Pozadie Trumpovho druhého víťazstva Prečo sledujeme začiatok konca progresivizmu v USA
Kampaň progresívnej ideológie sa končí rovnako, ako sa predtým skončili kampane prohibície a honu na čarodejnice.
Vypočuť článok
Pozadie Trumpovho druhého víťazstva / Prečo sledujeme začiatok konca progresivizmu v USA
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Výsledky amerických volieb sa obsiahlo komentovali po celom svete. Vládne zhoda, že stav americkej ekonomiky bol najdôležitejším faktorom, prečo zvíťazil Donald Trump.
V týchto voľbách však hral dôležitú úlohu aj ideologický zápas. Pretrvá násilné presadzovanie progresivizmu do všetkých sfér života alebo sa začne návrat k pôvodným americkým hodnotám: slobode prejavu, občianskym a ľudským právam, rovnosti pred zákonom, meritokracii?
V článku budú uvedené fakty a dôvody, prečo väčšina voličov odmietla progresivizmus a súčasný liberalizmus. Navyše po prehratých voľbách sa aj čoraz väčšia časť Demokratickej strany od týchto ideológií otvorene dištancuje, aby si strana zachovala nádej vyhrať voľby v roku 2028. Tento trend ukazuje, že progresívna ideológia má pred sebou už len pár rokov existencie.
Príspevok poukáže na spoločný modus operandi progresivizmu a komunizmu, ako aj na paralely medzi progresívcami v USA a na Slovensku. Opíšem aj vplyv a dosahy progresivizmu v akadémii, kde pracujem celý život; od roku 2003 na University of Washington (UW).
UW sa v Šanghajskom rebríčku, ktorý hodnotí univerzity podľa vedeckých výsledkov, dlhodobo umiestňuje v druhej desiatke najlepších univerzít na svete. Okrem toho tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu dostal profesor David Baker z UW. Spomínam to preto, aby bolo zrejmé, že UW môže slúžiť ako typický príklad, ako progresivizmus ovplyvnil život všetkých popredných univerzít v USA a ako doň zasahuje.
V prvom rade je to obmedzenie slobody slova a prejavu; po stáročia základný pilier akademického života, prijímanie nových pracovníkov a poslucháčov na univerzity, ako aj podpora antisemitizmu progresívnym vedením univerzít po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023.
Na Slovensku sa viacerí komentátori snažili interpretovať výsledky amerických volieb ako dočasnú chybu v politickom systéme USA. Aby som sa vyhol všeobecným tvrdeniam, budem reagovať na typickú argumentáciu slovenských progresívcov, ktorú dobre reprezentuje článok Martina M. Šimečku v Denníku N Trumpova alternatíva, v ktorej my už rok žijeme.
Pán Šimečka v článku svoje tvrdenia nijako nedokladuje, preto ich, podľa štandardnej terminológie, budem nazývať hypotézami. Daný spôsob argumentácie je častý u progresívcov a používala ho aj komunistická tlač.
Svoje názory budem opierať o tvrdenia a fakty uverejnené hlavne v New York Times (NYT), vlajkovej lodi liberalizmu, a v ďalších ľavicových zdrojoch, napríklad vo Wikipedii. Tie nemožno podozrievať zo zaujatosti voči liberálom a progresívcom.
Zo Šimečkovho článku som vybral tri hypotézy reprezentujúce hlavné myšlienky textu a budem ich obsiahlejšie komentovať.
Ilustračné foto: unsplash.com (James Eades)
Prvá hypotéza: Fašista a zničenie demokracie
Martin M. Šimečka: „Väčšina amerických voličov má zjavne plné zuby liberálnej demokracie a dala svoj hlas človeku [Trumpovi], ktorý im sľúbil, že ju zničí. Človeku, ktorý hovorí ako fašista, a preto ním aj je. A práve preto mu dali hlas.“
Najskôr poznámka k tvrdeniu, že Trump je fašista. Štandardná definícia fašizmu: spoločenské zriadenie, na ktorého čele je diktátor, centralizovaná autokracia, násilné potláčanie opozície, militarizmus. Preto implikácia „Ak niekto hovorí ako fašista, potom je fašista“ je tvrdenie v rozpore s elementárnou logikou.
Cieľom tejto časti je ukázať, že voliči dali svoj hlas Trumpovi, lebo dúfajú, že on a jeho administratíva nahradia liberálnu „demokraciu“ tradičnou formou demokracie.
