Analýza Porovnanie notácií hymny Nad Tatrou sa blýska

V porovnaní sa nachádzajú 

• analýza notácie hymny Slovenskej republiky Nad Tatrou sa blýska, ako je uvedená v Prílohe č. 5,
• analýza notácia hudobnej úpravy Moyzes – Burlas, ktorá bola používaná od roku 1992, 
• analýza notácie novej úpravy Oskara Rózsu.

Slovenská štátna hymna v novej hudobnej úprave Oskara Rózsu, ktorej objednávateľom bolo Ministerstvo kultúry SR (MK SR), premiérovo odznela o polnoci 1. januára 2025 vo vysielaní STVR. MK SR ešte pred jej zverejnením reagovalo dňa 27. decembra 2024 na najčastejšie otázky a dohady, čo sa týka hymny, na svojom webovom sídle aj sociálnej sieti, kde okrem iného uviedlo:

„Nová úprava štátnej hymny je v zmysle usmernenia Ministerstva vnútra SR odporúčaná ako oficiálna štátna hymna Slovenskej republiky. Môže sa hrať na všetkých oficiálnych podujatiach štátnej správy, územnej samosprávy, školských zariadení, športovísk, kultúrnych zariadení.“

Na margo novej úprave štátnej hymny SR sa dňa 31. decembra 2024 vyjadril na sociálnej sieti predseda Heraldickej komisie MV SR, archivár a historik PhDr. Ladislav Vrtel, ktorý vo svojom statuse konštatuje: „Za štátnu hymnu sa naďalej považujú aj ďalšie hudobné úpravy alebo prezentácie, pokiaľ sú v súlade so zákonom o štátnych symboloch, t. j. dve prvé slohy piesne Nad Tatrou sa blýska podľa základnej notácie, ktorá je prílohou zákona o štátnych symboloch, t. j. 2/4 rytmus v predpísanej tónine (g mol, v refréne B dur), tempo „risoluto“ (88). Tieto striktné podmienky (tónina, rytmus...) musí spĺňať predovšetkým symfonická verzia, používaná (najčastejšie v reprodukovanej podobe) orgánmi verejnej moci.“

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) žiadne oficiálne usmernenie vo veci používania novej úpravy štátnej hymny SR na svojom webovom sídle v sekcii Verejná správa/štátne symboly nezverejnilo, avšak dňa 8. januára 2025 vydalo, čo sa týka úpravy štátnej hymny, tlačovú správu, v ktorej informuje:
„Žiadna úprava štátnej hymny nemôže byť právne vymedzená ako jediná záväzná. Za štátnu hymnu Slovenskej republiky sa považuje v zmysle zákona o štátnych symboloch a ich používaní každá prezentácia tejto skladby (hraná, spievaná alebo hraná a spievaná), pokiaľ jej melódia a text zodpovedajú notácii, ktorá je prílohou tohto zákona. Ministerstvo vnútra SR nemôže nariadiť výber konkrétnej verzie hudobnej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky.“

Porovnania notácie (notového zápisu) štátnej hymny vychádzajú zo stanoviska MV SR a z vyjadrení Ladislava Vrtela. Základom je o notácia, uvedená v Prílohe č. 5 k Zákonu č. 63/1993 NR SR o štátnych symboloch SR a ich používaní, ako aj notácia hudobnej úpravy Moyzes – Burlas, používanej od vzniku Slovenskej republiky roku v 1992, a notového zápisu melodicko-rytmickej línie novej úpravy hymny od upravovateľa Oskara Rózsu z roku 2024.

Súčasťou notového zápisu (notácie) hudobnej skladby je melódia, rytmus, metrum (organizácia melódie v taktoch), tempo, tónina a dynamika. 

Charakteristika základných hudobných pojmov

Melódia a rytmus sú neoddeliteľné zložky pre zadefinovanie a identifikáciu hudobného diela.

Melódiu je možné vo všeobecnosti identifikovať výškou jednotlivých tónov, ktoré ju tvoria, a ich rytmom, rytmickou štruktúrou. Ďalšou podstatnou zložkou je metrická organizácia rytmicko-melodických hodnôt, z ktorých sa melódia skladá, tzv. metrum. 

