Štúdia o úpravách slovenskej hymny Nad hymnou sa blýska

Text sme pôvodne uverejnili 19. decembra, pred zverejnením novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny. 

Vo verejnosti prebieha už dlhší čas diskusia o novej hudobnej úprave štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Ministerstvo kultúry SR stále nevysvetlilo, z akého dôvodu a pri akej príležitosti dochádza k zmene hudobnej úpravy štátnej hymny SR. Možnosť, ktorá sa ponúkala pritom nevyužilo.

Sú argumenty za zmenu aktuálne používanej hudobnej úpravy štátnej hymny SR relevantné? 

Malo byť vypísané výberové konanie na zmenu hudobnej úpravy?

Bude oficiálny projekt úpravy štátnej hymny SR v gescii Ministerstva kultúry SR skutočne oficiálny?

Ako pristupovali k úpravám hymny v Českej republike?

Diskusia sa spustila krátko po tom, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová 19. októbra 2024 v internetovom rádiu avizovala, že „v Slovenskej filharmónii sa chystá veľké prekvapenie“¹. Ministerstvo kultúry SR následne 24. októbra 2024 zverejnilo, že „v spolupráci so Slovenskou filharmóniou pripravuje ambiciózny projekt hudobnej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky, ktorá dostane nový aranžmán po 32 rokoch. Tento krok má za cieľ priniesť hymnu v novom hudobnom šate, ktorý podčiarkne jej význam a dôležitosť ako štátneho symbolu (...)“².

Téma nového aranžmánu hymny zapĺňa titulné stránky médií, je predmetom diskusných relácií či rozhovorov s autorom novej hudobnej úpravy Oskarom Rózsom. Výmeny názorov prebiehajú intenzívne aj na sociálnych sieťach, kde svoju mienku na „novú hymnu“ a okolnosti jej vzniku prezentujú rôzni účastníci diskusie.

Rozhovor o príbehu našej hymnyNie je socialistická, je hymnou vzdoru. Rózsove slová sa nezakladajú na pravde

Miro Pastorek

Ako je už u nás bohužiaľ zvykom, mnohí sa k téme vyjadrujú bez toho, aby si ozrejmili základné fakty. Diskusia o hymne ako o jednom zo štátnych symbolov by si nepochybne zaslúžila vyššiu úroveň poznania a znalosti problematiky. 

Skutočnosť, že naša hymna sa dočká novej podoby, bola pre verejnosť prekvapením. Mnohí z nás si kládli otázku: prečo? Čo bolo dôvodom na zmenu aranžmánu, na zmenu jej znenia? Aká štátno-politická príležitosť či historická udalosť?

Hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala neskôr slovenskou štátnou hymnou, vznikla v súvislosti s demonštratívnym odchodom slovenských študentov z Bratislavy do Levoče dňa 5. marca 1844, ktorý bol reakciou na suspendovanie Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Text napísal spisovateľ a básnik Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studienku.

O znenie našej hymny tak, ako ju poznáme, sa historicky zaslúžili významné osobnosti slovenského hudobného umenia, ktoré výrazne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry a k formovaniu národnej identity. Patrí k nim hudobný skladateľ, organista, zbormajster, dirigent, pedagóg a publicista Ján Levoslav Bella, hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Mikuláš Schneider-Trnavský a hudobný skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života Alexander Moyzes, ktorí boli v rôznych historických epochách upravovateľmi slovenskej hymny.

Súčasné znenie našej hymny vytvoril pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky v roku 1992 prof. PhDr. Ladislav Burlas, DrSc., hudobný skladateľ, muzikológ a vysokoškolský pedagóg, ktorý bol žiakom Mikuláša Schneidera-Trnavského a Alexandra Moyzesa a ako hudobný vedec skúmal dielo J. L. Bellu.

Hudobná úprava Ladislava Burlasa vychádzala z harmonizácie Alexandra Moyzesa, ktorý sa so svojou úpravou hymny v roku 1934 zúčastnil v súťaži na úpravu československej štátnej hymny pre zmiešaný zbor vyhlásenej ministerstvom školstva a národnej osvety. Jeho úprava sa na základe rozhodnutia odbornej komisie umiestnila na treťom mieste z celkového počtu 230 prihlásených návrhov.

V súvislosti s novou úpravou hymny MK SR uvádza: „(...) Ministerstvo kultúry venuje veľkú pozornosť podpore slovenského kultúrneho dedičstva. (...) Cieľom ministerstva kultúry je, aby štátna hymna v novej úprave bola pre všetkých Slovákov zdrojom národnej identity, jednoty a pozitívnych hodnôt.“

Napriek týmto vyjadreniam pristupuje Ministerstvo kultúry SR k zmene znenia hymny spôsobom, ktorý v rámci kultúrneho dedičstva nezohľadňuje dôležité historické skutočnosti a rovnako prehliada postup schvaľovania úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky v roku 1992. 

Aký bol proces vzniku a schvaľovania úpravy slovenskej štátnej hymny v roku 1992?

Iniciátorom vzniku súčasnej úpravy hymny bol Mgr. art. Stanislav Bartovič, hudobný dramaturg Slovenskej televízie, ktorý na prelome októbra a novembra 1992 zostavoval dramaturgiu televízneho vysielania prvého dňa novej Slovenskej republiky 1. januára 1993, na ktorého úvod mala zaznieť slovenská štátna hymna.

Bartovič bol aj notografom, preto vyhľadal partitúru v tom čase používanej československej hymny a zistil, že jej upravovateľmi sú českí hudobní skladatelia Otakar Jeremiáš a Václav Trojan. Bartovič považoval za príhodné, aby slovenská štátna hymna ako štátny symbol vznikajúcej Slovenskej republiky zaznela v programe v úprave renomovaného slovenského skladateľa.

Navyše novoprijatá Ústava Slovenskej republiky v čl. 9 uvádzala, že „štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska“, pričom slovenská časť československej štátnej hymny mala iba jednu slohu.

Nasledovalo spoločné rokovanie s Hanušom Domanským, vedúcim redakcie vážnej hudby Slovenského rozhlasu, kde bolo dohodnuté, že nahrávanie hymny bude realizovať Slovenský rozhlas a Slovenská televízia v koprodukcii. Predovšetkým bolo potrebné zistiť, čo všetko je nutné na to, aby mohla vzniknúť oficiálna nahrávka novej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky, kto by mal hymnu upraviť a kto túto úpravu oficiálne schváliť.

Stanislav Bartovič požiadal o usmernenie Ministerstvo vnútra SR aj heraldickú komisiu. Ukázalo sa však, že tento poradný orgán ministra vnútra nemá vo vzťahu k hymne kompetencie.

Otázka hudobnej úpravy hymny bola v tom čase vnímaná predovšetkým ako odborná muzikologická téma. Konzultácie na túto tému poskytli etnomuzikológ a systematik hudobnej vedy prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc., ktorý v tom čase pôsobil ako riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV, a aj Mgr. art. Ladislav Kačic, PhD., popredný slovenský muzikológ, hudobný historik, vysokoškolský pedagóg, hudobný bádateľ a autor mnohých publikácií a vedeckých štúdií.

Cieľom bolo získať čo najviac informácií o vzniku a histórii dovtedy používaných úprav slovenskej, resp. československej hymny a spôsobe ich schvaľovania. Bolo dôležité, aby hudobná úprava štátnej hymny Slovenskej republiky vychádzala z tradície a kontinuity, aby mala svoj príbeh a aby sa s ňou mohli občania Slovenskej republiky stotožniť ako so symbolom slovenskej štátnosti.

Stanislav Bartovič spolu s Ladislavom Kačicom zisťovali, či existujú v hudobných depozitoch, Hudobnom múzeu v Bratislave alebo pozostalostiach velikánov slovenskej hudby notové zápisy slovenskej hymny. Po neúspešnom hľadaní sa obrátili na prof. Miloša Jurkoviča, zaťa Alexandra Moyzesa, ktorý vo svojom texte O hymne a symboloch vážne aj nevážne vykresľuje príbeh vzniku hymny takto:

„Niekedy okolo 10. decembra 1992 mi zúfalo telefonoval vtedajší hudobný redaktor Čs. televízie (a súčasne posledný veľký notopisec na Slovensku, pretože digitalizácia túto profesiu zrušila) Stanislav ‚Stanley‘ Bartovič: ‚Pán profesor, katastrofa, my nemáme hymnu!‘ Vysvitlo, že keďže by sa patrilo, aby úprava bola z pera významného slovenského skladateľa, a Stanley už bol bezvýsledne pátrať u Suchoňovcov aj u Cikkerovcov, tak teraz ma žiada, aby som sa ako zať Alexandra Moyzesa, preboha, pozrel, či v jeho pozostalosti nie je úprava slovenskej hymny.

