Inšpirácia podľa Brooksa

Čo je to vlastne inšpirácia? David Brooks, komentátor The New York Times, pripomína, že za veľkými výkonmi je najmä tvrdá drina, ako to tvrdí napríklad americký psychológ Anders Ericsson so svojím pravidlom 10-tisíc hodín tréningu.

Húževnatosť je síce predpokladom úspechu, ale potom je tu ešte niečo väčšie, píše Brooks. Sú to tie momenty, ktoré prichádzajú po vytrvalej práci, keď „myseľ aj duch naberú rozlet“, sú to okamihy, po ktorých túžime, ale udejú sa neočakávane.

Podľa Brooksa sa tieto okamihy vymykajú zákonom logiky, sú nekontrolované, transcedentné a nedá sa im odolať. „Keď vás chytí inšpirácia, čas zrazu neexistuje alebo zmení tempo.“ Rozšíria sa zmysly, naskočí husia koža, vzrušujúci pocit, ktorý vás prenesie do výšin, príval novej energie.

„Inšpirácia nie je zaslúžená. Investovaný čas aj úsilie vás pripravia na inšpiráciu, ale inšpirácia je darom, ktorý presahuje všetko, o čo ste sa zaslúžili.“ Ako ďalej píše Brooks, Gréci tomu hovorili Múzy, pre veriacich je tou transcedentnou silou Boh či Duch Svätý, pre neveriacich je to mysteriózna hĺbka nášho podvedomia.

Nie je to však niečo, čo sa udeje autonómnemu jednotlivcovi, je to akási „krásna nákaza, ktorá prechádza cez jednotlivcov“. Inšpirácia nie je permanentná, je mocná, ale prchavá, no keď sa nás zmocní, sme schopní ísť do veľkých a odvážnych vecí. „Áno, tvrdá práca je pre úspech skutočne dôležitá. Ale život je tajuplnejší než len to,“ uzatvára Brooks.