Hokej podla Mojzisa

Zarazil ma text môjho bývalého kolegu v .týždni, ktorý nahlas ľutuje, že sme včera na MS v hokeji neprehrali (respektíve aspoň nestratili bod) s Maďarskom, a zároveň vyjadruje nádej, že dnes dáko pohoríme proti Francúzom. Neúspech na týchto MS má podľa tejto logiky slúžiť dlhodobejším záujmom slovenského hokeja, pretože by mohol uškodiť klike Igora Nemečka, ktorá popiera hĺbku problémov nášho hokeja.

K tomu dve poznámky: 1. Neviem, či vie niekto posúdiť, aký debakel by musel utŕžiť slovenský hokej na týchto MS, aby to naozaj viedlo k revolúcii na najvyšších funkcionárskych poschodiach, a či má vôbec zmysel takto rozmýšľať. Keby sme aj rovno zostúpili do skupiny B, asi by to stálo trénerskú stoličku Zdena Cígera, možno by sa v duchu Nemečkových záujmov ozval Jozef Golonka a zase by hovoril, ako katastrofálne je na tom naša liga a že jej šéf Richard Lintner nič nezmenil, skupina okolo Handzuša by ukazovala na Nemečka, ten by oponoval, že za všetko zlo môže niekoľkomesačný bojkot Handzuša a spol.

Nestoja teda úvahy o tom, akej partii pomôže náš prípadný úspech či neúspech na celkom hlinených nohách? 

2. No aj keby sa naozaj dalo spoľahlivo predvídať, že prepadák našich hokejistov v Rusku privodí pád Nemečka, bolo by správne nútiť sa proti všetkej našej fanúšikovskej prirodzenosti, aby sme držali palce našim prehrám?

Aj za socializmu sme „drukovali“ našim (hoci naše úspechy režim vydával za triumf socialistického človeka a športu), aj za mečiarovskej éry Jána Mitošinku sme sa z plných pľúc tešili, keď sa slovenskí hokejisti prepracúvali z béčka medzi najlepších. Napokon, ani pred šiestimi rokmi na futbalových MS v Afrike sme neriešili, či prípadný úspech natrvalo zakonzervuje nehodných futbalových funkcionárov, ale burácali sme pri každom góle. 

Na športových víťazstvách aj prehrách národných mužstiev je krásne práve to, že v prítomnom okamihu zjednocujú v spoločnosti všetkých, aj tých lepších s horšími. Bál by som sa žiť vo svete, v ktorom by to bolo inak.