Po horúčkovitom hľadaní som skutočne našiel skicu, ktorú bolo treba dotvoriť do podoby partitúry. Mal by to urobiť niektorý z Moyzesových žiakov, oslovili sme teda najprv Ivana Hrušovského, ktorý mal obavy z krátkosti termínu, a tak sa výsledne veci ujal ďalší Moyzesov odchovanec Ladislav Burlas.“³

Na základe takto získaných prameňov – Moyzesovej úpravy pre miešaný zbor, s ktorou sa v roku 1934 zúčastnil na súťaži vypísanej ministerstvom školstva a národnej osvety a ďalších skíc z roku 1945 – dotvoril prof. Ladislav Burlas začiatkom decembra 1992 novú podobu štátnej hymny Slovenskej republiky.⁴

Ako spomína na to obdobie prof. Ladislav Burlas v rozhovore pre RTVS: „Bolo to zaujímavo rušné obdobie, Stanislav Bartovič prišiel s tým, že ‚pán profesor, pomôžte nám, lebo sme vo veľmi naliehavej situácii, ktorú treba riešiť‘. Behom dvoch dní som bol schopný spraviť znenie pre symfonický orchester a miešaný zbor a druhú verziu pre symfonický orchester. Takže boli to dva-tri dni veľkého sústredenia a určitá taká skúška výkonnosti, že som schopný za krátky čas odviesť prácu, ktorá znáša dodnes kritériá hodné štátnej hymny.“⁵

Notograf a hudobný dramaturg Mgr. art. Stanislav Bartovič k tomu uviedol: „Veľmi emotívna bola práca, keď som pôsobil ako hudobný dramaturg pri príprave slovenskej hymny s prof. Ladislavom Burlasom posledné mesiace pred vznikom Slovenskej republiky. Nebola to len otázka inštrumentácie, akoby sa mnohí nazdávali, bolo za tým štúdium historického materiálu z obdobia vzniku prvej Československej republiky, štúdium archívov Matice slovenskej, štúdium poznámok Alexandra Moyzesa a ďalších vecí.“

Tieto slová zazneli v relácii Rádia Devín Stretnutie nad partitúrou vysielanej 25. júna 2006. 

O nahrávaní štátnej hymny Slovenskej republiky 16. decembra 1992 v Slovenskej filharmónii informovali TASR⁶ aj médiá.

Denník Pravda 17. decembra 1992 napísal: „V novom znení nahrávala včera slovenskú hymnu pod taktovkou šéfdirigenta Ondreja Lenárda Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor v hudobnej réžii Leoša Komárka. Slovenská časť čs. štátnej hymny, ktorá sa hrala v úprave českého skladateľa Václava Trojana (z obdobia po oslobodení), mala iba jednu slohu Matúškovej piesne Nad Tatrou sa blýska z roku 1844. Nová štátna hymna bude mať jej slohy dve.

Úprava sa týka hudobnej zložky a je rekonštrukciou skíc Alexandra Moyzesa k slovenskej hymne z roku 1934 a 1945, ktorú dokompletizoval skladateľ Ladislav Burlas. ‚Namiesto doterajšej inštrumentálnej je nová verzia vokálno-inštrumentálna,‘ povedal Ladislav Burlas spravodajcovi TASR. ‚Ťažiskom úpravy je znenie druhej strofy, ktorá je harmonicky odlišná, aby nedošlo k mechanickému opakovaniu hudby.‘

Nahrávku posúdia členovia Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru na dnešnom stretnutí, na ktoré prizvali aj hudobných odborníkov.“⁷

Nová nahrávka úpravy hymny bola prezentovaná na rokovaní Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru 17. decembra 1992 v budove Národnej rady Slovenskej republiky na Hurbanovom námestí v Bratislave. Zvukovú techniku poskytol Slovenský rozhlas a obrazovú techniku Slovenská televízia, pretože hymna bola pripravená vo zvukovej aj obrazovej verzii.

Prezentáciu za Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas viedol Stanislav Bartovič a Hanuš Domanský, prítomní boli aj ďalší hudobní redaktori z oboch verejnoprávnych médií, dramaturgička, muzikologička a riaditeľka Slovenskej filharmónie Alžbeta Rajterová, vyššie spomínaní muzikológovia aj zástupcovia hudobného vydavateľstva Opus.

Na rokovaní výboru sa okrem jeho členov zúčastnil aj vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič, aj ďalší poslanci.

Atmosféra bola nielen slávnostná, ale aj veľmi napätá, pretože výbor rozhodoval medzi dvomi verziami hudobných aranžmánov slovenskej hymny, keďže sa medzičasom ukázalo, že „vydavateľstvo Opus v druhej polovici novembra pripravilo nahrávku, ktorá vychádza z doterajšej hudobnej úpravy slovenskej časti hymny ČSFR (autorom hudby je český skladateľ Václav Trojan), ktorú tiež nahral orchester a zbor Slovenskej filharmónie“.

Túto informáciu priniesol 18. decembra 1992 denník Pravda, ktorý ďalej uvádza: „Pri vystúpeniach predstaviteľov Opusu i rozhlasu sa do mysle neodbytne tlačila myšlienka: Hymna je kšeft! A čo iné si človek mohol myslieť? Veď spočiatku sa slová o umeleckom vyznení jednotlivých nahrávok strácali v úzadí ekonomických a právnych argumentov. Hovorilo sa o veľkých nákladoch na nahrávky hymny.

Napokon prevážili hudobné argumenty. Prítomní vrátane zástupcu Opusu uznali, že hymna v znení od A. Moyzesa lahodí uchu lepšie ako v znení od V. Trojana (v tejto úprave je totiž hudba druhej strofy len púhym opakovaním prvej strofy, lebo V. Trojan komponoval hudbu pre slovenskú časť čs. hymny, ktorá mala len jednu strofu).“⁸

Výsledkom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru bolo uznesenie č. 99, kde sa konštatuje, že výbor „posúdil za prítomnosti hudobných odborníkov dve verzie návrhu novej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 9 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, aby pri prerokúvaní zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky vzala za základ pre štátnu hymnu Slovenskej republiky verziu Alexandra Moyzesa v úprave Ladislava Burlasa“⁹.

„Napokon sa všetko šťastne skončilo. Zvíťazila moyzesovsko-burlasovská verzia, ale predbežne sa dohodli aj zástupcovia Opusu a rozhlasu, že Opus pravdepodobne už do pondelka zabezpečí zhotovenie prvej tisícky gramoplatní s oficiálnou nahrávkou hymny,“ uzatvára správu z rokovania výboru denník Pravda.

Nakoniec k tomu nedošlo, CD s nahrávkou oficiálnej verzie slovenskej štátnej hymny vydalo vydavateľstvo Radio Bratislava roku 1993. Opus ju vydal na CD Okamihy života až v roku 1997 spolu s ďalšími skladbami.

Zhrnuté, podčiarknuté, nahrávka oficiálnej verzie štátnej hymny SR vznikla na základe koprodukcie medzi Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Zmluvu na vyhotovenie partitúr s profesorom Ladislavom Burlasom, notovú sadzbu a rozpis partov zabezpečoval Slovenský rozhlas prostredníctvom Stanislava Bartoviča a poskytol aj nahrávací štáb v zložení Leoš Komárek, hudobný režisér a zvukový majster Hubert Geschwandtner, ktorý okrem zvukovej nahrávky realizoval strih aj konečnú úpravu.¹⁰

Zmluvu so Slovenskou filharmóniou, s Filharmonickým zborom a dirigentom Ondrejom Lenárdom zabezpečovala z dôvodu vysielacích práv Slovenská televízia, pretože tá realizovala aj obrazový záznam nahrávky. Verejnoprávny rozhlas a televízia vysielajú Burlasovu úpravu hymny z roku 1992 až dodnes.

Neskôr prof. Burlas upravil štátnu hymnu SR pre komorný orchester, vydalo ju Národné osvetové centrum v roku 1993. Štátnu hymnu pre spev a klavír v úprave Ladislava Burlasa, ktorá je dodnes používaná najmä v školách, vydal Hudobný fond v roku 2018.

Univerzálnu inštrumentáciu štátnej hymny SR pre dychové hudby na základe úpravy Moyzes – Burlas vytvoril Adam Hudec.¹¹ Túto úpravu vydalo Národné osvetové centrum a Združenie dychových hudieb Slovenska v roku 1993 a pri oficiálnych štátnych príležitostiach sa používa najčastejšie, keďže býva naživo interpretovaná Vojenskou hudbou Ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo Hudbou Ministerstva vnútra SR. 

Otázniky nad novou úpravou slovenskej štátnej hymny z roku 2024

Štátne hymny sa zvyčajne upravujú len pri významných príležitostiach alebo historických udalostiach. Ministerstvo kultúry SR nijako nevysvetlilo, z akého dôvodu a pri akej príležitosti dochádza k zmene hudobnej úpravy štátnej hymny SR.

Vysvetľovanie ponechali na autora novej hudobnej úpravy Oskara Rózsu, ktorý na rôznych platformách a v rôznych médiách prezentuje príbeh novovznikajúcej hudobnej úpravy.

Oskar Rózsa v rozhovore pre Pravdu hovorí: „Hymna je jedným zo základných v úvodzovkách imidžových archetypov národa. Je jeho neoddeliteľnou súčasťou od radového občana až k najvyšším poschodiam riadenia štátu. Inovácia hymny je delikátna vec, s ktorou štáty narábajú s rešpektom, a zmeny prichádzajú rádovo po desaťročiach, obvykle bývajú dôsledkom kultúrneho vývoja národa.“¹²

Ak platí, že „hymna je delikátna vec“, s ktorou má štát narábať s rešpektom, tak aj spôsob, akým dochádza zo strany štátnych orgánov k „inovácii“ slovenskej hymny, by tomu mal zodpovedať.

Významnou otázkou v tejto súvislosti napríklad je, ako zohľadňovalo vedenie ministerstva historický vývoj slovenskej hymny z muzikologického hľadiska v nadväznosti aj na korene slovenskej štátnosti a kultúrne tradície a ktorí odborníci boli do procesu tvorby novej zmeny znenia hymny zapojení.

Azda najpodstatnejšou otázkou je, či bude nová hudobná úprava štátnej hymny SR schvaľovaná za prítomnosti odborníkov Výborom NR SR pre kultúru a médiá tak, ako to bolo v roku 1992. Kto ustanoví, v akej hudobnej úprave budú subjekty, ktorým to zákon ukladá, používať, hrať alebo spievať štátnu hymnu SR od 1. januára 2025?

Podľa § 11 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, známeho ako kompetenčný zákon, je ústredným orgánom štátnej správy pre štátne symboly Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto zodpovednosť patrí podľa organizačného poriadku v rámci ministerstva Odboru archívov a registratúr Sekcie verejnej správy.