Šimečkova hypotéza pripomína tvrdenia z Rudého práva. Ak ste proti socializmu, tak ste zástanca imperialistov vydierajúcich pracujúci ľud. V Šimečkovej verzii: Ak ste nevolili Kamalu Harrisovú (progresivizmus), potom chcete, aby USA viedol fašista, teda volili ste fašizmus. Čierno-biela argumentácia autoritárskych režimov a progresívcov. Tak ako Šimečka, ani komunisti nedokladovali svoje hypotézy faktmi. Napokon, odkiaľ by ich vzali?
Žijem v USA viac ako 25 rokov. Stále znova obdivujem, ako si bežný Američan, ktorý sa musí v prvom rade starať o to, aby mal prácu, váži slobodu a nedá si ju politikmi vziať. Ak by teda Trump (alebo hociktorý iný politik) čo len raz verejne deklaroval, že jeho cieľom je zničiť demokraciu a nastoliť fašizmus, bol by to okamžitý koniec jeho kariéry.
Súhlasím s Martinom Šimečkom, že voliči odmietli liberálnu demokraciu. Lenže tu sa v článku znova dáva ustálenému pojmu nový význam. Pôvodne boli pojmy liberálna demokracia a western style democracy (tradičná forma demokracie) totožné. To už dnes v USA neplatí. Voliči odmietli formu liberálnej „demokracie“, akú im vnucujú progresívci a liberáli. Voliči teda nehlasovali za fašistu Trumpa, ale práve naopak, dúfajú, že Trump a jeho administratíva dokážu presadiť návrat k tradičnej demokracii.
Nasledujúca časť opisuje moju osobnú skúsenosť z UW, ale podľa médií bol priebeh podobný aj na iných popredných univerzitách. Trump vyhral voľby v roku 2016 a znova tento rok. Avšak reakcia študentov bola po týchto dvoch voľbách diametrálne rozdielna.
Ráno po voľbách v roku 2016 ma zaskočila atmosféra v prednáškovej miestnosti. Študenti boli vážni a ponorení do seba, určite nevolili Trumpa. Po prednáške sa ma jeden študent z prvého ročníka opýtal, ako je možné, že Hillary Clinton nedostala 99 percent hlasov! Obával sa, že Trump dá uväzniť ľudí patriacich k LGBT a politických protivníkov. Dôsledok vyučovania humanitných predmetov liberálnymi učiteľmi.
Študenti demonštrovali v uliciach pre výsledok volieb. Dodnes tomu nerozumiem, protesty proti výsledku slobodných a regulárnych volieb? Zrejme im na prednáškach nikdy nespomenuli volebnú mantru: Vox populi, vox Dei.
Univerzitná administratíva opakovane posielala e-maily s oznámením, kde sú pre študentov zriadené centrá s profesionálnou psychologickou pomocou. Následné sa nedá vymyslieť. V centrách frustrovaných a deprimovaných študentov nechali hladkať plyšové zvieratká, vyfarbovať omaľovánky. Testy a písomky na dni po voľbách boli zrušené. Optimálna príprava na reálny život v liberálnom vydaní.
Deň po týchto voľbách som očakával v učebni rovnakú atmosféru ako v roku 2016 a pre istotu som si pripravil krátky komentár.
Tentoraz som však bol v šoku iba ja. Pred prednáškou sa študenti bavili a boli uvoľnení ako v bežné dni. Od univerzitnej administratívy neprišiel ani jeden e-mail o pomoci študentom; administratíva videla, že nebolo komu pomáhať. Z toho sa dá usudzovať, že študenti nemali problém s víťazstvom Trumpa a republikánov vo voľbách a že veľa z nich ho aj volilo.
Rozdiel bol v tom, že pokiaľ v roku 2016 bol Trump veľká neznáma, bolo možné strašiť študentov, čo čaká USA počas štyroch rokov jeho prezidentovania. V týchto voľbách však študenti nevolili veľkú neznámu, a preto strašenie liberálnymi učiteľmi už nemalo nádej. Študenti vedeli, že Trump rozbehol ekonomiku USA, že nikto z jeho protivníkov alebo LGBT komunity nebol zatknutý, neboli žiadne politické represie voči demokratom.
Avšak podľa Martina M. Šimečku dali univerzitní študenti, plní ideálov, svoj hlas Trumpovi práve preto, že je fašista. Univerzitní študenti, ktorí sú často hnacou silou pozitívnych zmien a revolúcií, napríklad aj v Československu v roku 1989.
Záverom tejto časti ešte jedna paralela medzi progresivizmom a komunizmom. Zástancovia obidvoch ideológií pochopili, že v záujme presadzovania ich zámerov je potrebné ovládnuť školstvo, mať vplyv na mladých ľudí, ktorí sú ľahšie ovplyvniteľní ako dospelí.
