Historická pamäť Český zápas o Deň samizdatu

V Česku bol vážny zápas o pamätný deň – Deň samizdatu, ktorý bol českými poslancami navrhnutý na 12. októbra, tak ako je to aj na Slovensku. V tento deň sa spoločne samizdatoví vydavatelia v Čechách, ako aj na Slovensku verejne zastali odsúdeného slovenského vydavateľa samizdatov Ivana Polanského.

Pri písaní dizertačnej práce o podpisových akciách som v roku 2012 objavil text českých a slovenských vydavateľov samizdatu na podporu odsúdeného slovenského vydavateľa samizdatov Ivana Polanského. Prekvapil ma. Neuveriteľná solidarita, keď dňa 12. októbra 1988 92 vydavateľov a redaktorov samizdatu verejne napísalo: „Vyzýváme vás, aby ste buď Ivana Polanského propustili na svobodu, nebo osvědčili důslednost své zvrácené spravedlnosti tím, že uvězníte nás všechny.“ 

Keď som asi v apríli 2016 navštívil Jiřího Gruntoráda v knižnici samizdatov Libri prohibiti v Prahe, predložil som mu myšlienku spoločného Dňa samizdatu, ktorý by sme mohli neformálne sláviť na Slovensku a aj v Čechách. Myšlienka sa mu zapáčila a osvojil si ju. Oslava mala byť neformálna, tak ako aj samizdat bol neformálny. Začali sme prípravy. Pozvánka na prvý neformálny Deň samizdatu bola v slovenčine, ako aj informačný text o Dni samizdatu. Stretnutie sme naplánovali v Libri prohibiti v Prahe, lebo na Slovensku sme vtedy žiadnu knižnicu samizdatov ešte nemali. 

                                                      Ivan Polanský. Foto: www.scriptum.cz

Prvá neformálna oslava Dňa samizdatu sa uskutočnila v Libri prohibiti dňa 12. 10. 2016, keď do knižnice prišlo veľa najmä českých, ale aj slovenských disidentov, vydavateľov samizdatov. Neviem, či sa v takom počte ešte niekedy stretli. Na Slovensku sme v tento deň spustili portál www.samizdat.sk s naskenovanými periodickými samizdatmi. 

Nasledujúce neformálne „oslavy“ Dňa samizdatu sa konali už iba v Bratislave, čo bolo trocha na škodu pôvodnej myšlienke neformálnej oslavy v obidvoch štátoch. Od prvého momentu bola prítomná myšlienka aj formálneho pamätného dňa, ktorý aj keď sme nepovažovali za najpodstatnejší, vnímali sme, že by bol prínosom pre pamäť národa. Na Slovensku sa to podarilo v roku 2020, keď sa 12. október stal oficiálnym pamätným dňom SR – Dňom samizdatu. Každý národ by mal byť patrične hrdý, že má samizdatovú tvorbu. 

Samizdat bol núdzový prostriedok na odovzdanie a zachovanie informácií a prežitie duchovnej kultúry národa v čase neslobody. Hlavným žánrom samizdatu sa stala svedecká výpoveď o období, v ktorom vznikal. Sila samizdatového svedectva sa ukázala v ochote trpieť za pravdu, aby sa cez toto utrpenie mohla vydávať ďalšia výpoveď o slobode ducha.

Zopakovalo sa však historické déjà vu. V roku 1988 sa v českom disidentskom prostredí zastali Ivana Polanského. O 36 rokov sa to zopakovalo opäť. V roku 2024, keď bola snaha uzákoniť významný (pamätný) deň Českej republiky – Deň samizdatu –, museli českí disidenti opätovne brániť Ivana Polanského a vysvetľovať, že nebol fašista ani antisemita, aj keď vydal samizdat s názvom Historický zápasník o Tisovi a Hlinkovi. Publikoval iba dobové dokumenty. 

Taktiež poukazovali na podstatu historickej udalosti, ku ktorej sa navrhovaný deň vzťahoval. Verejná diskusia bola rázna, skoro až konfrontačná. V Lidových novinách vyšiel článok, prečo by mal byť deň samizdatu 12. októbra, kde sa vyjadrovali k nepravdivým obvineniam na adresu Ivana Polanského. Zástancovia Dňa samizdatu vytvorili webovú stránku, kde zhromaždili rôzne dokumenty a vyjadrenia o Ivanovi Polanskom. Nepochybne sa bude ešte treba hlbšie historicky venovať zhodnoteniu samizdatovej tvorby Ivana Polanského, ako aj rekciám verejnosti na jeho odsúdenie. Publikované dokumenty k tomu priam nabádajú. 

Česká Poslanecká snemovňa dňa 28. 6. 2024 schválila, po dlhšej lehote od podania návrhu, Deň samizdatu ako významný deň ČR. Senát ČR však 22. 8. 2024 vrátil Poslaneckej snemovni návrh zákona. Po diskusii v Senáte, ktorá sa týkala najmä osoby Ivana Polanského a jeho samizdatov, zákon neprešiel. Poslanecká snemovňa musela znova zákon prerokovať. Aby bol platný, potreboval opätovné schválenie, čo sa dňa 11. 9. 2024 aj stalo. Blahoželáme. 

Teší nás, že Slovensko bolo vzorom pre predkladateľov Dňa samizdatu v Českej republike, aj keď rozsah a rôznorodosť samizdatu u našich susedov boli nepochybne väčšie. Môžeme len dúfať, že opakovane už nebude treba obhajovať Deň samizdatu a Ivana Polanského v Čechách a ani na Slovensku. 

Deň samizdatu je pocta mnohým, často neznámym, ženám a mužom, ktorí aj keď riskovali, nebáli sa počas obdobia totalitnej komunistickej nadvlády tvoriť samizdat, tlačiť ho a distribuovať. Úcta patrí aj tým, ktorí ho mali odvahu čítať. Bez nich by samizdat ani nemal pre koho vychádzať.