V roku 1992 hudobnú úpravu slovenskej hymny schvaľoval Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Ministerstvo kultúry SR z neznámych dôvodov prevzalo iniciatívu a „pripravilo ambiciózny projekt hudobnej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky“, pričom štátne symboly do kompetencie ministerstva nepatria.

Podľa slov hovorkyne ministerstva kultúry: „Myšlienka oživiť a modernizovať hymnu vznikla v roku 2011, keď Oskar Rózsa prvýkrát predložil svoj návrh ministerstvu. Dnešné vedenie rezortu sa v spolupráci so Slovenskou filharmóniou rozhodlo tento projekt po rokoch skutočne zrealizovať.“

Oskar Rózsa tvrdí, že prvýkrát oslovil ministerstvo ešte v roku 2011, neskôr sa o tom ešte rozprával s jedným členom vlády, no nič z toho nebolo. Podľa jeho slov ponúkol aktuálnemu vedeniu ministerstva demonahrávku a to prejavilo záujem.

„Keď sa teraz zmenila opäť táto garnitúra, tak som si povedal, do tretice všetko dobré, skúsim opäť iniciovať túto tému, či ich to nezaujme. Bez ohľadu na to, že sú zelení, červení, takí alebo onakí. Ale ja si hovorím, musím tento list adresovať znovu na ministerstvo kultúry, kde prišla okamžitá odozva, že je to fantastický nápad, je to výborné!

Poverujeme ťa tým, dávame ti proste zelenú realizovať to s tým, že všetky vlastne legislatívne veci ohľadom toho sa v podstate de facto riešia za pochodu, lebo to nie je jednoduchá vec. To znamená, v istom momente do toho muselo byť zapojené aj ministerstvo vnútra, respektíve úrad pre ochranu štátnych symbolov.

Mimochodom, tie dve dámy sa zúčastnili na nahrávaní a môžem povedať, že boli doslova dojaté so slzami v očiach, že je to také krásne, že proste si to ani nevedeli vopred predstaviť a že sa veľmi tešia, že sa toto týmto spôsobom deje,“ vysvetľuje Oskar Rózsa o úprave hymny.¹³

Začiatkom novembra 2024 Ministerstvo vnútra SR na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) nesprístupnilo žiadnu dokumentáciu, stanoviská alebo zmluvy týkajúce sa nahrávaní novej hudobnej úpravy štátnej hymny SR s odôvodnením, že tieto informácie nemá k dispozícii.

Poskytlo len tieto informácie: „Medzi odborom archívov a registratúr sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR ako gestorom zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov a Ministerstvom kultúry SR neprebehla žiadna oficiálna písomná komunikácia vzťahujúca sa na diskutovaný hudobný aranžmán štátnej hymny v roku 2024.

Ministerstvo vnútra SR bolo o príprave ďalšieho hudobného aranžmánu štátnej hymny v Slovenskej filharmónii informované zo strany Ministerstva kultúry SR na pracovnom stretnutí. Odbor archívov a registratúr využil ponuku zo strany Ministerstva kultúry SR zúčastniť sa na nahrávaní diskutovanej hudobnej úpravy štátnej hymny. Na nahrávaní sa zúčastnili dvaja zamestnanci – referenti, odbor archívov a registratúr sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR.“

Malo byť vypísané výberové konanie?

Ministerstvo kultúry SR poskytlo pre tvnoviny.sk stanovisko, že na vytvorenie a dodanie výsledkov vlastnej tvorivej činnosti vrátane hudobných diel sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje.

Ministerstvo ďalej uviedlo: „V histórii nie je známe, že by vznik akéhokoľvek umeleckého diela, ktoré je priamo naviazané na rukopis vybraného autora a jeho schopnosti, bolo toto predmetom verejnej diskusie pred vznikom diela samotného.

Rovnako tak v prípade všetkých predchádzajúcich reinterpretácií a úprav štátnej hymny, nie je známy fakt, že by toto bolo predmetom laickej diskusie, keďže ide o vysoko špecifickú a odbornú činnosť, ktorá je priamo naviazaná na ideu, rukopis, umelecký štýl a hudobný rukopis autora návrhu, a jeho kvalitatívne vyhodnotenie je vo výhradnej kompetencii formálneho zadávateľa.“¹⁴

„Najčastejším argumentom opozície (lebo či už chceme, alebo nie, nabralo to aj politický rozmer a vaša úprava sa stala predmetom diskusií politikov) je, že hymna sa mení len pri zvláštnych príležitostiach. Aká je podľa vás tá súčasná?“ pýta sa redaktorka Moja kultúra Oskara Rózsu.

„Myslím, že nový aranžmán, v prípade, že to nebude trápny prepadák, je sám tou výnimočnou príležitosťou. Ja netvorím na objednávku k zvláštnej príležitosti. Ja sa snažím tú príležitosť vytvoriť a možno tak inšpirovať aj ostatných,“ odpovedal.¹⁵

„Keby sa konalo výberové konanie, ukradli by vám váš nápad?“ zaznela otázka pre Oskara Rózsu z inej redakcie.

„Logicky to tak vyplýva. Keby bol ten mechanizmus opačný, že príde Marina Šimkovičová s Lukášom Machalom s tým, že tá hymna, chcelo by to novú úpravu. Čo spravíme? No tak oslovme troch skladateľov, dajme im urobiť skicu, vyberieme najlepšiu, tak je to úplne iný scenár.

Možno by som medzi tými troma bol aj ja, možno by som nebol. Možno, keby som bol, poviem super, ten náčrt už mám hotový, mám ho v šuplíku 11 rokov.

To, že sa rozhodli implementovať môj nápad, je založené na tom, že to počuli, nie na základe toho, že sme priatelia alebo nepriatelia. Veď je to absolútne nelogické. Výberové konanie alebo konkurz by boli možné, keby to jednému z nich napadlo, chceli by to robiť, ale nevedeli, ako na to.

No to je jedna vec, ale druhá vec je, že nič také v histórii nie je, pán Burlas, pán Režucha s Grešákom ani Schneider-Trnavský, ani Ján Levoslav Bella neprešli žiadnym konkurzom, jednoducho urobili svoje verzie štátnej hymny a bola všeobecne prijatá, no to je proste tak. Burlasovu verziu niekto hodnotil? Či by ju Zeljenka nenapísal lepšie?“¹⁶

Ako to bolo s hudobnými úpravami hymny v minulosti? Bola vypísaná súťaž na úpravu hymny?

Historické pramene uvádzajú, že prvé harmonizácie piesne Nad Tatrou sa blýska boli vydané vydavateľstvami v úprave J. L. Bellu v roku 1864 a 1895 a v úprave M. Schneidera-Trnavského v roku 1905, teda ešte počas Rakúsko-Uhorska dávno pred vznikom Československej republiky (1918).

Nebol preto žiaden dôvod na vypísanie súťaže, išlo o úpravu ľudovej piesne s textom Jána Matušku. Táto hymnická pieseň nebola v tom čase hymnou.

Rozhodnutie o štátnej hymne pozostávajúcej z dvoch hymien národných bolo prijaté po vzniku Československej republiky na zasadnutí vlády 12. decembra 1918. Po schválení ústavy v roku 1920 vláda prijala dodatok k uzneseniu, že hymnu samostatným zákonom ustanovovať netreba, pretože hymna vyšla z vôle ľudu, on sám si ju vyvolil.

Slovenská časť československej štátnej hymny nemala jednotnú harmonizáciu, najčastejšie sa spievala v úprave M. Schneidera-Trnavského z roku 1905 alebo z roku 1925. V období rokov 1918 až 1934 bolo vzhľadom na nejednotné spôsoby interpretácie, kde, ako a pri akých príležitostiach hrať a spievať hymnu, vydaných ministerstvami obrany, vnútra, školstva, národnej osvety viacero rozhodnutí, výnosov, nariadení a usmernení. Nejednotnosť spôsobu interpretácie hymien zrejme pretrvávala, bola potrebná jednotná harmonizácia.¹⁷

Podnetom bola storočnica vzniku českej hymny Kde domov můj?

Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠaNO) iniciovalo súťaž na harmonizáciu hymny. Vypísaniu súťaže predchádzali rokovania, na poradu v júni 1934 bol na MŠaNO v Prahe prizvaný aj Alexander Moyzes, dokazuje to korešpondencia uložená v SNM – Hudobnom múzeu.¹⁸

Začiatkom októbra 1934 bolo vypísanie súťaže publikované v dennej tlači aj vo Vestníku MŠaNO s týmto textom: „Ministerstvo školstva a národnej osvety vypisuje súťaž na úpravu československej štátnej hymny po stránke hudobnej pre zmiešaný zbor. Táto úprava bude po stránke harmonickej štruktúry a vedenia hlasov jednoduchá, aby mohla byť pevným základom k jednotnému zneniu pre všetky ďalšie druhy úprav ako vokálnej, tak aj inštrumentálnej.

Prvá časť hymny Kde domov môj bude v tónine F-dur, druhá časť Nad Tatrou sa blýska v a-moll. Súťažou má byť napravený doterajší nežiaduci stav nejednotnej harmonizácie a inštrumentácie našej štátnej hymny.

Súťažiaci sa upozorňujú na spis prof. Adolfa Cmirala O správnom speve našej hymny, ktorý vyšiel v Štátnom nakladateľstve. Členmi poroty budú vynikajúci hudobní skladatelia a hudobní teoretici.

Ceny sa vypisujú tri, a to: I. cena 1000 Kč, II. cena 700 Kč, III. cena 500 Kč. Lehota súťaže sa končí dňom 31. októbra 1934 o 12. hodine. Súťaž je anonymná, skladatelia, posielajte svoje práce pod heslom ministerstvu školstva a národnej osvety, odboru V.“ In: Vestník ministerstva školstva a národnej osvety. Ročník XVI. 1934, s. 348.