Slovenský progresivizmus sa v tomto nelíši od amerického. Pri povolebných rokovaniach o zostavení vlády strana PS trvala na tom, že ministerstvo školstva musí patriť im.
Druhá hypotéza: Liberálna tolerancia
Martin M. Šimečka: „Liberáli nepovažujú ľudí iných hodnôt za nepriateľov, len s nimi nesúhlasia. Tolerujú ich, pokiaľ oni nesiahajú na ich spôsob života.“
Táto časť je venovaná netolerancii amerických liberálov a progresívcov k iným názorom. Siaha k potieraniu slobody slova, ktoré je zaručené ústavou, zastrašovaniu a snahe spoločensky ostrakizovať ľudí s iným názorom.
Najskôr spresnenie pojmov, aby bolo zrejmé, o čom hovorím. Einstein povedal, že všetko má byť vysvetlené tak jednoducho, ako sa len dá, ale nie jednoduchšie. Vzhľadom na rozsah tohto článku musím Einsteinovo pravidlo porušiť.
Keďže sa liberáli jasne nevyhradili proti progresivizmu, pre väčšinu Američanov tieto dva pojmy splývajú a v tomto zmysle ich budem používať aj ja. Pojmy cancel culture, critical race theory, wokeness, dobre známe aj na Slovensku, sú súčasťou ideológie progresivizmu. Ostatných desať rokov je critical race theory známa pod skratkou DEI, diversity, equity, inclusion (diverzita, spravodlivosť a inklúzia).
Equity v skratke DEI nereprezentuje equality (rovnosť), ale sociálnu spravodlivosť pre znevýhodnené menšiny. Menšiny, ktorých zastúpenie na univerzitách, v riadiacich a dozorných funkciách vo verejnom živote a v priemysle je proporčne menšie ako ich podiel na obyvateľstve v USA. V danej súvislosti sa najviac spomínajú čierni Američania, Hispánci, native (pôvodní) Američania, ľudia patriaci do LGBT, ženy. Určite správny a zásadný cieľ. Problémom sú však metódy, ktorými chcú progresívci tento cieľ dosiahnuť.
Meritokracia je jedným z pilierov tradičnej demokracie. Princíp, že miesto má dostať uchádzač s najlepšími schopnosťami, talentom a vzdelaním pre danú pozíciu. Progresívci argumentujú, že meritokracia je nespravodlivá voči znevýhodneným menšinám, ktoré nemali rovnakú štartovaciu čiaru ako ostatní. Preto sa pri konkurzoch, prijímacích konaniach na školách a výbere riadiacich pracovníkov má prihliadať na identitu uchádzača; počas socializmu na členstvo v strane.
Tak vznikol pojem DEI hire, keď uchádzač o miesto je prijatý hlavne na základe príslušnosti k niektorej menšine. Aby takáto zásadná zmena prešla v spoločnosti, bolo užitočné vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ľudia boja vyjadriť svoj názor, aby neprišli o zamestnanie, vyhli sa odplate a zastrašovaniu.
Na podporu svojho tvrdenia použijem článok USA majú problém so slobodou slova uverejnený v NYT. V článku sú výsledky prieskumu objednaného NYT na tému, ako cancel culture, súčasť progresívnej ideológie, ovplyvnila slobodu slova. Aspoň jeden citát: „Prieskum zistil, že 84 percent dospelých povedalo, že je to ,veľmi vážny‘ alebo ,do istej miery vážny‘ problém, že niektorí Američania nehovoria slobodne v každodenných situáciách zo strachu z odplaty alebo tvrdých kritík.“
Ďalší príklad liberálnej tolerancie: Poviete, že nesúhlasíte s adopciou detí homosexuálnymi pármi; že považujete za zdravotné riziko, ak sú osobám do 15 rokov podávané hormonálne medikamenty v súvislosti so zmenou pohlavia. Progresívci zareagujú, že na to, čo ste povedali, sa nevzťahuje sloboda slova, lebo je to hate speech, tvrdenie, ktoré šíri nenávisť. Čo je a nie je hate speech, o tom, samozrejme, rozhodujú výhradne oni.
Na druhej strane na jar v 2024 sa začali na kampusoch univerzít demonštrácie proti vojenskému zásahu Izraela v Gaze. Boli tam transparenty vyzývajúce na násilie proti Židom, na vyhladenie Izraela z mapy sveta a aj priamo na genocídu Židov. To je ďalší príklad liberálnej tolerancie – ak niekto povie, že je proti adopcii detí homosexuálnymi pármi, šíri nenávisť, ak na druhej strane povie, že treba vyhladiť Židov, je to sloboda slova.
