Plyn z Azerbajdžanu Ukrajina uvoľňuje tranzit plynu, pretože potrebuje peniaze na obranu
Hoci si Zelenskyj uvedomuje, že takmer určite sa pod vlajkou Azerbajdžanu bude prepravovať aj ruský plyn, musel ustúpiť, ak si chcel zabezpečiť ďalšiu finančnú podporu od EÚ a zisk z tranzitu.
Vypočuť článok
Plyn z Azerbajdžanu / Ukrajina uvoľňuje tranzit plynu, pretože potrebuje peniaze na obranu
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a po následnej ponuke Turecka, aby plyn z Ruska na Slovensko tiekol plynovodom Turkstream a pokračoval ďalej cez Balkán, sa v krátkom čase objavila ďalšia možnosť.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina je pripravená cez svoje územie tranzitovať na Slovensko plyn z Azerbajdžanu.
Na jednej strane ide o obrat v prístupe Ukrajiny. V zásade je to však niečo, o čom už vlani na medzivládnej úrovni hovoril slovenský premiér Robert Fico so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom – a zdalo sa, že sa dohodli.
Čo predchádzalo obratu
Najprv si zhrňme, čo sa doteraz udialo.
Ukrajina dlhodobo avizovala, že nepredĺži zmluvu s Gazpromom o tranzite plynu. Argumentovala tým, že sa snaží obmedziť príjmy Ruska, ktoré Kremeľ používa na financovanie dobyvačnej vojny proti Ukrajine.
Navyše návrh novej zmluvy, ktorý predložil Gazprom, rátal s tým, že sa Ukrajina vzdá nárokov z vyhratej arbitráže, a teda že sa dobrovoľne pripraví o miliardy, ktoré jej Gazprom za tranzit plynu nezaplatil.
To, či to Gazprom s inštrukciami z Kremľa urobil ako „štandardný“ postup alebo úmyselne vložil do návrhu pre Ukrajinu neprijateľné podmienky, vedia len v Moskve a Petrohrade. V každom prípade aj keby ukrajinské vedenie teoreticky uvažovalo o predĺžení zmluvy, takéto znenie muselo odmietnuť.
Navyše Ukrajina nepredĺžením zmluvy sama stráca príjmy z tranzitu (či už by ich Gazprom platil v reálnom čase, alebo by ich Ukrajina neskôr vysúdila v arbitráži). Zelenskyj však dal prednosť oslabeniu ruských príjmov v nádeji, že to utlmí vojenské operácie Kremľa.
To, že existujúca zmluva vyprší na prelome rokov 2024 a 2025, vedeli všetci dotknutí s dostatočným časovým predstihom a mali relatívne dosť času sa na to pripraviť.
Napokon SPP (Slovenský plynárenský priemysel) už počas minulého roka niekoľkokrát uisťoval, že má na nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu dostatočné zásoby. Zároveň deklaroval, že má podpísaných niekoľko kontraktov na dodávku plynu z viacerých zdrojov mimo Ruska. A pracuje na ďalších zmluvách, ktoré bude môcť flexibilne využiť.
Pokiaľ ide o Slovensko, na spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády zaznela predbežná, hoci nezáväzná dohoda, že Ukrajina môže po 1. januári 2025 naďalej tranzitovať cez územie plyn, ktorý bude ústiť vo Veľkých Kapušanoch. Ibaže to nebude plyn ruský, ale napríklad azerbajdžanský, respektíve plyn akéhokoľvek pôvodu, ktorý ešte pred vstupom na Ukrajinu kúpi SPP. Ukrajina by tak de facto tranzitovala plyn vo vlastníctve SPP.
Medzitým na jeseň vznikla pilotná dohoda medzi Slovenskom a Azerbajdžanom o dodávkach plynu.
V polovici novembra ministerstvo hospodárstva oznámilo podpis dohody s azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR, ktorá má byť v prípade úspešnej spolupráce „v skúšobnej lehote“ premenená na dlhodobý kontrakt.
Ministerstvo bližšie nešpecifikovalo trvanie pilotného projektu ani objemy, ktoré sa SOCAR zaviazal Slovensku dodať.
Následne však Zelenskyj neformalizovanú dohodu medzi Šmyhaľom a Ficom zrušil. Napokon, Ukrajina je fakticky prezidentský systém a premiér má voči prezidentovi podriadené postavenie.
Vtedy sa aj rozhorel spor medzi Ficom a Zelenským. Ten síce mohol mať z Ficovej strany racionálny základ, slovenský premiér ho však rámcoval ako niečo, čoho cieľom má byť poškodenie predovšetkým Slovenska a Maďarska a následne to spôsobí mnohomiliardové škody celej Európskej únii.
