V srbskej lokalite, kde sa proruskí Moldavci učili strieľať Vučić ukazuje Ficovi, ako sa, do psej matere, robí politika na všetky svetové strany

Dvadsiateho druhého septembra pomohlo tradičné rusofilné Srbsko proeurópskej moldavskej prezidentke Mai Sanduovej vyhrať parlamentné voľby.

Uskutočnili sa 28. septembra a boli ovplyvnené správou, že moldavská polícia päť dní pred volebným dňom vykonala 250 razií, počas ktorých zaistila veľké množstvo hotovosti a zbraní a zatkla 74 osôb. Moldavské úrady tvrdili, že počas volieb títo občania plánovali vyvolať násilné protesty – na pokyn Kremľa.

Moldavská tajná služba SIS zverejnila video, na ktorom okrem iného vidieť strelnú zbraň ruského pôvodu a svedectvá dvoch zatknutých, ktorí sa v lete – spolu s inými mladými obyvateľmi Kišiňova a proruského autonómneho regiónu Gagauzsko – zúčastnili na paravojenskom tábore v Srbsku. Chalani na snímke tvrdia, že za trojdňové manévre dostali 300 dolárov. Počuť aj audionahrávku jedného z inštruktorov, ktorí vraj boli občanmi Ruska a Bieloruska a sami na nahrávke v ruštine naznačili väzbu s ruskou žoldnierskou firmou Vagner.

Týmto šokujúcim podozreniam dodala nezvyčajne vysokú úroveň dôveryhodnosti skutočnosť, že srbská polícia v ten istý deň – 22. septembra – zadržala dvoch Srbov za to, že pri západosrbskom mestečku Loznica „od 16. júla do 12. septembra“ organizovali „bojový a protipolicajný výcvik pre približne 150 až 170 občanov Moldavska a Rumunska“.

Na pochopenie: mnohí Moldavci – aj tí s proruským svetonázorom – si z pragmatických dôvodov zaobstarali rumunské občianstvo. Podľa všetkého tam boli iba Moldavci.

Video moldavskej Sisky obsahovalo aj niekoľko snímok zo srbského paravojenského tábora. Vidieť na nich, ako moldavskí mladíci trénujú odnášanie ranených a učia sa strieľať.

Autor sa v pondelok šiel na toto miesto pozrieť. Ubytoval sa tam, kde boli ubytovaní moldavskí učni.

Srbské zatknutie ruských agentov

Nielen 22. septembra to vyzeralo, že kandidátska krajina na vstup do EÚ, ktorá pestuje priateľské vzťahy s Ruskom, si svoje záväzky voči Európskej únie plní.

Dvadsiateho deviateho septembra zatkla srbská polícia jedenásť osôb, ktoré sú obvinené z antisemitských a protiislamských provokácií vo Francúzsku uskutočnených od minulého roka. Najviac rezonovali prasacie hlavy, ktoré boli nedávno odložené pred hlavnými parížskymi mešitami. Vypátrať pravdepodobných srbských páchateľov nebolo až také ťažké: normandský chovateľ dobytka, ktorý „asi desať prasacích hláv“ predal, si všimol, že kupujúci mali srbské poznávacie značky. Zachytili ich aj bezpečnostné kamery parížskych mešít.

Francúzske úrady z autorstva týchto provokácií obviňujú priamo ruskú tajnú službu. Srbské úrady vyhlasujú, že zatknutí občania konali na pokyn nepomenovanej „zahraničnej spravodajskej služby“. Už v skorších prípadoch sa hovorilo o výcvikových táboroch neďaleko bydliska silného muža bosnianskych Srbov Milorada Dodika a vo východnom Srbsku v tom figurovali agenti s moldavským, bulharským a so srbským občianstvom a ako objednávateľ sa vykryštalizovala ruská vojenská rozviedka GRU.

Proeurópske víťazstvo v MoldavskuNebola to oslava demokracie, ale za porážku proruských síl si Kremeľ môže sám

Martin Leidenfrost

Na ruské rozviedky má srbský prezident Aleksandar Vučić v poslednom čase ťažké srdce: v septembrovom rozhovore s dlhoročným balkánskym korešpondentom Frankfurter Allgemeine Michaelom Martensom sa sťažoval, že zahraničná ruská spravodajská služba SVR vyslovila „bezpochyby najurážlivejší výrok na adresu Srbska, aký som kedy počul“.