Antisemitizmus progresívcov sa už dostal aj na Slovensko, a to priamo v statuse strany PS na Facebooku.
Mnohokrát vyskúšaný scenár hovorí, že na presadenie svojich záujmov je vhodné nájsť si nepriateľa. Komunisti si vybrali USA a kapitalizmus, strana Smer protestujúcich občanov. Progresívci si za nepriateľa zvolili bielych mužov.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, všetkých bielych mužov bez výnimky. A tak vznikol pojem white privilege, white supremacy, privilegovaní bieli muži, nadradenosť bielych mužov. Biely muž je bigotný, rasista, elitár, neprávom zvýhodnený, utláča menšiny. Stačí, aby ste boli biely muž, a už ste vinný bez ohľadu na to, kto ste. Nová forma rasizmu v USA. A ďalší príklad tolerancie liberálov.
Proti obvineniu, že ste privilegovaný beloch, sa nedá brániť. Profesorka Peggy McIntosh z Wellesley College je jednou z najznámejších teoretičiek progresivizmu. Tvrdí, že privilegovaní bieli ľudia nie sú ochotní priznať svoju privilegovanosť a toto popretie tvorí ďalšiu krivdu pre tých, ktorí dané privilégiá nemajú. Táto forma krivdy dostala označenie mikroagresia.
Ešte jednoznačnejšie to vyjadrila Robin d’Angelo (titul PhD. dostala na UW) vo svojej knihe White Fragility: Why It’s So Hard for White People to Talk About Racism (2018). Autorka tvrdí, že ak biely muž popiera, že je rasista, tým len dokazuje, že rasistom je. A je vymaľované.
Počas socializmu sme vedeli, že ak nebudeme kritizovať a politicky sa angažovať proti ideológii KSČ, môžeme v tichosti prežiť. V USA neviete, čím si môžete spôsobiť problémy. Čo sa mohlo povedať jeden týždeň, ďalší už bolo tabu.
Martin Luther King Jr. je na celom svete ikonou boja proti rasizmu. Prišla však doba, keď jeho najznámejší výrok „Nehodnoťte ma podľa farby mojej pleti, ale podľa toho, aký som človek“ sa stal nevyhovujúcim. Citovaním tohto výroku sa totiž bieli muži pokúsili argumentovať, že ich nemožno hodnotiť len na základe farby ich pleti. A preto progresívci zatláčajú Martina Luthera Kinga Jr. do úzadia.
Občania USA ázijského pôvodu tvoria zhruba päť percent obyvateľstva. Ich zastúpenie na univerzitách, hlavne v exaktných vedách, tzv. hard sciences – inžinierskych odboroch, medicíne, práve, prírodných vedách, matematike –, je vysoko nad piatimi percentami. Podobné je ich zastúpenie v technologických a iných technicky orientovaných firmách.
Pre Ázijcov progresívci nemôžu hodnoverne tvrdiť, že bieli utláčajú všetky menšiny alebo že všetky menšiny sú znevýhodnené. Teda ak by sa progresívci riadili základnými pravidlami formálnej logiky, museli by pripustiť možnosť, že neproporčné zastúpenie niektorých menšín nie je spôsobené bielymi mužmi, ale aj inými faktormi.
Netolerancia progresívcov sa výrazne prejavuje aj vo vyučovaní. Vzdelávanie študentov má tri hlavné ciele:
(1) viesť študentov ku kritickému a analytickému mysleniu, naučiť ich argumentovať;
(2) dať im vedomosti potrebné na uplatnenie v živote;
(3) vychovať z nich dobrých občanov.
Žiaľbohu, takmer v každej dobe cieľom niektorých učiteľov humanitných predmetov je indoktrinovať študentov svojou ideológiou. To sa dá urobiť iba so študentom, ktorého neviedli k tomu, aby sa stále pýtal prečo. Iba so študentom, ktorému nevštepili, že základom všetkého poznania je princíp nazvaný Nullius in verba (vo voľnom preklade „nepreber tvrdenie iných bez toho, aby si si ho sám overil“). Tento princíp je mottom London Royal Society, britskej akadémie vied, už od jej založenia v roku 1660.
So študentom, ktorému ani nepovedali, že existuje aj iný názor, aký mu predkladá progresívny učiteľ. So študentom, ktorého nikdy nežiadajú, aby argumentoval za nejaký názor a potom zasa aby hľadal argumenty proti danému názoru.
Ako už bolo spomenuté, po voľbách v roku 2016 mi študent prvého ročníka povedal, že nechápe, prečo Hillary Clinton nedostala 99 percent. Tomu študentovi ani nevysvetlili, že 99 percent vo voľbách znamená, že voľby neboli slobodné, že v demokratických voľbách nikto 99 percent hlasov nemôže dostať.
