obytná infraštruktúra sa výrazne zhoršujú, čo je ešte horšie kvôli nedostatku náhradných dielov a strojov súvisiacich so sankciami,“ píše a konštatuje, že „presun zdrojov smerom k vojne kamufluje nedostatočnú výkonnosť bežnej ekonomiky.“
Upozornil na to aj Inštitút pre rozvíjajúce sa ekonomiky, ktorý patrí pod Fínsku banku. Podľa jeho zistení je väčšina rastu v ruskom priemysle vytvorená sektormi naviazanými na vojnu a zvyšok odvetví stagnoval. Produkcia áut napríklad klesla až o tretinu v porovnaní s niekdajšími výsledkami.
Takýto model môže fungovať krátkodobo, z dlhodobého hľadiska však predstavuje veľký problém. Verejné investície do obrany pozostávajú z platov pre vojakov, sociálnych dávok pre pozostalých, ale najmä z investícií do výroby munície, zbraní či tankov. Ide však o krátkodobú pridanú hodnotu, keďže vyrobené tovary majú veľmi krátku životnosť.
Orientovanie sa na takýto sektor namiesto hlbších investícii, ktoré by pomohli priemyselnej základni krajiny, má už zo strednodobého hľadiska podľa investičného poradcu Chrisa Weafera, ktorý pracoval v Rusku 25 rokov, negatívne dôsledky.
„Vyčerpáte svoje rezervy, a keď sa konflikt skončí, skončíte s poškodenou ekonomikou a s otázkou, čo robiť ďalej,“ povedal pre nemeckú televíziu DW.
Ruská ekonomika zároveň bojuje s veľkým nedostatkom pracovnej sily. Mnohí mladí muži odišli do zákopov a ďalších približne milión kvalifikovaných ľudí krajinu v posledných rokoch opustilo.
To, že ekonomike hrozia problémy, pripúšťajú aj ruskí čelní ekonomickí predstavitelia. Varujú, že príliš veľké verejné výdavky zvyšujú riziko prehrievania ekonomiky v blízkej budúcnosti. To by znamenalo zvyšovanie cien nad potenciál rastu miezd a následný pokles životnej úrovne. Vo februári dosiahla inflácia v krajine 7,7 percenta.

Na výkonnosť ruského hospodárstva mala vplyv aj schopnosť Ruska obchádzať sankcie, a to tak pri vývozoch ako pri dovozoch.
Západné firmy síce nemôžu do Ruska dovážať elektroniku a technológie, predsa sa však tento typ tovarov do krajiny dostáva. Je to celkom jednoduché, tovar sa najprv exportuje do tretích krajín, ktoré sankcie nezaviedli, a z nich putuje ďalej do Ruska. Tými prostredníkmi sú Turecko, Čína, Srbsko či napríklad India.
Rusko sa zároveň vo všeobecnosti začalo viac orientovať na Čínu a táto krajina sa stala dôležitým cieľom ruských vývozov plynu a ropy. Vlani tam skončila asi polovica z ruských exportov ropy, čo je omnoho viac ako v predvojnových rokoch.
Čo sa týka ropy, Rusku sa nielenže podarilo presmerovať časť vývozov do Ázie, ale darí sa mu aj obchádzať sankcie.
Západné krajiny sa dohodli uvaliť na ruskú ropu cenový strop 60 dolárov za barel. Západné prepravné a poistné spoločnosti tak majú zakázané poskytovať služby ruským exportérom ropy, ak ich ceny prekročia stanovenú hranicu.
Ako však upozornil denník Financial Times, oficiálne ruské štatistiky ukazujú, že napríklad v októbri minulého roka dosahovala priemerná cena 80 dolárov za barel.
Ruskí exportéri vymenili svetových prepravcov za malé neznáme firmy, ktoré bez poistenia prevezú ropu.
To je možné vďaka takzvanej tieňovej flotile. Ruskí exportéri vymenili svetových prepravcov za malé neznáme firmy, ktoré bez poistenia prevezú ropu z Ruska do Ázie a potom rýchlo zaniknú. Ešte na mori sa náklad preloží na inú loď, čo ešte viac sťažuje identifikáciu ruskej ropy.
Táto ropa putuje najmä do Číny, Indie a Turecka, ale destinácia jej veľkej časti je neznáma. V konečnom dôsledku sa takto môže dostať aj do Európy, kde je na ňu uvalené absolútne embargo.
V spomínaných krajinách sa totiž ďalej spracováva a vyrába sa z nej napríklad nafta, ktorú Európa vo veľkom dováža.
Ako plynie čas, Rusko nachádza nové možnosti, ako sankcie obchádzať, čo ich robí menej efektívnymi.
Naznačuje to aj výskum, ktorý ukázal, že čím dlhšie sankcie trvajú, tým sú menej účinné.
Ekonomický expert z nemeckého Inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné otázky James Kluge však v nedávnej štúdii tvrdí, že práve rok 2024 bude pre ruskú ekonomiku zásadný. Prvé dva roky čerpala z rekordných ziskov z ropy, sankcie totiž začali platiť až na konci roka 2022, a žila z rezerv. Tie sa však postupne stenčujú. Nasledujúce mesiace by teda mali ukázať, aká silná ruská ekonomika naozaj je.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.