SVR 29. mája – teda krátko po Vučićovej účasti na moskovskej vojenskej prehliadke pri príležitosti 80 rokov víťazstva nad fašizmom – zverejnila ostré vyhlásenie. Ruskí tajní obvinili Srbsko, že sa len tvári neutrálne, ale v skutočnosti podporuje Ukrajinu.

Srbský obranný priemysel vraj Ukrajine prostredníctvom „sprostredkovateľov NATO“, ako sú Poľsko, Bulharsko a Česko, a najnovšie aj prostredníctvom niektorých „exotických“ afrických krajín dodal „stovky tisíc nábojov“ a „milión nábojov do ručných zbraní“. Tieto strely mali „zjavný účel zabíjať a mrzačiť“ ruských vojakov a civilistov. Podľa SVR túžba robotníkov srbských zbrojárskych závodov „profitovať z krvi bratských slovanských národov“ spôsobila, že úplne zabudli, „kto sú ich skutoční priatelia – a kto sú ich nepriatelia“.

Podľa všetkého je pravda, že súkromné srbské spoločnosti dodávajú Ukrajine nemalé množstvo munície, Rusi to do štvrtého roka svojej invázie láskavo prehliadali. Od mája sa tón zmenil. A zmenil ho aj Vučić.

Priateľ Ukrajiny

V júni prišiel na summit Ukrajiny s hlavami štátov východnej Európy do Odesy. Hoci nepodpísal záverečnú deklaráciu summitu, prezidentovi Ruskom napadnutej Ukrajiny prejavil toľko ľudskej srdečnosti, koľko je u proruského politika len možné. Volodymyrovi Zelenskému dojato poďakoval, že Ukrajina neuznáva odštiepenecký srbský región Kosovo: „Poďakoval som našim ukrajinským hostiteľom a prezidentovi Zelenskému za plné rešpektovanie Charty OSN a územnej celistvosti Srbska. Priština a jej zástupca tu neboli. Máme sa za to poďakovať? Myslím si, že áno.“

Vučić s empatiou sebe vlastnou zdôraznil, že Srbsko je pripravené vypočuť si Ukrajinu „a zistiť, ako môžeme poskytnúť pomoc a podporu“. V prítomnosti Zelenského vyjadril nádej, že Srbsko by mohlo niečím prispieť: „Myslím si, že váš národ si to skutočne zaslúži.“ Ponúkol, že Srbsko by po vojne mohlo pomôcť s obnovou „jedného alebo dvoch miest“ alebo „menšieho regiónu“.

Mnohým európskym politikom tieto proeurópske signály stačia. Hoci vedia o jeho autoritárskych sklonoch a o jeho obsesívnej kontrole médií, Vučićova strana SNS je stále členom najväčšieho združenia európskych strán, ľudoveckej EPP. Napriek povstaniu proeurópskych študentov ho stále vnímajú ako „nášho človeka v Belehrade“.

Vučićovo majstrovstvo spočíva v tom, že si o ňom to isté myslia aj vladári Číny, Spojených štátov, Spojených arabských emirátov a dokonca Izraela – a napriek spravodajskému podráždeniu z tohto leta zrejme aj Rusi.

Uvažuje v geopolitických súvislostiach a často cituje vetu: „Vojna je Boží spôsob, ako naučiť ľudí zemepis.“ Od matadora skrz-naskrz proruských voličov, ktorý potrebuje na ekonomické zotavenie Srbska európske investície a EÚ, si to vyžaduje až dobrodružnú kyvadlovú politiku.

Vučić ovláda túto politiku tak výborne, že sa dá najlepšie opísať formou tézy – antitézy – syntézy.

Téza je, že Vučić robí potrebné minimum na to, aby Srbsko pod jeho vedením bolo a pôsobilo uspokojivo proeurópsky.

Antitéza je, že Srbi v srdci boli, sú aj budú za priateľstvo, ak nie za spojenectvo s pravoslávnymi ruskými bratmi.