Nenaučiť študentov kriticky myslieť, ako správne argumentovať, len preto, aby ich bolo možné indoktrinovať progresívnou ideológiou, je zločinom páchaným na celej generácii. Ako sa takéto vyučovanie líši od vyučovania počas totality na Slovensku? Pripomínam, že v povolebných rokovaniach o zostavení vlády strana PS trvala na tom, že ministerstvo školstva musí patriť im.
Tretia hypotéza: Progresivizmus je zatiaľ iba v menšine
Martin M. Šimečka: „Je pravda, že americké voľby boli ‚porážkou liberálnych a progresívnych myšlienok‘. (...) Slovo porážka v súvislosti s voľbami však znamená len toľko, že zástancovia týchto myšlienok sa ocitli v menšine.“
Cieľom tejto časti je ukázať, že progresívci sa neocitli len v menšine, ale výsledky terajších prezidentských volieb ukázali, že progresivizmus sa dostal do záverečnej fázy, že prišiel začiatok jeho konca.
V USA sa zmeny dejú kampaňovito. Na začiatku je dobrá idea, ktorá má odozvu v širokých kruhoch národa. Potom sa začne negatívna fáza. Hlasná menšina začne presadzovať extrémnu formu myšlienky. Pokiaľ si ostatní uvedomia, čo sa vlastne deje, extrémistom sa zastrašovaním a nátlakom podarí vyvolať v spoločnosti atmosféru strachu. Hlasná menšina zavádza čoraz pokročilejšie formy extrémizmu. Americká spoločnosť má však vzťah k slobode slova, ľudským a občianskym právam a demokracii zakotvený tak hlboko, že sa po čase postaví na odpor a ideológiu odmietne.
Spoločným znakom týchto zmien je, že v záverečnej fáze ju odmietne aj časť spoločnosti, ktorá spočiatku podporovala ideu aj v extrémnej forme. Poučená minulosťou, spoločnosť nedovolí, aby sa daná extrémna forma ideológie vrátila.
Jedným z príkladov je prohibícia, druhým mccarthizmus. McCarthyho senátny výbor pre vyšetrovanie zastrašovaním počas honu na čarodejnice dokázal pripraviť o prácu a postavenie v spoločnosti, bez priamych dôkazov proti nim, mnoho ľudí v politickej, kultúrnej a vedeckej sfére.
McCarthy chcel ísť čoraz ďalej a plánoval vyšetrovať aj prezidenta Eisenhowera a ľudí z vlády. Po čase sa spoločnosť postavila proti jeho metódam a na McCarthyho politickom konci sa podieľali aj členovia jeho výboru pre vyšetrovanie. Rovnako ako prohibícia, ani hon na čarodejnice sa už nikdy nevrátil.
Ideológia DEI a metódy, ktorými ju progresívci presadzujú, sú ďalším príkladom daného princípu. Na začiatku bola Affirmative action, ktorú v roku 1961 podpísal prezident Kennedy. V roku 1964 bola prijatá vo forme zákona známeho pod menom The Civil Rights Act. Zákon zakázal diskrimináciu na základe rasy, pohlavia, náboženstva a krajiny pôvodu. Ani Affirmative action, ani zákon nespomínajú a nehovoria o pozitívnej diskriminácii a neoprávňujú uprednostňovanie niektorej menšiny.
Viceprezident Hubert Humphrey, ktorý v Kongrese predkladal návrh zákona, deklaroval, že zákon neumožní uprednostňovanie akejkoľvek skupiny, a v americkom štýle dodal: „Zjem svoj klobúk, ak to povedie k rasovým kvótam.“
V jeho štýle dodávam, že by musel s klobúkom zjesť aj topánky. Tak ako v už spomínaných prípadoch prohibície a honu na čarodejnice, aj Affirmative action prešla cez kampaňové obdobie, aj v tomto prípade sa našli extrémisti.
Progresívci transformovali Affirmative action na pozitívnu diskrimináciu a The Civil Rights Act sa stal synonymom pre preferencie, pre kvóty, hoci neexistuje žiadny zákon, ktorý by explicitne povolil diskrimináciu v prospech znevýhodnených skupín. Zákony niektorých štátov explicitne zakázali rasové preferencie. Na druhej strane návrhy zákonov, ktoré chceli explicitne legalizovať rasové preferencie, boli odmietnuté.
Napriek tomu progresívci uplatňovali kvóty (spomínané DEI hires) pri prijímaní do práce, pri prijímaní na školy, ale nemali mechanizmus na ich systematické presadzovanie. Nečakaného spojenca našli v prezidentovi Bidenovi.