Prišlo až 230 návrhov, 24 postúpilo do užšieho výberu, o čom svedčí novinová správa uložená v SNM – Hudobnom múzeu v Bratislave.¹⁹

V porote menovanej ministerstvom figurovali Josef Bohuslav Foerster, Josef Suk, Vítězslav Novák, Adolf Cmíral, Alois Mach, Ferdinand Vach a Frico Kafenda.

Z užšieho výberu porotcovia posúdili ako najlepší návrh od skladateľa Jana Kunca, ďalej návrh od regenschoriho Emanuela Jaroša a od slovenského skladateľa Alexandra Moyzesa.

Ku Kuncovmu spracovaniu vzniesla porota pripomienky a požadovala, aby ňou odporúčané zmeny akceptoval. Doplnená verzia bola vyhlásená výnosom MŠaNO zo 6. 3. 1935 za „oficielní harmonisaci státní hymny československé pro smíšený sbor, které budiž užíváno při všech oficielních slavnostech školních i veřejných“²⁰.

Do súťaže poslal návrh harmonizácie aj Ján Levoslav Bella, a to na podnet Dobroslava Orla. Pravdepodobne v tom čase harmonizoval hymnu aj Eugen Suchoň, keďže Orel zabezpečoval jej vydanie v tlačiarni Mandl. Ešte krátko pred svojím odchodom zo Slovenska finančným vyrovnaním záväzku za tlač Orel poveril J. Šamka (1939).²¹

Zaujímavý materiál dokumentujúci dlhodobý proces posudzovania a odsúhlasovania harmonizácie hymny sa nachádza v pozostalosti F. Kafendu v SNM – Hudobnom múzeu.

Hymnu bolo potrebné spracovať aj pre ďalšie typy obsadenia. 11. februára 1936 sa preto v priestoroch pražského konzervatória konalo prvé predvedenie všetkých vokálnych a inštrumentálnych úprav jej oficiálnej harmonizácie.²² „Ďalšie nové návrhy (podľa Škroupovej harmonizácie českej hymny) porota posudzovala 4. februára 1938,“ uvádza Edita Bugalová z SNM – Hudobného múzea.²³

Na základe historických faktov je možné konštatovať, že jednotná harmonizácia aj inštrumentácia českej a slovenskej štátnej hymny (až do roku 1990 bolo v platnosti uznesenie vlády ČSR z 12. decembra 1918 o štátnej hymne pozostávajúcej z dvoch národných hymien) bola predmetom súťaže a bola prijatá oficiálna hudobná úprava českej aj slovenskej štátnej hymny.²⁴

Orchestrálna úprava hymny, ktorú Otakar Jeremiáš pred porotou prezentoval, sa stala základom pre úpravu československej štátnej hymny. Spoločne s Otakarom Jeremiášom ju v roku 1946 upravil Václav Trojan a bola používaná až do rozdelenia Československa, teda do konca roku 1992.

Obdobne to bolo v roku 1992, keď sa základom pre hudobnú úpravu slovenskej štátnej hymny stala Moyzesova harmonizácia pre miešaný zbor, s ktorou sa v roku 1934 zúčastnil na súťaži.²⁵

Burlasova verzia bola tiež predmetom výberu. Ako už bolo spomenuté, v roku 1992 Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru posudzoval za prítomnosti odborníkov dve hudobné úpravy slovenskej štátnej hymny.

Prvá úprava pochádzala z roku 1946 od Otakara Jeremiáša a Václava Trojana, upravovateľa československej štátnej hymny. Táto verzia vznikla v roku 1992 „odstrihnutím“ slovenskej časti československej hymny a jej opakovaním, čím sa druhá strofa stala jednoduchým opakovaním prvej. Druhá úprava bola moyzesovsko-burlasovská z roku 1992.

Výberu predchádzala prezentácia nahrávok a odborná diskusia. Na vypísanie súťaže s obdobnými podmienkami ako v rokoch 1934 – 1936 nebol v roku 1992 čas. Ústava SR, ktorá stanovila, že slovenská štátna hymna bude mať dve slohy, bola prijatá v septembri 1992 a príslušné štátne orgány v tom čase otázku hymny neriešili.

Aké sú argumenty za zmenu hudobnej úpravy?

Hudobná úprava hymny (alebo aj aranžmán) vychádza z danej ústrednej melódie, ktorá v prípade slovenskej hymny vychádza z ľudovej piesne Kopala studienku. Upravovateľ (alebo aranžér) môže tvorivo spracovávať vedenie ďalších harmonicko-melodických hlasov pre rôzne typy obsadenia.

Spravidla ide o obsadenie symfonického orchestra, ktoré oživuje znenie hudobnej zložky a zborových hlasov, ktoré sú nositeľmi textu piesne. V praxi sa hojne využíva aj úprava pre obsadenie dychového orchestra.

Oskar Rózsa postupne obhajoval potrebu zmeny aranžmánu slovenskej hymny v rôznych videorozhovoroch, podcastoch a uskutočnil rad ďalších rozhovorov pre internetové aj printové médiá, kde uviedol niekoľko nepresných, subjektívnych tvrdení o aktuálne používanej nahrávke hymny s ohľadom na históriu predchádzajúcich aranžmánov a ich relevancie v danej dobe:

„Tie aranžmány boli dobové, majú otisk tej doby, to znamená ten socialistický podtón tej poslednej verzie, ten tam je. Ten sa nepodarilo dať von, lebo keď sa rozdelilo Československo, oni jednoducho surovo strihli hymnu, ktorá bola zložená z dvoch častí, z českej hymny, ktorá je lyrická, pomalá, krásna, a k nej kontrast slovenská Na Tatrou sa blýska, veľký kontrast.

Vtedy to má opodstatnenie, ale len čo to odstrihneš a pustíš Nad Tatrou sa blýska v tom tempe, no tak je to bohužiaľ skôr dychovka s prídavkom sláčikových nástrojov ako symfonická hudba. Tempo je zbytočne prirýchle, nemá majestát, pokoj a šírku (...).“²⁶

„Súčasnú verziu hymny pripravil profesor Ladislav Burlas – skladateľ, hudobník a pedagóg, s ktorým sme sa nedávno rozlúčili. Nazvali ste ju ‚dychovka‘. (...) Môžeme si pomenovať, v čom vám hudobne nesadla jeho úprava?“ znela otázka pre Oskara Rózsu v rozhovore pre Moju kultúru. 

„Tých predchádzajúcich verzií je podstatne viac. (...) Ja si úprimne vážim dielo veľkých autorov slovenskej hudby a v žiadnom prípade sa im neopovažujem kafrať do remesla. (...)

Mňa skôr zaujíma samotná podstata rozdielu medzi pochodom a hymnusom. Hymnus je chválospev, pochod je vojenská hudba. Ja našu hymnu počujem ako hymnus, nie ako verbovačný vojenský pochod. Komunisti to mali radi, ja nie. Som pacifista a myslím si, že potenciál nasej hymny sa skrýva práve v jej interpretácii,“ odpovedá Oskar Rózsa.²⁷

„(...) Posudzujem to len z pohľadu kontextuálneho, jednoducho historického kontextu doby, vtedy to bola úplne iná doba, v tom ’92. Ja sa im napríklad čudujem, že vtedy koniec koncov možno aj pán Burlas nepovedal, že dobre, ale potom to treba napísať nanovo. Treba to prepísať, nie že to len odstrihneme, dáme opakovacie znamienko, aby sa to dvakrát zopakovalo. To je podceňovanie v podstate veľmi dôležitej témy,“ tvrdí Oskar Rózsa.²⁸

Bola slovenská hymna „odstrihnutá“ a má „socialistický podtón“?

Slovenská štátna hymna v žiadnom prípade nevznikla „surovým odstrihnutím“ slovenskej časti československej štátnej hymny. Úprava českého skladateľa Václava Trojana z roku 1946 mala iba jednu slohu z piesne Nad Tatrou sa blýska. Súčasná štátna hymna SR má slohy dve.

Ako už bolo spomenuté, vznikla v decembri 1992, v ktorom bola aj nahrávaná. Je rekonštrukciou skíc skladateľa Alexandra Moyzesa k slovenskej hymne z roku 1934 a z roku 1945, ktoré skompletizoval skladateľ a muzikológ prof. Ladislav Burlas do aktuálnej hudobnej úpravy.

Inštrumentácia československej štátnej hymny pre symfonický orchester v úprave Otakar Jeremiáš a Václav Trojan vznikla 3. – 4. septembra 1946, Státní nakladatelství krásne literatúry, hudby a umění ju vydalo až v roku 1955.²⁹

Je preto zrejmé, že ani Trojanova verzia používaná pred rokom 1992 a ani moyzesovsko-burlasovská verzia slovenskej hymny nevznikli v období socializmu (1948 – 1989). 

Vývoj tempa slovenskej hymny

Tempo nahrávok slovenskej hymny pred rokom 1989 sa pohybovalo v tempovom rozpätí 84 – 96 bpm (andante), pozri: Československá štátna hymna, Wikipedia; Hymna ČSSR, Spartakiáda, 1975; Štátna hymna Československa Kde domov môj & Nad Tatrou sa blýska, Czech Lion.

Dodnes používaná nahrávka slovenskej štátnej hymny z roku 1992 je zverejnená na webovej stránke Úradu vlády SR. Vokálno-inštrumentálna verzia je v tempe 67 – 68 bpm (adagio) a inštrumentálna verzia je v tempe 68 – 69 bpm (adagio). Nahrávka inštrumentálnej verzie pre dychový orchester je dokonca v tempe 64 bpm (larghetto), pozri: Štátna Hymna SR (Military Version). Pokiaľ sa niekto často stretával s touto inštrumentáciou, ktorá je hrávaná pri oficiálnych príležitostiach najčastejšie, môže mať zafixované takéto znenie hymny.