Pod termínom metrum sa v hudobnej terminológii rozumie systém rytmických hodnôt, tzv. dôb, ktorý člení časový priebeh hudobnej skladby a sled tónov do rytmickej štruktúry. 

Metrum je organizáciou rytmických hodnôt do jednotlivých taktov, na základe ktorých sa odvodzuje prízvučnosť a neprízvučnosť jednotlivých tónov hudobnej fráze. Metrum organizuje melodicko- rytmickú líniu do tzv. taktov. 

Takt je základnou metrickou jednotkou melodického toku a striedania prízvučných a neprízvučných dôb. Prízvučnou – ťažkou dobou je vždy prvá doba v takte. Takty oddeľujeme taktovými čiarami. 

Takt je určovaný na začiatku piesne alebo hudobnej skladby v tvare zlomku (bez zlomkovej čiary). Vrchné číslo udáva počet dôb v takte, spodné číslo hodnotu noty, ktorá pripadá na jednu dobu. Zjednodušene – koľko/čoho. 

Melódia a jej rytmus zapísaný v taktoch ako v jednotkách metra (metrum) sú kľúčovými prvkami notácie, ktorú pre identifikáciu hudobného diela využíva aj autorské právo.

Na celkové vyznenie melódie majú dôležitý vplyv tempo, tónina a dynamika.

Tempo v hudbe označuje rýchlosť striedania jednotlivých dôb za určitú časovú jednotku. Na presné určenie tempa sa používa metronomická jednotka bpm – beats per minute (údery za minútu) alebo slovné tempové označenie pomocou zaužívaných talianskych výrazov, ktoré vyjadrujú tempo alebo výraz.

Tempá sa delia na pomalé, stredné (mierne) a rýchle, napr. adagio (pomaly, zvoľna), moderato (mierne), andante (krokom), allegro (rýchlo). Súčasťou tempového označenia býva aj spomalenie (ritardando) alebo zrýchlenie tempa (accelerando). 

Tónina je príslušnosť tónového materiálu hudobnej skladby k určitej stupnici, z ktorej tónov sa melodická línia skladá. Tónina sa v notácii zobrazuje prostredníctvom tzv. predznamenania v tvare „#“ alebo „b“ (a ich rôzneho množstva v závislosti na tej-ktorej tónine) na začiatku notového zápisu skladby a v každej notovej osnove v novom riadku. 

Dynamika sa v hudbe vzťahuje na mieru hlasitosti melodických fráz a pasáží v hudobnej skladbe. V notácii je označovaná pomocou dynamických znamienok, ktoré určujú hlasitosti v hudbe. Zoradené od najtichších po najhlasnejšie: 
 

• ppp (piano pianissimo, pianissimo possibile) – čo najslabšie, najtichšie,
• pp (pianissimo) – veľmi slabo, veľmi potichu,
• p (piano) – ticho, slabo,
• mp (mezzopiano) – stredne slabo,
• mf (mezzoforte) – stredne silno,
• f (forte) – silno,
• ff (fortissimo) – veľmi silno,
• fff (forte fortissimo) – čo najsilnejšie.

Charakteristika notácie melódie hymny Nad Tatrou sa blýska, ktorá tvorí Prílohu č. 5 k Zákonu o štátnych symboloch

Melódia hymny pod názvom Nad Tatrou sa blýska je v Prílohe č. 5 rytmicky organizovaná v dvojštvrťovom takte (2/4). Tempové označenie v úvode je risoluto (rázne) v metronomickom označení 88 bpm. V záverečných dvoch taktoch je predpísané tempové označenie poco rit. (poco ritardando), teda mierne, postupné spomalenie.

V notovom zápise v Prílohe č. 5 je zobrazená melodická a rytmická štruktúry hymny, ktorá sa používala pred rokom 1992, kedy nasledovala slovenská hymna Nad Tatrou sa blýska po hymne českej Kde domov můj. Vyplýva to z posledných dvoch taktov notového zápisu, kde je v závere na mieste jej spomalenia uvedený text prvej slohy hymny.