Biden v roku 2020 vyhral demokratické primárky aj vďaka podpore čiernych Američanov, Hispáncov a žien. Keďže vtedy mal už 78 rokov, obával sa, že v prezidentských voľbách bude odmietnutý pre vek. Preto išiel do volieb s tvrdením, že bude prezidentom iba na jedno prechodné obdobie, že bude „mostom“ k ďalšej generácii nových lídrov.
Hoci sa počas kampane prezentoval ako centrista, prvý deň v úrade všetkých prekvapil, niektorých šokoval. Vydal nariadenie Executive Order On Advancing Racial Equity (…) through the Federal Government. Skrátka, nariadenie, ktorým federálna vláda preberá ideológiu DEI za svoju.
Konkrétne, Biden vydal vládne nariadenie na začlenenie DEI do všetkých inštitúcií a agentúr federálnej vlády. O päť mesiacov neskôr vydal druhý príkaz na začlenenie DEI pre všetkých vládnych zamestnancov (federálna vláda je najväčší zamestnávateľ v USA s takmer tromi miliónmi pracujúcich). Po federálnej vláde, často pod nátlakom, prebrali DEI ideológiu aj firmy a organizácie. Akadémia progresívnu ideológiu a DEI prebrať nemusela, veď tam sa to všetko začalo.
Pew Center je nezávislé a renomované centrum pre štúdium sociálnych otázok a výskum verejnej mienky. V roku 2023 v štúdii uviedlo, že 52 percent zamestnaných Američanov má v práci DEI stretnutia a školenia, ktoré ročne stoja osem miliárd dolárov.
Štúdia uvádza, že efektívnosť týchto školení je rôznorodá. DEI a VUML (Večerná univerzita marxizmu-leninizmu) majú porovnateľnú účinnosť, keďže mali spoločnú základnú vlastnosť – väčšina účastníkov oboch školení tam chodila z donútenia. (Autor má osobnú skúsenosť s oboma školeniami.)
Progresívci jasali, lebo sa očakávalo, že Biden bude v Demokratickej strane centristom, a on sa zo dňa na deň presunul z centra na ľavé krídlo k progresívcom. Neočakávaný politický presun sa vysvetlil už o dva mesiace. Vtedy Biden vyhlásil, že sa chystá kandidovať aj v druhom období. Predpokladal, že presadzovanie DEI mu zabezpečí víťazstvo v roku 2024 medzi potrebným počtom farebných voličov a žien.
Dovtedy progresívcom nebol a jeho politický ťah bol len oportunizmom. Progresívci od neho dostali dar, o ktorom sa im ani nesnívalo. Ich ideológia sa z večera na ráno stala vládnou ideológiou. Uplatňovanie DEI hire, rasových kvót, sa stalo vládnou prioritou. Netušili však, že je to danajský dar.
Bidenovo násilné a celoplošné presadzovanie DEI vyvolalo odpor a urýchlilo pád progresivizmu v spoločnosti. Prezident uplatnil DEI hire už pri zostavovaní svojej vlády. Tvrdil, čo bola nepochybne pravda, že jeho vláda je v histórii USA z pohľadu identity najviac rozmanitá.
Ukázalo sa, že klásť dôraz na identitu ministrov a nie na ich odbornú a morálnu kvalifikáciu nebol optimálny prístup. Na ilustráciu jeden príklad. Sam Brinton bol prvý vo federálnej vláde, ktorý sa identifikoval ako genderfluid (nebinárny). Pracoval na ministerstve energetiky ako zástupca ministra pre spracovanie nukleárneho odpadu. Z ministerstva musel odísť, keď bol usvedčený z krádeže kufrov na letiskách.
Počas prvého roku v Bielom dome vydal Biden nariadenie, že 11 percent štátnych zákaziek musia dostať spoločnosti vlastnené čiernymi Američanmi. Príklad porušenia zákona priamo prezidentom USA.
Keďže progresívci podporujú ilegálnu imigráciu, Biden ju prijal za svoju. Odhaduje sa, že počas jeho štyroch rokov v Bielom dome prišlo do USA deväť miliónov ilegálnych migrantov. Na ich ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, školy pre ich deti sa vynakladajú značné finančné prostriedky, ktoré boli pôvodne plánované na sociálne programy pre Američanov. Povolebné štatistiky uvádzajú, že po ekonomike bola ilegálna imigrácia pre voličov druhým najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní, koho voliť.
