Spor o manželstvo Ústavný súd sa môže pridať k súdnemu aktivizmu, ale aj ho odmietnuť

V máji minulého roka podala skupina tridsiatich troch poslancov podnet na Ústavný súd SR, prostredníctvom ktorého sa usilovali o právne uznanie párov rovnakého pohlavia. Návrh podporili poslanci Slobody a solidarity v minulom volebnom období, ako aj Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska, poslanci z občianskodemokratickej platformy okolo Moniky Kozelovej a Miroslav Kollár a Kristián Čekovský z Demokratov.

„Sme presvedčení, že Ústavný súd je tá inštitúcia, ktorá môže vyslať jasný odkaz NR SR, aby prijala právnu úpravu, ktorá bude v súlade s ústavou. Zaručí týmto ľuďom uznanie a prizná im práva, ktoré im patria, aby sa vysporiadali s bežnými životnými situáciami,“ uviedla vtedy Mária Kolíková z SaS.

V podaní na Ústavný súd namietali nesúlad údajnej legislatívnej nečinnosti Národnej rady, ktorá vraj spočíva „v neprijatí právnej úpravy uznávajúcej páry rovnakého pohlavia“, s ústavou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

V tejto veci Ústavný súd na neverejnom pojednávaní, ktoré sa konalo 17. apríla, návrh odmietol. Údajná legislatívna nečinnosť teda nie je v rozpore s ústavou či medzinárodnými zmluvami.

Návrh skupiny poslancov sa týkal aj údajného nesúladu rôznych zákonov s ústavou a medzinárodnými zmluvami (má ísť o zákon o rodine, Občiansky zákonník, zákon o sociálnom poistení a zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia).

Poslanci v návrhu namietali konkrétne ustanovenia týchto zákonov, kde sa nejakým spôsobom nachádzalo slovo „manželstvo“ či „manžel“. V tejto veci Ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie.

Podľa ústavného právnika a bývalého poslanca Radoslava Procházku prijatie na ďalšie konanie je formálnou záležitosťou a nemožno z neho dedukovať, ako súd rozhodne.

„Prijatie na ďalšie konanie je výsledkom posúdenia len základných formálnych a procesných podmienok, vo vzťahu k meritu nepredznamenáva takéto uznesenie žiadny konkrétny výsledok,“ uviedol pre Postoj Procházka. „Ak návrh podá oprávnená osoba a jeho posúdenie spadá do právomoci Ústavného súdu, nie je dôvod na iný postup ako prijatie návrhu na ďalšie konanie,“ dodal.

Daniška: Konanie predstavuje riziká

Na možné riziká tohto konania upozornil právnik Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. „Toto konanie pred Ústavným súdom predstavuje dve riziká. Prvým je nerešpektovanie deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Podľa našej ústavy moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo cez volených zástupcov. Kompetencia meniť normy teda patrí parlamentu, nie súdom,“ konštatuje Daniška.

Patrik Daniška. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) podľa neho toto delenie moci porušuje a ukladá členským štátom povinnosti, ku ktorým sa nikdy nezaviazali.

ESĽP totiž v nedávnej minulosti rozhodol o tom, že už päť európskych krajín porušuje Dohovor o ľudských právach Rady Európy tým, že neumožňujú úradne uzavrieť homosexuálne zväzky.

Konkrétne ide o Rusko (Fedotova a ostatní proti Rusku), Rumunsko (Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku), Ukrajinu (Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine), Bulharsko (Koilova a Babulkova proti Bulharsku) a Poľsko (Przybyszewska a ostatní proti Poľsku).

V prípade Slovenska porušovanie dohovoru zatiaľ nekonštatoval, ale keďže ani naša legislatíva tieto zväzky neupravuje, s vysokou pravdepodobnosťou by dospel k rovnakému záveru.

Na judikatúru ESĽP týkajúcu sa tejto právnej problematiky sa odvolávali aj slovenskí poslanci vo svojom návrhu na Ústavný súd.

Tejto téme sa venovala aj konzervatívna právnická konferencia, ktorá sa konala v novembri minulého roka na pôde Právnickej fakulty UK. Jej súčasťou bola aj esejistická súťaž s témou možností a limitov konzervatívnej odpovede na tieto rozsudky ESĽP. Víťaznú esej sme publikovali aj v denníku Postoj.

Konzervatívna právnická konferenciaESĽP nie je ľudskoprávna veštiareň, zaznelo na podujatí, ktoré vyvolalo rozruch

Jakub Lipták

Patrik Daniška upozorňuje na fenomén takzvaného súdneho aktivizmu, teda jav, keď súdy vykladajú zákony, ústavy či medzinárodné zmluvy natoľko subjektívne a proaktívne, že miesto vykladania týchto právnych predpisov vytvárajú celkom nové práva či povinnosti, ktoré sú pôvodným predpisom cudzie.

„Rizikom je, že sa aj náš Ústavný súd pridá k súdnemu aktivizmu a uzurpuje si kompetenciu, ktorá mu nepatrí. Naopak, môže odmietnuť súdny aktivizmus európskeho súdu a ochrániť trojdelenie moci, ako to vyplýva z našej ústavy,“ myslí si Daniška.

Ako druhé riziko konania pred Ústavným súdom vníma nerešpektovanie jedinečnosti manželstva, ktoré stanovuje slovenská ústava. „Podľa ústavy sú si všetci ľudia rovní. No ústava súčasne stanovuje špeciálne pravidlo, že manželstvo muža a ženy je jedinečným zväzkom. Ak tu teda máme otázku právneho postavenia rovnakopohlavných párov, tie nemožno porovnávať s manželstvom, ktoré je priamo ústavodarcom vyňaté z porovnávania, pretože je jedinečné. Postavenie homosexuálnych párov treba porovnávať s inými nezosobášenými pármi či skupinami osôb,“ konštatuje Daniška.

Len tak bude podľa neho zachované jedinečné postavenie manželstva a súčasne požiadavka rovnosti medzi ľuďmi.

„Opäť, toto je niečo, na čo nemá Európsky súd pre ľudské práva dostatočnú citlivosť, a rozhodol sa ignorovať ústavy jednotlivých krajín v základných rodinnoprávnych otázkach,“ pokračuje Daniška.

„Veľkým rizikom začatého konania je, že Ústavný súd naštrbí jedinečné postavenie manželstva. Na druhej strane môže chrániť ústavnú jedinečnosť manželstva tým, že odmietne porovnávať nemanželské páry s manželstvom, a súčasne môže chrániť rovnosť medzi ľuďmi tým, že jedny nemanželské páry bude porovnávať s iným nemanželskými pármi či skupinami,“ uzatvára Patrik Daniška.