Pridaná druhá sloha v roku 1992 nie je uvedená priamo v notácii Prílohy č. 5, je umiestnená v textovej podobe pod notovým zápisom. V notácii Prílohy č. 5 je v predznamenaní uvedená tónina g mol v slohe, v refréne B dur (dve „b“).

Charakteristika notácie hudobnej úpravy hymny Nad Tatrou sa blýska Moyzes – Burlas

Notácia hudobnej úpravy Moyzes – Burlas, ktorá vznikla v roku 1992 a bola v tom roku posúdená vo Výbore NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru, priamo vychádza z notácie Prílohy č. 5 zákona. Hudobná úprava zachováva melodicko-rytmickú a metrickú štruktúru zákonnej predlohy (2/4 takt), ako aj tóninu g mol v slohách, v refrénoch B dur.

Tempový predpis uviedol v notovom zápise upravovateľ Ladislav Burlas v hodnote 84 bpm. Hudobná nahrávka úpravy hymny bola nahratá v tempe 67 bpm. Na konci hymny boli v notovom zápise (zrejme z praktických interpretačných dôvodov) v rámci spomalenia hymny (poco rit.) v texte „a -by sa pre- bra- lo“ predĺžené rytmické hodnoty melódie. 

Oproti notácii Prílohy č. 5 predpisuje hudobná úprava Ladislava Burlasa v notovom zápise oboch refrénov hymny („Zastavme ich bratia...“, „Ale blesky hromu...“) dynamiku ff (fortissimo – veľmi silno).

PDF – Notácia Nad Tatrou sa blýska, hudobná úprava Alexander Moyzes – Ladislav Burlas

Komentár

Po oficiálnom posúdení hudobnej úpravy Moyzes – Burlas vo Výbore NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru v decembri 1992 neboli zmeny vyplývajúce z tejto hudobnej úpravy premietnuté do notácie Prílohy č. 5 zákona o štátnych symboloch. Uznesením Výboru bola pritom táto úprava odporúčaná za základ pre štátnu hymnu Slovenskej republiky.

Príloha č. 5 tak nereflektuje zmenu tempa z 88 bpm na 84 bpm (partitúra), resp. 67 bpm (nahrávka). Rovnako nereflektuje notácia Prílohy č. 5 aj predĺženie hodnôt dvoch tónov na konci hymny (zo štvrťových nôt na polové noty). (Pre úplnosť treba dodať, že Výbor posudzoval dve verzie predložených hudobných úprav štátnej hymny Slovenskej republiky.)

Porovnanie notácie štátnej hymny z Prílohy č. 5 k zákonu č. 63/1993 NR SR o štátnych symboloch SR a notového zápisu melodicko-rytmickej línie novej úpravy hymny (upravovateľ Oskar Rózsa)

1. 1. Zmena metrickej organizácie melódie

Z porovnania Prílohy č. 5 a novej úpravy hymny Oskara Rózsu je zrejmé, že v novej úprave bolo zmenené metrum, čiže došlo k zmene organizácie rytmu melodickej línie.

Zjednodušene vyjadrené, v novej úprave hymny bol zmenený predpísaný dvojštvrťový (2/4) takt. Nová úprava hymny je v notácii zapísaná v štvorštvrťovom (4/4), trojštvrťovom 3/4), dokonca aj v päťštvrťovom (5/4) takte.

Samotné rytmické hodnoty melódie boli v notácii novej úpravy hymny zachované (okrem záverečnej pasáže), bola však zmenená ich metrická organizácia v taktoch. Tým bol zmenený aj rytmicko-melodický charakter hudobných fráz, ako aj prízvučnosť a neprízvučnosť, tzv. ťažkých a ľahkých dôb v jednotlivých hudobných frázach melódie. 

Napr. v rytmickej štruktúre dvojštvrťového taktu (Príloha č. 5) sa nachádza prízvučná doba na prvej dobe melódie hymny („Nad Ta- trou...“). V novej úprave hymny sa prízvučná doba melódie nachádza na texte („Nad Ta-trou...“).