Syntéza z tézy a antitézy je šialený geostrategický zmätok, ktorý autor našiel napríklad na mieste, kde v lete cvičilo 150 až 170 proruských Moldavcov, ako utopiť moldavské voľby v krvi.

Päť postrehov z Maďarska a zo SrbskaBol som sa pozrieť, ako sa žije Európanom pod čínskou nadvládou

Martin Leidenfrost

Priateľ Ruska

Predtým však ešte niekoľko slov o antitéze: Vučić rozhodne nerobí málo pre to, aby vyzeral ako spoľahlivý priateľ Ruska. Na rozdiel od slovenského premiéra – takého predškoláka v politike na všetky svetové strany – rozpráva s Putinom po rusky, ustál tlak na pripojenie k protiruským sankciám, nechce o vstupe Srbska do NATO ani počuť, vo veľkom kupuje ruský plyn a ako tromf opakuje Putinov výrok, že Západ v Srbsku pripravuje farebnú revolúciu.

Aj keď pred Západom zdôrazňuje, že najvýraznejší prorusi v srbskej vláde nie sú alebo už nie sú členmi jeho štátostrany SNS, hlavná spojka s Kremľom Aleksandar Vulin – bývalý šéf srbskej tajnej služby, obrany aj vnútra – je naďalej vicepremiérom a predseda maličkej blokovej strany SNP Nenad Popović je stále ministrom bez portfólia.

Práve Popović by sa v kauze paravojenského tábora pre Moldavcov mohol ukázať ako dôležitý hráč: multimilionár študoval a učil v Moskve, ako podpredseda srbského parlamentu robil v roku 2014 najvyššie postaveného európskeho pozorovateľa ruského „referenda“ o anexii Krymu, no a dvaja zatknutí organizátori „letného tábora“ s ním boli v minulosti v kontakte: 37-ročný Lazar Popović bol jeho poradcom, 47-ročný Sava Stevanović bol členom SNP. Tá má v 250-člennom srbskom parlamente dva mandáty.

Ak si teraz niekto myslí, že v Srbsku prebieha veľká debata o tom, prečo ruská hybridná vojna proti Moldavsku a Francúzsku vychádza práve zo srbského územia, je na omyle.

Najmä proeurópske opozičné médiá síce zverejňujú správy o moldavských bojovníkoch a francúzskych prasacích hlavách, tie sú však podané pomerne suchým spôsobom – možno aby nemuseli Vučića chváliť za spoluprácu s úradmi európskych spojencov v Moldavsku a vo Francúzsku.

No a prorežimové médiá majú úplne iné starosti: na 25. výročie pádu Slobodana Miloševića velebili svojho terajšieho prezidenta do nebies. Jeden z piatich prorežimových bulvárnych denníkov prišiel dokonca so špeciálnou prílohou. Jeden z nadpisov znel doslova: „Korona proti Vučićovi nemala šancu.“

Všetci citovali Vučićove varovania pred veľkou vojnou. Ako povedal pre Frankfurter Allgemeine: „Svoje funkčné obdobie by som chcel ukončiť v pokoji a stabilite. Niektorým ľuďom možno bude tento prístup chýbať až vtedy, keď o dva roky už nebudem vo funkcii.“

Takže neboli v Srbsku titulky o násilných protestoch ohrozujúcich demokraciu?

Boli, iba sa týkali Srbska a Gruzínska: provládne médiá vyčítajú protestujúcim srbským študentom a protestujúcim gruzínskym opozičníkom pokus o násilný „farebný“ prevrat. Otázka, ako sa mohlo stať, že sa Srbi podieľajú na destabilizácii moldavskej a francúzskej demokracie, bola prekrytá otázkou, ako mohli Srbsko a Gruzínsko dopustiť, že Západ a „tri spravodajské služby“ zo Západu (Vučićov citát) podrývajú demokraticky zvolenú vládu doma.

Pugačovová a Simonianová pred majestátom smrtiAko sa postaviť k tomu, že Rusko možno príde o svoju najlepšiu propagandistku?

Martin Leidenfrost

Na cvičisku slušných a disciplinovaných Moldavcov

Miesto, kde 150 až 170 Moldavcov v lete absolvovalo svoj paravojenský výcvik, je srbský raj na zemi.

