Koniec Náhorného Karabachu: Keď sa to Putinovi hodí, opustí vás

Môže si Arménsko za stratu Náhorného Karabachu samo, pretože sa odklonilo od ruských bratov, ako sa teraz šíri po sieťach? Nie. Ako obvykle sa tu zamieňa príčina a dôsledok.

Už pred rokom – v septembri 2022 – sa Arménsko po útoku Azerbajdžanu pokúsilo aktivovať obdobu článku 5 v Organizácii zmluvy kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a už vtedy Vladimir Putin povedal, že tam nikoho nepošle.

Prečo Putin nezasiahne a dokonca toleruje aj to, keď mu postrieľajú veliteľstvo tých, čo to tam akože dlhodobo strážili?

1. Pretože Putin má všetky sily na Ukrajine a nemôže odtiaľ nič stiahnuť.

2. Nemôže si dovoliť znepriateliť si aj tureckého prezidenta Erdoğana, pretože veľká časť ropy a plynu, ktoré ešte predáva do sveta, prúdi cez TurkStream a cez Bospor plávajú tankery a lode s ruskými poľnohospodárskymi komoditami. Situácia sa vyvinula tak, že od Erdoğana potrebuje aspoň tú vychcanú obojetnickú politiku. Keby Erdoğana niečím naštval, mohol by napríklad zakázať ruským lodiam preplávať tureckými úžinami a pripojiť sa k ďalším sankciám. A to by bola rana, ktorú by Rusi ťažko rozdýchavali.

Takže už v septembri 2022 bolo celkom jasné, že Rusko hodilo Arménov cez palubu. Arménske vedenie to tak pochopilo a pokúsilo sa nájsť si nejakých iných kamarátov a zástancov. Lenže je jednoducho v zlej pozícii.

Nikto nemá dosť politického kapitálu na to, aby tam vyslal nejakých vojakov. Pro-arménska lobby pri západných vládach je slabá, pretože je to odtiaľ ďaleko a príbeh ich sporov je historicky komplexnejší.

Keby Turecko zaútočilo na územie Arménska, dalo by sa to predať ako súboj David – Goliáš, podobne ako napadnutie Ukrajiny Ruskom. Lenže Náhorný Karabach je mimo arménskej medzinárodne uznanej hranice a navyše bol od rozpadu ZSSR braný ako ruský projekt, ktorý teraz krachuje ako známka očividnej slabosti Ruska.

Jediné základne NATO, odkiaľ by sa dalo v Arménsku pôsobiť, sú v Turecku. Cez Azerbajdžan, Gruzínsko (so súčasnou vládou) alebo Irán sa tam nič nedostane.

Aj Západ si teraz potrebuje Erdoğana niečím úplne nerozhádzať, pretože Turecko je kľúčové pre to, ako to bude s Čiernym morom. Môžeme si od Erdoğana kúpiť jeho súhlas pre vstup Fínska a Švédska do NATO, ale nemáme na neho žiadnu očividnú páku, ktorou by sme ho pritlačili k stene, aby nechal Arménov na pokoji.

Každopádne, od Ruska je to v tomto ohľade svinstvo. Roky sa tvárili ako ich najlepší kamaráti, potom ich hodia cez palubu z geopolitických pohnútok – Putin toho lavírujúceho Erdoğana jednoducho potrebuje, a keď mu v Soči nedal predĺženie grain dealu (obilnej dohody, pozn. red.), tak mu namiesto toho dal voľnú ruku proti Náhornému Karabachu (pretože takéto dohody presne Putin s Erdoğanom robia a toto delenie si sfér vplyvu je to, čomu Putin rozumie). A teraz to ešte všetko Rusko doprevádza propagandou, ako si za to nešťastie môžu Arméni sami.

Keď sa to Putinovi momentálne hodí, opustí vás. Hodí vás cez palubu a jeho verné ovečky budú bečať o tom, že vy ste ten zlý a za to, že vás opustil, si môžete sami. Nejaké spoločné historické väzby alebo obrana kresťanov pred agresívnym islamom sú mu úplne ukradnuté. Rovnako ako je mu ukradnutý „ľud na Donbase“ alebo podobné kecy.

Ak sa to Putinovi bude niekedy hodiť, Donbas opustí a Solovjov (ruský televízny moderátor pokladaný za tvár kremeľskej propagandy, pozn. red.) potom všetkým vysvetlí, že to bolo správne, pretože miestni neprejavovali dosť veľkú vďačnosť za ochranu od veľkého brata.

Vláďa Krupa

Pôvodný text: Náhorní Karabach, Arménie a Rusko​. Uverejnené v spolupráci s českými Konzervatívnymi novinami.

Foto: Lenka Klicperová

Organizácia Spolu pomáhať – United for Help o.z. organizuje v súvislosti s Náhorným Karabachom kampaň. Humanitárni pracovníci chcú pomáhať arménskym rodinám utekajúcim pred vojnou. Získavajú na to finančné prostriedky prostredníctvom fundraisingovej platformy Donio. Prispejte aj vy.