Progresívci urobili zásadnú chybu, keď podcenili rodičov, hlavne matky chrániace svoje deti. V roku 2023 prijal Najvyšší súd rozhodnutie, ktoré pri prijímačkách na vysoké školy zakazuje uplatňovať rasové kritériá. Teda vysoké školy majú prijímať študentov výlučne na základe ich schopností. Súdny proces začali rodičia bojujúci za práva svojich detí. Tento výnos bol jedným z najdôležitejších pri potieraní progresivizmu a v boji o ďalšie smerovanie USA.
Los Angeles Unified School District (LAUSD) je najväčší verejný školský región v USA. LAUSD založil program na doučovanie čiernych študentov a vyčlenil na tento projekt 120 miliónov dolárov pochádzajúcich z federálnych daní. Znova to boli rodičia, ktorí v roku 2023 začali súdny proces, aby daný fond bol použitý pre všetkých študentov, nielen pre čiernych. Spor vyhrali aj v tomto prípade.
Progresívci porušili aj nepísaný zákon, že malé deti nemajú byť zneužité na ideologické ciele, že nemajú byť ovplyvňované žiadnou ideológiou. V marci 2023 Netflix vyrobil kreslený seriál pre deti o teliatku, ktoré si po čase uvedomí, že je nebinárne. Po nahnevanej reakcii matiek, ktoré rušili predplatné služby Netflix, spoločnosť ďalšie diely nevysielala. Marc Randolph a Reed Hastings, zakladatelia Netflixu, sú inovatívni podnikatelia, ktorí viackrát predstihli dobu. Tentoraz však nepochopili, že progresívna ideológia je na ústupe.
Ilustračné foto: unsplash.com (Akshay Chauhan)
Rovnakú chybu, navyše v rovnakom čase, urobil Anheuser-Busch, najväčší producent piva v USA. Podpísal zmluvu na reklamnú kampaň s influencerom Dylanom Mulvaneyom, ktorý oslavoval rok od zmeny z muža na ženu. Aby nedošlo k nedorozumeniu, Mulvaney nepodstúpil žiadnu liečbu ani operáciu, iba jedného dňa vyhlásil, že odteraz je ženou.
V rámci kampane na plechovke Bud Light, dvadsať rokov najpredávanejšieho piva v USA, bola zobrazená tancujúca Dylan Mulvaney. Keďže konzumenti piva nevideli dôvod oslavovať s Mulvaneyovou, takmer okamžite sa začal bojkot Bud Light a ďalších výrobkov firmy. Predaj Bud Light poklesol o 30 percent a najpredávanejším pivom sa stalo Modelo. Trhová hodnota spoločnosti Anheuser-Busch klesla na burze o 27 miliárd dolárov.
Výrobca lietadiel Boeing mal už v minulosti problémy s bezpečnosťou svojich lietadiel. Napriek tomu bol regulačným úradom donútený, aby v rámci DEI hire plnil kvóty aj v oddelení kontrolujúcom kvalitu výrobkov.
Začiatkom roku 2024 lietadlo Boeing 737 spoločnosti Alaskan Airlines stratilo za letu panel. Vďaka neuveriteľnej zhode náhod nikto z cestujúcich a posádky nebol vážne zranený. Vyšetrovanie ukázalo, že v paneli chýbali skrutky.
V rámci rekonštrukcie firmy sa v auguste 2024 stal Kelly Ortberg jej novým CEO. Jedným z jeho prvých krokov bolo zrušenie programu DEI hire, hoci v tom čase to nebola bežná vec. Pár dní po prezidentských voľbách nasledovali Boeing všetky firmy, ktoré DEI hire implementovali z donútenia; už sa nemuseli obávať postihov od federálnej vlády. Medzi nimi Walmart, najväčší zamestnávateľ v USA po federálnej vláde, Amazon, META, Ford, McDonald’s.
Elon Musk, Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku (dnes Meta), a Jeff Bezos, zakladateľ firmy Amazon, vo voľbách v roku 2020 finančne podporili Bidena a demokratov. Pre progresívnu DEI hire presadzovanú Bidenom prešli ešte pred poslednými voľbami v roku 2024 k republikánom.
Proti progresivizmu sa napokon postavili aj samotní demokrati. V demokratických primárkach do Snemovne reprezentantov odmietli progresívnych kandidátov. The Squad (Tím) je neformálna skupina progresívnych poslancov v Snemovni reprezentantov. Jej najznámejšou a politicky najambicióznejšou členkou je Alexandria Ocasio-Cortez, všeobecne známa ako AOC. Ako dôsledok násilného presadzovania progresivizmu vo svojich volebných obvodoch Jamaal Bowman a Cori Bush, ďalší dvaja členovia Tímu, prehrali v demokratických primárkach a do nového Kongresu sa už nevrátili.