Navyše Fico spor prezentoval tak, akoby sa o konci zmluvy o tranzite dozvedel len tesne pred Vianocami, a teda malo ísť o nečakanú zradu zo strany Kyjeva.
Na to mal však predovšetkým vnútropolitické dôvody, a ako opísal vo svojom nedávnom komentári kolega Jozef Majchrák, zbytočne narušil dovtedy funkčné vzťahy s naším východným susedom.
Potom nasledovalo prekvapivé a utajované stretnutie Roberta Fica s Vladimirom Putinom v Kremli.
Z Ficovej schôdzky s ruským vodcom neexistujú overiteľné výstupy. Rozhovory viedol ako predseda vlády v mene nás všetkých, ale prezentuje ich ako súkromnú osobnú schôdzku.
Nový rok sme teda otvorili prázdnou „rúrou“ vo Veľkých Kapušanoch.
Slovná prestrelka medzi Robertom Ficom a Volodymyrom Zelenským pokračovala, no od rokovania Európskej rady v decembri a napriek viacerým výzvam na rozhovor sa osobne zatiaľ nestretli.
Na jednej strane za to môže Ficov agresívny štýl komunikácie, cestu ku konštruktívnej debate však neotváral ani „trollovací“ spôsob výziev cez sociálne siete zo strany ukrajinského prezidenta Zelenského.
Nasledovalo stretnutie Fica s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom a prísľub, že ruský plyn môže na Slovensko putovať aj plynovodom Turkstream, ktorý zásobuje Turecko, viaceré krajiny Balkánu a pod názvom Balkan Stream sa končí v Maďarsku, ktoré je s nami prepojené cez tranzitný bod Veľké Zlievce.
Prečo Zelenskyj otočil
Volodymyr Zelenskyj oznámil možnosti tranzitu iného ako ruského plynu cez ukrajinské územie na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.
Môže to teda charakterizovať tak, že tým pomáha Moldavsku, ktoré od plynu odstavil samotný Gazprom. To, že hlavná časť spotreby plynu, najmä priemyselnej, bola v odštiepeneckom proruskom Podnestersku, Kremeľ príliš netrápi.
„Môžeme použiť našu infraštruktúru, ak krajiny v Európe potrebujú zemný plyn. Ale nie ruský zemný plyn. Nedovolíme Rusom, aby z toho profitovali. Ale necháme Azerbajdžancov zarobiť? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? S radosťou. Môžeme to urobiť rýchlo. Môžeme podpísať zmluvu a rýchlo to pripraviť, keď budeme počuť signály od ľudí v Tiraspole, na Slovensku a v iných krajinách v Európe,“ povedal ukrajinský prezident.
Dodal, že na takomto riešení sa už dohodol s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.
Čo je však v pozadí tejto zmeny?
Český analytik Lukáš Kovanda pre portál Echo24 rozoberá niekoľko zásadných dôvodov, ktoré Zelenského mohli viesť k rozhodnutiu, aby predsa len umožnil tranzit plynu do susedných krajín.
Podľa Kovandu sa Zelenskyj na sklonku minulého roka spoliehal na to, že zvolený prezident USA Donald Trump po nástupe do funkcie začne masívne tlačiť na export LNG plynu z USA do Európy. Zastavenie tranzitu cez Ukrajinu by zároveň vyvolalo v Európe väčší dopyt po americkom skvapalnenom plyne. Okrem ruského by sa totiž zastavenie tranzitu dotklo aj azerbajdžanského plynu – a v prípade Slovenska by sa nemohla realizovať ani spomenutá pilotná dohoda o jeho dodávkach.
Takýto ústretový krok pre americký plynárenský biznis by potom Zelenskyj mohol využiť ako argument na pokračovanie finančnej podpory obrannej vojny Ukrajiny zo strany USA.
Trump však pár dní po nástupe do funkcie rozhodol o zastavení americkej finančnej pomoci iným krajinám s výnimkou Izraela a Egypta. To sa síce netýka vojenskej pomoci, no pre Zelenského to bol signál, že už nemôže rátať s niektorými zdrojmi, ktoré smerovali na nevojenské účely.
Zelenského obrat sa udial len pár dní predtým, ako mala EÚ rozhodnúť o predĺžení sankcií, od ktorých závisí aj jej pomoc Ukrajine. A Viktor Orbán hrozil, že bude predĺženie vetovať.
Ukrajina teda potrebuje iný zdroj príjmov a poplatky za tranzit azerbajdžanského plynu sú vítaným príjmom.