Súčasná podoba štátnej hymny SR je oproti slovenskej časti československej štátnej hymny pomalšia. Pri nahrávaní v decembri 1992 sa zvýšená pozornosť venovala práve tempu a výrazu majestátnosti.

Prof. Ladislav Burlas túto tému podrobne rozoberal s dirigentom Ondrejom Lenárdom a hudobným režisérom Leošom Komárkom. Miernejšie tempo oproti verzii z obdobia pred rokom 1992 bolo jedným z atribútov, ktorým sa nová úprava hymny odlišovala.

Prof. Ladislav Burlas túto skutočnosť viackrát prezentoval aj v médiách: „Aby bola slovenská časť pomalejšia, aby tie dve strofy neboli totožné v hudobnom sprievode.“³⁰

Text štátnej hymny a jej notový záznam tvorí prílohu č.5 k zákonu č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, v ktorej je tempové označenie 88 bpm.

Zákon bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený v roku 1993, teda až po tom, ako bola nahratá a schválená aktuálna verzia slovenskej štátnej hymny v roku 1992 v tempe 67 – 68 bpm.

Z vyjadrení Oskara Rozsu vyplýva, že nahrávka slovenskej štátnej hymny v jeho úprave je zrejme ešte v pomalšom tempe: „V aranžmáne som zachoval samotnú podstatu hudobného motívu, avšak tempo je nepatrne spomalené s dôrazom na spevnosť a šírku melódie.“³¹ V tejto súvislosti sa natíska otázka, či bude zmenené tempové označenie aj v prílohe č. 5 zákona o štátnych symboloch.

„Aranžmán je lapidárny, repetitívny, v simplicitnej inštrumentácii evokuje socialistickú epochu a vtedajší obraz krajiny. (...) Proste tam je počuť len činelu, ktorá trieska na každú dobu, a nad tým hučí zbor Nad Tatrou sa blýska. V tej, vlastne v tých verziách predtým je tá lapidárnosť ohromne cítiť. V texte sa spieva o bleskoch, hromoch, no tak čo by nám tak evokovalo blesky, hromy – no činely, no tak ich tam natrieskame na každú dobu (...),“ vyjadruje svoj názor Oskar Rózsa.

Polemika o aktuálnom aranžmáne (hudobnej úprave) hymny

Podľa historických prameňov je slovenská hymna hymnou vzdoru. Väčšina hymien stredoeurópskych národov má korene v podobnom historickom období. „Z tohto (ľudovej piesne) spraviť národnú hymnu, tak to si žiadalo aj u mojich predchodcov, aby sa trošku zamysleli nad tým, ako to upraviť, aby to bol dôstojný symbol,“ hovorí o predošlých upravovateľoch hymny profesor Ladislav Burlas v televíznej reportáži.³² 

Úprava z roku 1992 vznikla v období vzniku samostatnej Slovenskej republiky s cieľom vykročiť do novej éry identity Slovenska, nie reflektovať obdobie socializmu, zahŕňa prvky typické pre národné obrodenie. Profesor Ladislav Burlas nebol len hudobným skladateľom, ale aj uznávaným muzikológom a vedcom, vyštudoval odbor hudobná veda – estetika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u Dr.h.c. prof. RNDr. PhDr. Igora Hrušovského, DrSc., čo dodáva jeho práci pridanú hodnotu.

„V akej fáze vašej profesionálnej dráhy vás zastihla výzva aktualizovať hudbu pre slovenskú štátnu hymnu?“ zaznela otázka pre prof. Burlasa v rozhovore pre RTVS. „Bol som svieži, ešte som dokázal rýchlo pracovať a mal som už prehľad aj z dejín literatúry, z dejín filozofie, z dejín slovenskej kultúry, z hudobného diania na Slovensku, pretože som začínal v akadémii vied ako hudobný historik. Bádali sme minulosť Slovenska, takže bola to pre mňa výhodná a šťastná chvíľa.“³³

Príkladom odlišného nazerania na Burlasovu úpravu hymny oproti názoru Oskara Rózsu môže byť problematika použitia činelov, ktoré však nie sú „natrieskané v každej dobe“, ale až v druhej polovici slohy, pričom v prvej časti znie triangel.

Ako uvádza portál Slovenskej národnej knižnice: „Hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska vznikla na prelome rokov 1843/44 a odvtedy tu so Slovákmi ostala. V pozmenenej verzii burcovala v revolučných rokoch 1848-49, v oboch svetových vojnách či pri vzniku Československa v roku 1918. Ku koncu I. svetovej vojny už znela v zákopoch a zajateckých táboroch oveľa častejšie ako Hej Slováci (1834) či Kto za pravdu horí (1848).“³⁴

Revolučný charakter hymny Nad Tatrou sa blýska je odrazom snahy Slovákov o národnú identitu a slobodu a špecifický zvuk činelov tento duch boja a odhodlania môže emocionálne ešte viac zvýrazniť.

Činely sa často vyskytujú aj v hymnách iných štátov, najmä ak ide o hymny revolučné, pretože pridávajú dramatický efekt, zdôrazňujú určitý moment v skladbe alebo evokujú pocit slávnostnosti a veľkoleposti, čím prispievajú k špecifickej ceremoniálnej atmosfére pri štátnych a oficiálnych podujatiach.

„Zvuková kvalita je z hľadiska moderných technológií slabá, zastaraná. Interpretácia je agresívna z môjho pohľadu a málo plastická,“ hovorí Oskar Rózsa a pokračuje: „Pochod a hymna sú dva rozličné pojmy, aj keď sa nevylučujú. Z pohľadu hudobnej estetiky súčasná nahrávka vyznieva priam komicky, hlavne v situáciách, keď je konfrontovaná s hymnami iných krajín. Ruská, česká, fínska a podobne. Pritom, paradoxne, slovenská štátna hymna je z melodického hľadiska rýdza a bezpochyby jediná tá pravá v prípade, že je adekvátne interpretačne uchopená.“

Je potrebné zobrať do úvahy, že Oskar Rózsa ako hudobný skladateľ, multiinštrumentalista a dirigent má právo na svoj názor. Jeho kritika súčasného znenia hymny ako tvorcu jej novej úpravy však môže byť v značnej miere vnímaná ako subjektívna, až účelová. Z hľadiska objektivizácie je dôležité porovnávať znenia hymien z muzikologického a historického hľadiska, čo je najmä úloha pre odborníkov.

Otázky interpretácie hymny a kvality jej nahrávky z roku 1992

Nahrávku Burlasovej úpravy slovenskej štátnej hymny v roku 1992 realizovala Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor pod vedením jej vtedajšieho šéfdirigenta Ondreja Lenárda pri použití symfonického orchestra a zboru.

„Existujú dirigenti a dirigentské osobnosti. K tým druhým patrí aj Ondrej Lenárd, ktorý 9. septembra 2022 oslávil životné jubileum. Brázda, ktorú vyoral na poli slovenskej hudobnej kultúry, je mimoriadne hlboká a inšpiratívna,“ píše Vladimír Blaho.³⁵

Slovenský rozhlas od roku 1977 nahral a odvysielal s maestrom Ondrejom Lenárdom vyše 1200 nahrávok symfonickej a opernej hudby. Jeho priorita bola práve v tvorbe slovenských skladateľov.

„Ja som s obrovskou láskou k tomu pristupoval. Moja povinnosť bola, aby som ja tú skladbu prežil, zažil a urobil maximum, čo môžem. To je moja profesionálna povinnosť a ja si myslím, že skladby, všetky, ktoré som dirigoval, som sa im aspoň snažil dať to, ako si to autor predstavoval,“ hovorí Ondrej Lenárd.³⁶

Počas svojej umeleckej kariéry pravidelne hosťoval takmer vo všetkých štátoch Európy, v USA a Japonsku. Ondrej Lenárd je rešpektovaný dirigent a jeho interpretácia slovenskej hymny prináša dramatickosť a emocionálny náboj, ktorý vyvoláva silné pocity národnej hrdosti.

Ondrej Lenárd kládol dôraz na interpretačnú precíznosť, monumentálnosť a majestátnosť v hudobnom výraze. Umelecká kvalita nahrávky slovenskej štátnej hymny z roku 1992 je podľa mnohých odborníkov dodnes vo všetkých parametroch prvotriedna, stala sa oficiálnou verziou slovenskej štátnej hymny a je využívaná pri rôznych štátnych a oficiálnych príležitostiach.

Ondrej Lenárd svojou nahrávkou prispel k formovaniu identity novovznikajúcej Slovenskej republiky.

Od nahrávky slovenskej štátnej hymny uplynulo 32 rokov. Interpretácia každého umeleckého diela, teda aj hymny, nie je statická, ale dynamická a môže sa v priebehu času meniť.

Ondrej Lenárd by možno hymnu dnes interpretoval inak ako v roku 1992, to však neznamená, že kritika voči jeho interpretácii z roku 1992 je adekvátna a náležitá.

Pravdou je, že záznamové technológie sa od roku 1992 výrazne posunuli. V súčasnosti máme k dispozícii digitálne audioformáty, ktoré vytvárajú možnosť dosiahnuť vyššiu kvalitu nahrávania a zvukovej postprodukcie.

Symfonické znenie slovenskej hymny z roku 1992 sa však spája s nadčasovou podstatou umeleckého diela. Bolo by zrejme absurdné tvrdiť, že Bernsteinove či Karajanove nahrávky z konca 80. – 90. rokov sú nekvalitné, zastarané a z toho dôvodu je potrebné diela, ktoré v minulosti nahrali, nahrať nanovo.

Bude oficiálny projekt úpravy štátnej hymny SR v gescii Ministerstva kultúry SR skutočne oficiálny?