1. 2. Zmena rytmu a tempa v závere

Oproti notovému zápisu v Prílohe č. 5 je zmenený aj záver novej úpravy hymny na mieste záverečného spomalenia.

V notácii hymny, ktorý tvorí Prílohu č. 5 k Zákona o štátnych symboloch sa v posledných dvoch taktoch tempové označenie poco rit. (poco ritardando), čo znamená „trochu pomalšie“. Podľa Prílohy č. 5 má dôjsť k spomaleniu melódie hymny postupným spomaľovaním melódie hymny, v notovom zápise prepísané ako poco rit. (poco ritardando – mierne spomalenie). 

V novej úprave dochádza k tempovému zlomu, čo je oproti doterajšiemu zneniu hymny Moyzes – Burlas výraznou zmenou záveru hymny. 
Melodická línia hymny v záverečnom texte („... a-by sa pre-bra-lo“) je podľa notového zápisu spomalená až do polovičného tempa, čo je zrejmé z nahrávky hymny a predpísané v samotnom notovom zápise ako rit. e molto pesante (ritardano e molto pesante), čo je možné interpretovať ako výrazné, „ťažké“ spomalenie. 

V konečnom dôsledku môže byť takéto spomalenie vnímané ako zásah do hudobnej podstaty a integrity melódie záveru hymny. Otázka je, či je takto koncipované spomalenie záveru melódie hymny v súlade s notovým zápisom, ktorý tvorí Prílohu č. 5 k zákona o štátnych symboloch.  

1. 3. Pridaný tón na začiatok hymny

V novej úprave hymny bol pridaný pred nástup melódie hymny Nad Tatrou sa blýska tón, ktorý má podľa medializovaných vyjadrení slúžiť ako predohra, návesť na zorientovanie sa poslucháčov v tónine novej hudobnej úpravy hymny. V notácii Prílohy č. 5 sa takáto návesť nenachádza.

1. 4. Zmena tempa a dynamiky v závere  

V notácii novej úpravy je uvedené tempo 62 bpm. Oproti Prílohe č. 5 dochádza k zmene dynamiky v závere z hymny, nová hudobná úprava v notovom zápise predpisuje dynamiku fff (fortissimo posibile – čo najsilnejšie), kým v Prílohe č. 5 je uvedená dynamika f (forte – silno), ktorá sa ku koncu zosilňuje znamienkom crescendo (zosilnenie).

Toto dynamické znamienko má spravidla viesť znenie melódie k zosilneniu o jeden stupeň do dynamiky ff (fortissimo – veľmi silno).

1. 5. Tónina

Notácia novej hudobnej úpravy Oskara Rózsu uvádza tóninu g mol v slohách, v refrénoch B dur.

Porovnanie Prílohy č. 5 a notácie hudobnej úpravy Oskara Rózsu. Pre možnosť porovnania je Príloha č. 5 v notovom zápise rozpísaná bez repetičných znamienok.

Komentár

Zaujímavosťou je, že nahrávka hudobnej úpravy Oskara Rózsu znie, akoby bola podladená o takmer štvrť tónu nižšie. Referenčná frekvencia pre ladenie hudobných nástrojov je 442 Hz.

Štandardne je zaužívané, že orchestrálne hudobné nástroje ladia podľa tónu známeho ako komorné A (a1), ktorého kmitočet zodpovedá frekvencii 442 hertzov. Podľa medializovaných informácií je ladenie nahrávky novej úpravy hymny vo frekvencii 432 Hz.

Záver

Vo vzťahu k vyjadreniu Ministerstva vnútra SR je možné konštatovať, že nová úprava hymny Oskara Rózsu, ktorej objednávateľom bolo Ministerstvo kultúry SR, nezodpovedá notácii, ktorá je prílohou Zákona č. 63/1993 NR SR o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

Porovnanie notácií hudobnej úpravy Ladislava Burlasa a hudobnej úpravy Oskara Rózsu. Pre možnosť porovnania je Príloha č. 5 v notovom zápise rozpísaná bez repetičných znamienok.