Po rusky hovoriaci chlapi cvičili na neznámom mieste pri opustenom dome v okolí, ale miesto ich ubytovania je voľne dostupné – Etno selo Sunčana Reka je dokonca na booking.com.

Areál tejto „slnečnej rieky“ sa nachádza na ikonickej rieke srbského národa Drine, ktorá sa tu trbliece obzvlášť tyrkysovo. Sunčana Reka má svoju históriu, v okolí zúrila prvá veľká bitka prvej svetovej vojny, na druhom brehu leží produkt bosnianskej vojny Republika Srpska, na pláži sa nakrúcali televízne seriály a všetko je tu pekné.

Drevené chatičky sú v starosrbskom štýle, žili v nich aj Moldavci počas svojho pobytu. Krivé drevené ploty, kamenné a drevené chodníky. Kamenný polostrov v Drine na kúpanie. Hrboľatá drevená terasa pripevnená k trom stromom, ktoré sa skláňajú nad riekou.

Pondelok bol upršaný deň so slabou návštevnosťou, ale nálada personálu bola vynikajúca. V starosrbskej drevenej reštaurácii sa hrali výlučne ľudovky, čašník si občas zaspieval. Zaznela aj známa národovecká pieseň: Tamo daleko, daleko od mora, tamo je selo moje, tamo je Srbija, tamo je Srbija. Tamo daleko, gde cveta limun žut, tamo je Srpskoj vojsci jedini bio put.

Sunčana Reka má svoju vlastnú Pravoslávnu cerkev, ktorú spravuje vlastný pop žijúci v drevenom domčeku vedľa na zelenej pastvine. Medzi maličkou cerkvou a Drinou stojí ďalší drevený domček. Krátko pred šiestou vzala staručká kostolníčka kvety z verandy tohto domčeka, odniesla ich pred ikonostas cerkvi a zazvonila. „V tomto dome,“ vysvetlila starenka, ktorú trápil silný fajčiarsky kašeľ, „pije kňaz s veriacimi po poslednej liturgii kávu.“

Sunčana Reka musí pre srbského vlastenca predstavovať predsieň do neba, ale aj autor bol taký nadšený, že by sa sem chcel vrátiť s rodinou.

Každý v areáli si Moldavcov pamätal. Samozrejme, nikto vraj netušil, aký je zámer organizovaného výletu mladíkov z neznámej krajiny, ale Moldavci zanechali silný dojem – pozitívny.

Hotel bol v letnej sezóne vybukovaný, ale Moldavci sa vraj správali slušne a disciplinovane. Včas vstali, včas prišli na raňajky, obed a večeru, „jedli, pili“, iba alkohol nepili, len kávu, „a nepoznajú našu hudbu“ (citát spievajúceho čašníka).

Na Moldavcov najradšej spomína kostolníčka, ktorá cez deň v ďalšej búdke predáva sviečky a suveníry. Rozpráva, že „sa kúpali v Drine, aj keď pršalo“, „nikdy si pritom z krku nedali dole krížik“ a náladu mali vždy výbornú.

Ruskojazyční hostia z pravoslávneho Moldavska mali zrejme veľkú bázeň pred srbským pravoslávím: u starenky húfne kupovali suvenír, ktorý mávala v rôznych veľkostiach, po letnom pobyte Moldavcov ho však už nemá – kovový prsteň s vyrytým textom celého Otčenáša v srbčine. „Niektorí z nich kúpili aj tri prstene, jeden pre seba, jeden pre mamu a jeden pre ženu.“

Keď kašlajúca kostolníčka rozprávala o svojich kišiňovských a gagauzských hosťoch, prestávala kašlať a žiarili jej oči.

To, čím sa Moldavci pri Drine zaoberali, osadenstvo Sunčanej Reky podľa vlastných slov stále nechápe. Noviny vraj vymýšľajú.

„Ja ani neviem, či to bol proeurópsky alebo proruský výcvik,“ povedal pracovník s najvyšším postavením.

„Čo je to za otázku,“ namietal autor, „ako mohli byť oni proeurópski?“

„Neviem, ja to fakt neviem.“

Asi číta Vučićove noviny.