Ministerstvo kultúry SR uviedlo: „Počas troch desaťročí sa mnohí hudobníci a skladatelia snažili priniesť nové variácie slovenskej hymny, no až teraz sa realizuje oficiálny projekt na jej úpravu.“

Ak platí, že Ministerstvo kultúry SR realizovalo aj financovalo oficiálny projekt úpravy štátnej hymny SR, je na mieste otázka, či ide o oficiálnu úpravu slovenskej štátnej hymny, ktorá bude posudzovaná za prítomnosti odborníkov a schválená, napríklad vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá, ako to bolo v roku 1992, alebo platí vyjadrenie predsedu tohto výboru Romana Michelka, podľa ktorého sa bude používať aj v starom znení, ale bude mať aj novú verziu.

„Hymna sa bude hrať rôzne, v rôznych interpretáciách, rôznymi telesami, ale ani hudba, ani text sa meniť nebude,“ priblížil.³⁷

Podľa Oskara Rózsu bolo nahratých viacero verzií slovenskej štátnej hymny. „Určite bude inštrumentálna verzia a aj spievaná verzia, to znamená, že jedna bude len orchester, jedna bude orchester plus zbor a máme ďalšiu veľmi elegantnú verziu len s detským zborom. To je snáď na začiatok školského roka.“³⁸

„Inštrumentácia je bohatá, napísaná pre obrovský ‚mahlerovský‘ symfonický orchester vrátane organu, veľkého miešaného zboru, detského zboru, šiestich fujár. Tá partitúra naozaj stojí za povšimnutie.“³⁹

Zákon o štátnych symboloch (§ 13, ods. 3) uvádza, pri akých príležitostiach sa štátna hymna SR hrá a spieva, preto je možné konštatovať, že nahrávku štátnej hymny SR potrebujú najmä: Národná rada SR, vláda SR, mestá, obce samosprávne kraje, školy, STVR, športové kluby a zväzy, kultúrne inštitúcie a usporiadatelia významných kultúrnych podujatí, ale aj zastupiteľské úrady SR v zahraničí.

Štátna hymna SR je naživo uvádzaná na verejných podujatiach v interpretácii orchestra alebo zboru, vyučuje sa aj na školách, najčastejšie je používaná formou nahrávky, preto je na mieste otázka: V akej hudobnej úprave budú tieto subjekty používať štátnu hymnu SR od 1. januára 2025, v moyzesovsko-burlasovskej alebo v úprave Oskara Rózsu? A ktorá z verzií bude stanovená pre jednotlivé príležitosti?

Zaznie štátna hymna SR v Slovenskej filharmónii dňa 1. januára 2025 v úprave Oskara Rózsu?

„Slovenská filharmónia v minulosti hrávala a aj 1. 1. 2025 plánuje zahrať na úvod koncertu pri príležitosti štátneho sviatku Deň vzniku Slovenskej republiky štátnu hymnu SR v zmysle zákona č. 63/1993 z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní,“ informuje SF podľa infozákona.

Ako už bolo uvedené, pri oficiálnych ceremoniálnych príležitostiach sa najčastejšie používa verzia pre dychové hudby. Úpravu pre dychové hudby však Oskar Rózsa nepripravil, takže napriek „oficiálnemu projektu úpravy štátnej hymny SR“ budú hudby ministerstva vnútra a ozbrojených síl aj naďalej používať hymnu v úprave Moyzes – Burlas, Adam Hudec.

Nová úprava štátnej hymny SR môže so sebou priniesť aj rad praktických problémov, napríklad so získaním notového materiálu na živé predvedenie. Podľa zmluvy medzi orchestral, s. r. o., a Ministerstvom kultúry SR Oskar Rózsa odovzdá dielo ministerstvu v podobe hudobnej nahrávky a partitúry, o partoch nie je v zmluve zmienka. Otázka preto znie: Kde a ako získajú notový materiál usporiadatelia kultúrnych podujatí alebo celoštátnych osláv; kto bude vydavateľom notového materiálu a kto ho uhradí?

Podľa vyjadrení Oskara Rózsu hymna v jeho úprave bude mať na rozdiel od moyzesovsko-burlasovskej verzie introdukciu „úvodný tón na naladenie sa k melódii“, bude v pomalšom tempe a v zmenenej harmonizácii. Pri výučbe na školách, najmä hudobných, sa používa Burlasova úprava hymny pre klavír a spev podľa harmonizácie A. Moyzesa. Bude možné túto úpravu hymny používať na školách aj naďalej?

Historické pramene uvádzajú, aké problémy v minulosti spôsobovali nejednotné úpravy hymny, a to najmä na verejných podujatiach a na školách. Dokazuje to už spomínaný spis Adolfa Cmirala O správnom speve našej hymny. Aj preto bola v roku 1935 prijatá jednotná oficiálna harmonizácia štátnej hymny. Bolo by dobé sa z histórie poučiť a tieto skutočnosti zobrať do úvahy.

V súčasnosti neexistuje predpis, ktorý by určoval, v akej hudobnej úprave sa má hymna hrať, spievať alebo inak používať.

V zákone o štátnych symboloch je uvedené, že „text štátnej hymny a jej notový záznam tvoria prílohu č. 5 tohto zákona“. V prílohe je jednoduchý notový zápis piesne Nad Tatrou sa blýska s tempovým označením 88 bpm, pričom už dnes je interpretovaná v pomalšom tempe a v novej úprave bude podľa vyjadrení Oskara Rózsu pravdepodobne ešte pomalšie.

Súčasne platí uznesenie Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru č. 99, kde je uvedené, že „základom pre štátnu hymnu Slovenskej republiky je verzia Alexandra Moyzesa v úprave Ladislava Burlasa“.

Je preto na mieste otázka, či by sa nemal tento zákon novelizovať a upraviť tak, aby bolo možné rozlíšiť, kedy ide o umelecký koncept úpravy piesne Nad Tatrou sa blýska pre neceremoniálne príležitosti (napríklad komerčný projekt vydavateľstva Naxos⁴⁰, ktorý vydal hymny celého sveta v úprave Petra Breinera) a kedy predstavuje úprava tejto piesne ako hymny Slovenskej republiky oficiálny štátny symbol, pri ktorom je potrebné uplatňovať jednotné znenie vychádzajúce z harmonizácie a ďalších kompozičných parametrov nadväzujúcich na kultúrne dedičstvo a v tejto forme ho používať pri oficiálnych, ceremoniálnych príležitostiach.

Nevyužitá šanca a premárnená príležitosť 

Oskar Rózsa v rozhovoroch pre rôzne médiá vyjadril svoj názor na súčasnú podobu slovenskej hymny, ktorú považuje za neadekvátnu.

Súčasne uviedol, že „inovácia hymny je delikátna vec, s ktorou štáty narábajú s rešpektom, a zmeny prichádzajú rádovo po desaťročiach, obvykle bývajú dôsledkom kultúrneho vývoja národa. (...) To nie je len o tom, vedieť zaranžovať orchester, to je aj o vkuse, aj o tom, zvažovať každý jeden detail, lebo ty tú hymnu píšeš pre všetkých. Pre deti, pre starcov, pre zelených, červených, modrých, žltých, do budúcnosti, do prítomnosti, na diplomatickú situáciu, zároveň na štadiónovú situáciu, keď hokejisti vyhrajú (...).“ 

Práve preto pri rozhodovaní o úprave štátnej hymny ako štátneho symbolu mali štátne orgány postupovať s odbornou starostlivosťou.

Hymna je hymnou pre všetkých občanov a transparentný proces jej zmeny vrátane vysvetlenia dôvodov by prispel k lepšiemu prijatiu verejnosťou, čo si iste želal aj Oskar Rózsa, keď tento cieľ vyjadril slovami: „Budem veľmi šťastný, keď to bude v poličke ako ďalší z mojich veľkých projektov. Najväčšiu radosť budem mať, keď to osloví ľudí a povedia si: ‚Dobre sa stalo, jak sa stalo.‘“

Ako už bolo spomenuté, k zmene alebo úprave štátnej hymny štáty pristupujú pri významných príležitostiach, historických udalostiach, prípadne v súvislosti s významnými politickými alebo spoločenskými zmenami.

Nevyužitou príležitosťou zo strany Ministerstva kultúry SR na úpravu slovenskej štátnej hymny alebo realizáciu novej nahrávky bolo 180. výročie vzniku hymnickej piesne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska v marci tohto roku. Ministerstvo kultúry SR v gescii Slovenskej národnej strany si túto významnú udalosť slovenskej histórie nepripomenulo ani formou tlačovej správy.

Ministerstvo nevyužilo šancu otvoriť pri tejto príležitosti odbornú aj verejnú diskusiu, napríklad formou muzikologickej konferencie, iniciovať muzikologický výskum a pripraviť rad sprievodných podujatí a projektov „s cieľom štátnu hymnu viac priblížiť aj mladým ľuďom, ktorí by mali pri jej počúvaní cítiť hrdosť a osobné spojenie s týmto symbolom“.

Téma 180. výročia vzniku slovenskej hymny mohla byť na podnet Ministerstva kultúry SR aj jednou z priorít výziev z Fondu na podporu umenia.

Rozhodnutie o potrebe zmeny a jej rozsahu mohlo byť konzultované s expertmi v oblasti hudby, muzikológie, histórie a sociológie, aby bol dosiahnutý širší spoločenský konsenzus. Bolo dôležité, aby sa pri tomto procese zohľadnili historické, kultúrne a umelecké aspekty, ktoré sa stali súčasťou národnej identity.

Je možné, že odborná debata by vyústila do potreby realizovať novú, technicky kvalitnejšiu nahrávku s iným interpretačným prístupom, nie zmenou úpravy hymny. Príkladom interpretačného posunu môže byť záznam živého znenia slovenskej štátnej hymny z roku 2016 zo slávnostného podujatia Holandského kráľovstva pri príležitosti narodenín holandského kráľa pod názvom King’s Day v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod vedením dirigenta Antona Popoviča.