Ďalej platí, že Zelenského vyhlásenie sa udialo len pár dní predtým, ako mala Európska únia rozhodovať o predĺžení sankcií voči Rusku.
Tie zahŕňajú aj zmrazenie ruských aktív v EÚ, ktoré sú takpovediac zálohou na finančnú pomoc Ukrajine zo strany Únie. Ak by boli tieto aktíva rozmrazené, EÚ by už nemala garanciu splatenia pomoci a zároveň by sa Kremeľ dostal k ďalším peniazom, ktoré by mohol investovať do vojny.
Kľúčovou postavou pri predĺžení sankcií bol maďarský premiér Viktor Orbán. Keďže Maďarsko bolo zastavením tranzitu zasiahnuté rovnako ako Slovensko, bolo ho treba presvedčiť, aby predĺženie sankcií podporilo (čo sa napokon v pondelok aj stalo) výmenou za to, že do Maďarska opäť začne prúdiť z územia Ukrajiny plyn.
S argumentmi Lukáša Kovandu súvisí ešte jeden fakt, ktorý je však predmetom diskusie a sporov skôr vnútri Ukrajiny.
Ukrajina sa v tomto roku chystá zvýšiť tranzitné poplatky, čo sa však nepáči domácim ťažobným spoločnostiam. Tie vidia potenciál rozvoja ťažby, ktorý by mohol z Ukrajiny urobiť dôležitého exportéra tejto suroviny. Existujú však podľa nich viaceré rizikové faktory, ktoré môžu rozvoj ukrajinského plynárenstva ohroziť. Spomínajú, samozrejme, vojnu.
Ukrajina sa chystá tento rok zvýšiť poplatky za tranzit, preprava azerbajdžanského plynu tak dáva Kyjevu aj ekonomický zmysel.
„Jedným z nich je výrazné zvýšenie taríf pre ukrajinského operátora GTS za služby prepravy plynu pre vstupné a výstupné body na najbližších päť rokov. Rozhodnutie regulátora bude mať priamy vplyv na producentov plynu a priemysel. V prvom rade to povedie k zníženiu investičných príležitostí pre výrobcov, najmä do nových vrtov, zatiaľ čo pre priemyselné podniky to bude znamenať zvýšenie cien ich produktov,“ píše Artem Petrenko, výkonný riaditeľ Asociácie producentov plynu Ukrajiny, na ukrajinskom ekonomickom portáli GMK Center.
Aj z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Ukrajina sa aj napriek nesúhlasu domácich ťažobných spoločností snaží hľadať peniaze, kde sa dá. No a zvýšenie tranzitných poplatkov bez toho, aby Ukrajina prepravovala plyn z iných krajín cez svoje územie, by iba zasiahlo domácu ekonomiku.
Krátkodobo by síce zvýšilo príjmy štátneho rozpočtu, no obmedzením investícií by dlhodobé príjmy klesali.
Pri zvýšených tranzitných poplatkoch teda dáva preprava azerbajdžanského plynu pre Ukrajinu zmysel aj ekonomicky.
Pre Slovensko (a iné krajiny) platí, že potrubný plyn z Azerbajdžanu bude pravdepodobne stále lacnejší než skvapalnený plyn dovážaný tankermi.
Nie je však možné rátať s tým, že cena plynu bude pre Slovensko rovnaká ako pred zastavením tranzitu – či už pôjde o plyn azerbajdžanský, alebo plyn vo vlastníctve SPP, rozdiel bude len v tom, kto konkrétne Kyjevu tranzitné poplatky zaplatí.
„Azerbajdžanský“ plyn
Doteraz sme v texte azerbajdžanský plyn uvádzali bez úvodzoviek. Je však viac ako pravdepodobné, že to, čo k nám v prípade dohody o jeho preprave doprúdi, bude plyn ruský.
Čiastočne alebo úplne môže ísť o molekuly ruského plynu. To, čo platí pri rope, teda že je možné na základe zloženia odlíšiť ruskú ropu napríklad od severomorskej alebo americkej, neplatí v prípade plynu.
Aj trasa, ktorou by sa „azerbajdžanský“ plyn mal dostávať na Ukrajinu a ďalej, naznačuje, že bez spolupráce Ruska bude takáto preprava nemožná. Príslušný plynovod totiž vedie južným Ruskom, územím medzi Čiernym a Kaspickým morom a na Ukrajinu vstupuje cez okupované územia Donbasu.
Obchodne teda pôjde o azerbajdžanský plyn a oficiálne zaň budeme posielať peniaze do Baku. No pravdepodobnosť, že pôjde o plyn zo Sibíri a peniaze zaň skončia v Kremli, je viac ako vysoká.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