Kalifornia je najľavicovejší štát v USA. Progresívni starostovia a prokurátori využili svoje funkcie, vo svojich mestách realizovali iniciatívu Defund Police (zníženie rozpočtu pre políciu) a radikálne znížili tresty za krádeže, masové rabovačky a krádeže áut. Keďže sa kriminalita podstatne zvýšila, progresívni starostovia a prokurátori San Francisca, Oaklandu, Los Angeles a ďalších miest vo voľbách prepadli a boli nahradení umiernenejšími členmi Demokratickej strany. Jeden zo zvolených starostov konštatoval: „Nikto nemôže povedať, že sme reálny progresivizmus nevyskúšali.“
Demokrati ako strana však progresívnu ideológiu a DEI radikálne odmietli až po prehratých prezidentských voľbách. Časť to urobila preto, že po voľbách sa už nebáli verejne povedať svoj názor, časť to urobila z pragmatických dôvodov. Pochopili, že ak sa Demokratická strana od progresivizmu nedištancuje, voľby v roku 2028 by dopadli zrejme rovnako ako terajšie.
V rámci tohto úsilia sa rozhodli marginalizovať progresívnych poslancov. Politický súboj v rámci Demokratickej strany sa vyhrotil pri voľbe ich podpredsedu kľúčového Výboru pre dohľad nad vládou (House Oversight Committee).
Spomínaná AOC bola doteraz členkou tejto komisie za demokratov. Aby sa politicky viac zviditeľnila, v novej snemovni sa uchádzala o miesto predsedníčky. Zápas s doterajším predsedom Garrym Connollym v tajnom hlasovaní jednoznačne prehrala v pomere 131 : 84 napriek tomu, že on má 74 rokov a rakovinu pažeráka.
Samozrejme, americké médiá prehru demokratov obsiahlo komentovali a hľadali jej príčiny. Spomeniem len jeden článok Demokrati a prípad pomýlenej ideológie DEI, ktorý upútal mimoriadnu pozornosť z dvoch dôvodov. Pre svoj obsah, v ktorom je progresivizmus považovaný za príčinu prehry demokratov vo voľbách. A pre svoju mimoriadnosť spočívajúcu v tom, že vyšiel v NYT, vlajkovej lodi liberalizmu, a že jeho autorkou bola Maureen Dowd, stála komentátorka NYT a nositeľka Pulitzerovej ceny. Článok sa teda dá považovať za názor (časti) redakčnej rady NYT.
Zašlo to tak ďaleko, že komentátori programu Morning Joe v ľavicovej MS NBC prečítali článok v televízii v celom znení. O inom takom prípade neviem.
Progresivizmus v týchto dňoch
Progresívna ideológia bola vo voľbách odmietnutá väčšinou spoločnosti. Rodičia nedovolili, aby DEI znevýhodňovala ich deti; progresivizmus odmietli vo všetkých odvetviach súkromného sektora; demokrati odmietli progresívnych kandidátov v primárkach; ľavicové médiá vrátane NYT uviedli, že progresívna ideológia bola jedným z dôvodov prehry demokratov v prezidentských voľbách.
Pár hodín po inaugurácii Trump splnil jeden z predvolebných sľubov. Vydal výnos, ktorý ukončil všetky DEI programy v rámci federálnej vlády a agentúr, a nariadil, aby všetkým zamestnancom federálnej vlády, ktorých náplňou práce bolo uplatňovanie programu DEI, bol ukončený pracovný pomer.
Týmto výnosom progresívci stratili najsilnejší nástroj, ako presadzovať svoju ideológiu v praxi. Kampaň progresívnej ideológie sa preto končí rovnako ako predtým kampane prohibície a honu na čarodejnice. Spoločnosť ani v tomto prípade nedovolí, aby sa progresivizmus niekedy vrátil.
Záver
DEI a progresívna ideológia dožijú v akadémii, kde sa aj začali. Pracovníci v spoločenských vedách budú naďalej písať dizertačné práce a publikovať na témy DEI a politiky identity. Otázkou je, či si tieto práce okrem ich kolegov niekto všimne.
Od roku 2021 univerzity požadovali, aby uchádzač o miesto podal spolu s odbornými materiálmi aj vyhlásenie o svojom vzťahu k DEI. Bez tohto vyhlásenia bol vyradený z konkurzu.
Harvardova univerzita, MIT a ďalšie top univerzity už od tejto požiadavky ustúpili. Teda aj v akadémii sa už začal proces návratu k tradičným hodnotám a o pár rokov bude progresivizmus iba zlou spomienkou aj tam.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