Dirigent, skladateľ a producent Anton Popovič už v roku 2008 inicioval diskusiu na tému zmeny interpretácie Burlasovej úpravy hymny z hľadiska väčšieho dôrazu na melodickú spevnosť a lyrickejší výraz, aby znenie hymny interpretačne viac reflektovalo hudobnú predlohu, ľudovú pieseň Kopala studienku. Pozri: Štátna hymna SR, King’s Day.

V prípade rozhodnutia o potrebe novej hudobnej úpravy prichádzalo do úvahy niekoľko možností, a to buď nová inštrumentácia na základe harmonizácie od Alexandra Moyzesa, prípadne ešte staršej harmonizácie od Jána Levoslava Bellu, s cieľom nadviazať na hudobné dedičstvo a historickú kontinuitu, alebo vytvorená úplne nová verzia, ktorá výraznejšie zmení znenie slovenskej štátnej hymny a nie je postavená hudobnom odkaze zakladateľov slovenskej hudobnej tvorby.

Ako pristupovali k úpravám hymny v Českej republike?

V Českej republike bola úprava štátnej hymny Českej republiky v ostatnom období realizovaná dvakrát. V roku 2008 išlo o nové nahrávky štátnej hymny ČR, v roku 2018 aj o novú hudobnú úpravu.

Podnet na nové nahrávky českej štátnej hymny v pôvodnej hudobnej úprave v roku 2008 dal vtedajší premiér Mirek Topolánek pri príležitosti 90. výročia vzniku samostatného československého štátu a ďalších výročí s „osudovými osmičkami“.

Myšlienka vznikla o rok skôr pri výstave venovanej štátnym symbolom, ku ktorej úrad vlády vydával katalóg, pričom zistil, že neexistuje žiadna nahrávka hymny, ktorú by mohli vložiť ako CD do toho katalógu. Na základe toho vznikol projekt Úradu vlády ČR, na ktorom sa podieľali Národní muzeum, Národní divadlo a Český rozhlas, a zahŕňal nové nahrávky štátnej hymny ČR.⁴¹

Išlo o nahrávku v štyroch predvedeniach: inštrumentálna, vokálno-inštrumentálna, verzie pre sólo mužský hlas, sólo ženský hlas v sprievode orchestra. Nové nahrávky českej štátnej hymny realizoval Český rozhlas v pôvodnej úprave Otakra Jeremiáša a Václava Trojana v interpretácii orchestra a zboru Národného divadla pod dirigentskou taktovkou svetoznámeho českého dirigenta Jiřího Bělohlávka.

Vo vokálnej úprave ich nahrali sólisti Kateřina Kněžíková a Adam Plachetka, orchester Národného divadla rovnako s dirigentom Jiřím Bělohlávkom.⁴² Táto úprava vychádza z inštrumentácie a harmonizácie Otakara Jeremiáša, vokálnu verziu mierne upravil Jaroslav Krček. Jeremiášov aranžmán využíva zvuk celého orchestra aj s charakteristickými činelmi.⁴³

Nové nahrávky štátnej hymny ČR slávnostne predstavil vtedajší premiér Mirek Topolánek 28. októbra 2008 v Pantheone Národného muzea slovami: „Nejde ani o změnu slov, nejde ani o změnu melodie, jde pouze o nový typ nahrávky, která bude možná reflektovat vlastně nové moderní technologie.“⁴⁴

Slávnostné predstavenie nahrávok vysielal v priamom prenose Český rozhlas. Pri tejto príležitosti bola vydaná publikácia Státní hymna České republiky v proměnách doby o histórii českej štátnej hymny, ktorej súčasťou sú nové aj historické nahrávky českej hymny. Publikácia bola v roku 2009 ocenená v kategórii Múzejné publikácie v národnej súťaže Gloria musaealis 2008.⁴⁵

Ako bola v roku 2018 prijímaná nová úprava českej hymny?

V roku 2018 bola českej verejnosti predstavená nová nahrávka štátnej hymny ČR v novej hudobnej úprave. Vznik tejto hudobnej úpravy štátnej hymny ČR inicioval Český olympijský výbor (ČOV) v roku 2017.

Dôvodom bola snaha o predĺženie českej hymny, ktorej pôvodná verzia má len jednu slohu a trvá 45 sekúnd. Po roku 1992, s rozpadom Československa, prišla hymna o druhú, slovenskú slohu a ostala „useknutá“. Podľa viacerých názorov stáli športovci pri medailových ceremoniáloch na stupňoch víťazov krátko, preto sa hľadal spôsob, ako hymnu predĺžiť pre potreby športovcov do dĺžky približne 80 sekúnd. 

ČOV mal záujem vyvolať pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa diskusiu o tom, či by hymna nemala mať dve slohy. Urobil tak 28. marca 2018 na tlačovej konferencii v budove Českého rozhlasu, kde predstavil nové verzie štátnej hymny ČR od skladateľa Miloša Boka, ktorého olympijský výbor priamo oslovil.

Okrem praktických dôvodov chcel ČOV iniciovať celospoločenskú debatu na túto tému: „Keďže pri športe sa hrá hymna jednoznačne najčastejšie, ČVO otvoril otázky, či by hymna nemala byť monumentálnejšia alebo či by nemala mať dve slohy, ako sa spievala pôvodne. Veď odpoveď na otázku Kde domov můj? prichádza až v druhej časti,“ uviedol predseda Českého olympijského výboru Jiří Kejval.⁴⁶

Súčasne dodal, že by bol rád, keby sa na diskusii zúčastnili v prvom rade odborníci na hudbu, históriu, športovci, ale nie politici, aspoň nie v prvej fáze.⁴⁷

Nové nahrávky vznikli 4. decembra 2017 v historických priestoroch Smetanovej siene Obecného domu, nahral ich Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK a naspieval Kühnov zmiešaný zbor. Sólových partov sa ujali Štěpánka Pučálková a Svatopluk Sem.

Bokove návrhy však zneli pompéznejšie a majestátnejšie, než boli ľudia zvyknutí. Bok novinárom povedal, že taká je jeho nátura a jeho vklad do diskusie o možnej podobe hymny.

„Máme sa stále všetkému vysmievať, máme byť malým národom alebo sa chceme trochu rozpomenúť, kým sme?“ naznačil rečnícku otázku a to, kadiaľ by sa debata o novej hymne mohla uberať. „Mojím cieľom bolo pripraviť sebavedomejšiu a slávnostnejšiu verziu. Zmenami prešla hymna po stránke harmonickej aj inštrumentálnej,“ hovorí Miloš Bok.⁴⁸

ČOV otvoril tému na pôde Českého rozhlasu, ktorý ako verejnoprávne kultúrne médium poskytol priestor na verejnú debatu na stanici Vltava na tému štátnej hymny najmä z hľadiska odborného a archívneho zázemia stanice.

„Sme radi, že Český olympijský výbor s dôverou v tejto veci oslovil práve nás. Úlohou rozhlasu ako verejnej služby je otvárať a viesť verejnú debatu, preto chceme byť v tejto veci nápomocní, najmä ak ide o vec nám takú blízku. O štátnej hymne môžeme hovoriť ako o národnej piesni, ale práve z tohto dôvodu by nás malo viac zaujímať, ako a s akými dôrazmi či pátosom ju budeme hrať a spievať. Ako moderne či konzervatívne, ako opulentne či jednoducho ju budeme hudobne obaľovať,“ uviedol šéfredaktor stanice Český rozhlas Vltava Petr Fischer.⁴⁹

Stanica Vltava tejto téme venovala celodenné vysielanie, kde boli predstavené staršie nahrávky štátnej hymny ČR aj nové nahrávky v úprave Miloša Boka, o ktorých diskutovali v priamom prenose muzikológovia a ďalší odborníci.⁵⁰ Pripravili aj konferenciu a s odborníkmi diskutovali v dvoch reláciách.⁵¹

Vtedajší minister kultúry ČR Iľja Šmíd pripomenul, že neexistuje zákon ani vyhláška, ktoré by určovali, ako sa má hymna hrať. V zákone o štátnych symboloch je iba uvedené znenie „skrátenej“ československej hymny, preto by sa mal český zákon novelizovať a upraviť.

Minister kultúry ČR inicioval zvolanie grémia odborníkov, na ktorom sa okrem neho zúčastnili: šéfdirigent Hudby Hradnej stráže a Parlamentu ČR Václav Blahunek, muzikologička Lenka Dohnalová, skladateľ Lukáš Hurník, muzikologička Markéta Kabelková, skladateľ Jaroslav Krček, dirigent a skladateľ Jan Kučera, muzikológ a publicista Jaroslav Mihule a ďalší.

Grémium konštatovalo, že v súčasnosti používaný aranžmán „je po všetkých stránkach (hudobne, esteticky, z hľadiska prijatia širokou verejnosťou, aj pokiaľ ide o dostatočnú reprezentatívnosť) plne aktuálny a všeobecne vyhovujúci a možno ho odporučiť ako správne a jedine použiteľný pre ceremoniálne, najmä oficiálne príležitosti.

Je potrebné rozlíšiť umelecky opodstatnenú jednorazovú úpravu piesne Kde domov můj? pre rôzne príležitosti neceremoniálneho charakteru – a situáciu, keď Škroupov nápev predstavuje základ štátnej hymny vo funkcii štátneho symbolu. Potom treba tento štátny symbol chrániť vyžadovaním prítomnosti jedinečných kompozičných parametrov, najmä harmonického priebehu.

Rovnako argument o krátkosti je tiež pochybný. Napríklad poľská hymna je kratšia“, uviedol minister kultúry Iľja Šmíd.⁵²

Napriek tomu, že bola nová úprava českej hymny priamo objednávaná Českým olympijským výborom, Ministerstvo kultúry ČR vytvorilo priestor na hodnotenie tejto iniciatívy v odbornej diskusii. 

Príklady z Českej republiky ilustrujú, akým spôsobom a na akej úrovni bolo možné pristúpiť k novej úprave štátnej hymny SR. Príbeh novej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorý rezonuje v spoločnosti už niekoľko mesiacov, by nás mal naučiť, aké dôležité je pristupovať k takýmto zásadným zmenám až po ozrejmení si faktov a s poznaním histórie.

Je to dôvod na zamyslenie nad tým, ako v našej krajine pracujú zodpovední predstavitelia správy vecí verejných. Zastavme sa/ich, bratia. 

Záver

Uvedené informácie sú verejne dostupné a dohľadateľné. Vedenie MK SR ako iniciatívny orgán, ktorý novú úpravu hymny pripravoval aj financoval, malo možnosť sa s nimi zoznámiť a na ich základe zvoliť korektný postup pri realizácii novej hymny, rešpektujúc historický kontext, spoločensko-politickú kontinuitu a odborný prístup.

Vyhli by sme sa zbytočnej polemike a polarizácii práve pri téme štátneho symbolu, ktorý v sebe nesie silný potenciál verejnosť spájať, nie rozdeľovať. Hymna Nad Tatrou sa blýska tu vždy bola pre všetkých, malo by to tak byť aj naďalej.

Poznámky:

1. Internetové rádio InfoVojna, Ministerka kultúry SR Martina Šimovičová a vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (obaja nom. SNS) komentovali dňa 18. októbra 2024 v InfoVojne aktuálne udalosti na domácej politickej scéne aj dianie vo svojich rezortoch.
2. Ministerstvo kultúry SR: MM SR v spolupráci so SF pripravuje úpravu štátnej hymny, 24. 10. 2024
3. Prof. Miloš Jurkovič: Pohľady, s. 16, Vydavateľstvo Pozsony/Pressburg/Bratislava, 2024, ISBN 9788085474961
4. Autograf, skice, dat. 20. 10. 1934, SNM-HuM, sign. MUS CLXXX 112. Verzia pre mužský zbor (dat. 27. 11. 1946) podľa pôvodnej úpravy na súťaž pre miešaný zbor, SNM-HuM, sign. MUS XCVI 26.
5. RTVS, Lenka Dzobová: Ladislav Burlas napísal hudobnú verziu slovenskej štátnej hymny, 11. 01. 2017
6. V. Benko: Nahráva sa nová hymna Slovenskej republiky, VTEDY.SK, 16.12.1992
7. Denník Pravda, Nahrávali hymnu, s.3, 17.12.1992
8. Denník Pravda, Hymna ako kšeft, s.3, 18.12.1992
9. Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru: UZNESENIE č. 99, 17.12.1992
10. RTVS: Spomienka na hudobného režiséra Leoša Komárka, 95. výročie vysielania rozhlasu na Slovensku, 20. 10. 2021
11. A. Moyzes – L. Burlas, A.Hudec: Univerzálna inštrumentácia štátnej hymny SR pre dychové hudby, prezident.sk
12. Katarína Sedláková: Oskar Rózsa: Testujem novú úpravu hymny a mám fantastické odozvy, Pravda, 25. 10. 2024
13. Oskar Rózsa v rozhovore s Dannym o úprave Slovenskej hymny, youtube.com, 25. 10. 2024
14. Martina Töröková: Zo sumy 46 500 eur za novú úpravu hymny nešiel orchestru ani cent, tvnoviny.sk, 22. 11. 2024
15. Zuzana Vachová: Oskar Rózsa: Na našej scéne pozorujem úpadok morálky (...), Moja kultúra, 4. 11. 2024
16. Felícia Boronkayová: Rozčúlený Oskar Rózsa: Mám čakať kultúrny štrajk proti fujarám v hymne?, PLUS7dní, 24. 11. 2024
17. Harmonizácia je proces pridávania harmonických prvkov k melódii, často vo forme akordov alebo sprievodných hlasov. Cieľom je podporiť a obohatiť základnú melódiu, aby mala plnší a bohatší zvuk.
18. List MŠaNO A.Moyzesovi, SNM-Hudobné múzeum, sign. MUS CLXXX 319
19. Výstrižok z novín, sine loco, sine dato, SNM-Hudobné múzem, sign. MUS CLXXX 2161.
20. KUNC, Jan: O oficielní úpravě státní hymny, Praha: Státní nakladatelství, 1936
21. Dobroslav Orel: Státni hymna československá, 1935
22. Upravovatelia: Jaroslav Kvapil (jednohlas a organ), Jaroslav Jeremiáš (orchestrálna úprava), Prokop Oberthor (pre dychovú hudbu), Jaroslav Křička (dychové sexteto, kvarteto lesných rohov), Václav Štěpán (spev a klavír, spev a 4-ruč. klavír), Jan Kunc (miešaný, ženský, mužský zbor, sláčikové kvarteto, sláčikové kvinteto), Adolf Cmíral (3-hlasný detský a dievčenský zbor). SNM-HuM, sign. MUS LVII 821a.
23. Edita Bugalová: Príbeh našej hymny, príspevok venovaný 100. výročiu vzniku Čs. republiky, Zborník príspevkov z muzikologickej konferencie, SMA a SNM-HM, 28. a 29. 11. 2018
24. Inštrumentácia je výber a rozmiestnenie hudobných nástrojov v skladbe. Zahŕňa rozhodnutia o tom, ktoré nástroje budú hrať jednotlivé časti skladby, aké sú ich úlohy a ako spolupracujú na vytvorení celkového zvuku. Inštrumentácia môže výrazne ovplyvniť charakter a atmosféru hudobného diela.
25. Autograf, skice, dat. 20. 10. 1934, SNM-HuM, sign. MUS CLXXX 112. Verzia pre mužský zbor (dat. 27. 11. 1946) podľa pôvodnej úpravy na súťaž pre miešaný zbor, SNM-HuM, sign. MUS XCVI 26.
26. Oskar Rózsa v rozhovore s Dannym o úprave Slovenskej hymny, youtube.com, 25. 10. 2024
27. Zuzana Vachová: Oskar Rózsa: Na našej scéne pozorujem úpadok morálky (...), Moja kultúra, 4. 11. 2024
28. Felícia Boronkayová: Rozčúlený Oskar Rózsa: Mám čakať kultúrny štrajk proti fujarám v hymne?, PLUS7dní, 24. 11. 2024
29. Ján Vičar: Václav Trojan, s. 347, Panton, Vydavatelství Českého hudobného fondu, 1989, ISBN: 80-7039-057-3
30. Nikola Teleková: Pieseň, pri ktorej sa Slovákom tisnú slzy do očí, oslavuje 170 rokov, tvnoviny.sk, 5. 3. 2014
31. Alex Murajdová, Monika Grznárová: Vieme, ako má znieť nová podoba slovenskej hymny. tvnoviny.sk, 23.10.2024
32. Nikola Teleková: Pieseň, pri ktorej sa Slovákom tisnú slzy do očí, oslavuje 170 rokov, tvnoviny.sk, 5.3.2014
33. RTVS, Lenka Dzobová: Ladislav Burlas napísal hudobnú verziu slovenskej štátnej hymny, 11. 01. 2017 
34. Slovenská národná knižnica. Nad Tatrou sa blýska je tu s nami od roku 1844
35. Vladimír Blaho. Dirigent, ktorý je osobnosťou, Opera Slovakia, 9. 9. 2022
36. Emil Benčík: Hosť pri mikrofóne – Ondrej Lenárd, Slovenský rozhlas, 6. 10. 2001
37. Dominika Körtvélyesiová: EXKLUZÍVNE: Nová slovenská hymna „dostala“ samotných poslancov, STARTIT UP, 24. 10. 2024
38. Noro Dolinský: Karty na stôl s Oskarom Rózsom: V kultúre protestuje iba malá „dedinka“. Za hymnou si stojím!, 18. 11. 2024
39. Zuzana Vachová: Oskar Rózsa: Na našej scéne pozorujem úpadok morálky (...), Moja kultúra, 4. 11. 2024
40. Kristína Kúdelová: Peter Breiner: SRo hrá hymnu, ktorá nikoho nevyrušuje, SME, 18. 8. 2016
41. Martina Bílá: Krásná píseň ze zapomenuté frašky aneb osudy české státní hymny, Český rozhlas, 9. 8. 2009
42. Úřad Vlády ČR: TÉMA: Nová nahrávka české hymny, 23. 9. 2008
43. Dita Hradecká: Kde domov můj 2.0. Poslechněte si novou verzi české hymny, Český rozhlas, Vltava, 26. 3. 2018
44. Tereza Tomášková: Česko si připomíná Den české státnosti, Český rozhlas, 28. 10. 2008
45. Úřad Vlády ČR: Úřad vlády získal cenu Gloria musaealis 2008, 18. 5. 2009
46. Český olympijský výbor: Po letech znovu: Začíná diskuze o podobě státní hymny, 28. 3. 2018
47. Machková Klára: Poslechněte si nová provedení české hymny, ČT24, 28. 3. 2024
48. Petr Fischer: Pompéznější, než jsou lidé zvyklí. Poslechněte si novou verzi hymny podle olympijského výboru, irozhlas.cz, 28. 3. 2018
49. Radka Kopecká: Sportovci představili novou verzi státní hymny. Poslechněte si ji, Deník.cz, 28. 3. 2018
50. Dita Hradecká: Kde domov můj 2.0. Poslechněte si novou verzi české hymny, ČRo - Vltava, 26. 3. 2018
51. Dita Hradecká: Jaká je nová verze české hymny v pojetí skladatele Miloše Boka? Diskuse s odborníky, ČRo - Vltava, 28. 3. 2018
52. Stanislav Dvořák: Hymna nie je krátka a nie je potrebné ju meniť, myslí si ministerstvo kultúry, Noviny.cz, 13.4.2018