Pri čítaní najnovšieho rozhovoru s americkým viceprezidentom Vanceom v britskom internetovom magazíne UnHerd zišla autorovi tohto komentára na um jedna roztomilá scénka z filmu Posledný škótsky kráľ o vyšinutom ugandskom diktátorovi Idim Aminovi.

Keď začala mať ugandská ekonomika problémy, lebo diktátor v roku 1972 krátkozrako vyhostil z krajiny Indov a ostatných Ázijčanov, ktorí tam desaťročia prevádzkovali biznisy, oboril sa Amin, stvárnený hercom Forestom Whitakerom, na svojho škótskeho lekára a poradcu, prečo mu ešte predtým neporadil, aby to nerobil.

„Veď som to spravil,“ namietol škótsky lekár, ktorého hrá James McAvoy.

„Ale nepresvedčil si ma,“ odvetil mu diktátor Amin manipulatívne.

Poradca sa mal cítiť previnilo za chybu, ktorú urobil šéf proti jeho dobrej rade. Poradca totiž nebol dostatočne presvedčivý...

JD Vance sa v tom rozhovore snažil Európanom lichotiť a napraviť dojem zo svojich nedávnych výrokov, ktoré najmä Britom vyzneli ako neúcta voči ich vojakom, ktorí zahynuli po boku Američanov počas vojen v Iraku a v Afganistane. Tentokrát americký viceprezident v texte, ktorý má charakter prerozprávaného rozhovoru, viackrát zdôraznil, ako on i Donald Trump milujú Európu, Nemecko či Spojené kráľovstvo. No zvlášť jedno vyjadrenie zarazilo.

Vance začal s tým, že po celý jeho život Spojené štáty dotujú európsku bezpečnostnú infraštruktúru. S výnimkou Británie, Francúzska a Poľska sú ostatné európske armády slabé a zanedbané. Pritom JD Vance by vraj uvítal silnú a nezávislú Európu, ktorá je aj v záujme Spojených štátov, lebo ona by podľa jeho slov potom mohla lepšie brzdiť zahraničnopolitické prešľapy Američanov.

Viceprezident hneď aj dal príklad:

„Myslím, že mnohé európske krajiny mali pravdu, pokiaľ išlo o našu inváziu do Iraku. A úprimne povedané, keby boli Európania trochu nezávislejší a trochu ochotnejší postaviť sa na odpor, možno by sme celý svet zachránili pred strategickou katastrofou, akou bola Američanmi vedená invázia do Iraku.“

Je to neuveriteľný výrok! Viceprezident USA vyčíta Európanom, že neboli dosť presvedčiví, aby Amerike vyhovorili inváziu do Iraku, ktorá prebehla pred 22 rokmi.

Vráťme sa trochu do histórie. Najvýrečnejšími odporcami americkej vojenskej operácie boli vtedajší francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder. Natíska sa však otázka, čo okrem verbálnych protestov mali Paríž a Berlín robiť?! Mal azda Schröder prikázať Bundeswehru, aby ostreľoval americkú leteckú základňu Ramstein?! Mal vyhostiť z nemeckého územia americké vojská, ktoré sa tam nachádzajú od konca druhej svetovej vojny?! Mal Chirac uviesť do pohotovosti francúzske jadrové ponorky a nechať ich namieriť svoje strely na americké mestá?!

A mimochodom, Európa nebola vo vzťahu k Iraku jednotná. Proti bolo Nemecko, Francúzsko a pár ďalších krajín. Naopak, viacero európskych štátov bolo súčasťou Američanmi vedenej „koalície ochotných“: Okrem Britov pod vedením Tonyho Blaira boli jej súčasťou aj Španieli, Portugalci, Taliani, Holanďania, Dáni (!) a celá stredovýchodná Európa od Estónska na severe po Bulharsko na juhu. Vojakov do Iraku poslala aj Ukrajina.

Francúzsky prezident Jacques Chirac vtedy našej časti Európy arogantne odkázal, že prepásla príležitosť mlčať.

Väčšinu týchto krajín režim Saddáma Husajna priamo neohrozoval, ani keby mal tie neexistujúce zbrane hromadného ničenia, ktorými argumentovali Američania. Svoju účasť na irackej vojne vnímali ako investíciu do svojho spojenectva s USA. Najmä pre postkomunistické štáty, ktoré sa čerstvo stali členmi NATO alebo na členstvo ašpirovali (ako Slovensko), bolo nepredstaviteľné očakávať, že Washington bude v budúcnosti brániť ich bezpečnosť bez toho, aby sa zúčastnili na vojne, ktorá tak ležala na srdci vtedajšiemu americkému vedeniu.

Viacerí európski lídri, napríklad konzervatívny španielsky premiér José María Aznar, spojili s Irakom svoju kariéru. Aznar po islamistickom teroristickom útoku v Madride v roku 2004 prehral dokonca voľby, lebo španielska verejnosť si bombový útok vyložila ako odplatu za účasť svojej krajiny na irackej vojne. Podpora irackej vojny celkom iste nepomohla ani vtedajšiemu slovenskému premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a jeho SDKÚ. Voľby v roku 2006 vyhral prvýkrát Smer Roberta Fica, ktorý zostavil vládu s HZDS a SNS...

Poľsko, Rumunsko, ale napríklad aj ázijskí spojenci Ameriky ako Japonsko či Južná Kórea sa na irackej vojne zúčastnili, lebo nechceli, aby raz, keď budú potrebovať americkú pomoc, dostali z Washingtonu odpoveď: „Nepomôžeme vám, lebo vy ste neboli po našom boku v Iraku.“

A dnes? Dnes americký viceprezident tým istým spojencom vyčíta, že neboli dostatočne silno proti vojenskému dobrodružstvu jeho vlasti v Iraku!

Spätne sa táto vojna javí skutočne ako fiasko domýšľavého „nation-buildingu“. Je však zbavovaním sa zodpovednosti zo strany amerického viceprezidenta, ak podsúva, že vojensky silnejšia Európa mohla alebo mala Američanom tento krok včas vyhovoriť. Administratíva G. W. Busha bola silne odhodlaná ísť do Iraku so spojencami alebo bez nich.

To najhoršie však je, aký signál JD Vance vysiela európskym krajinám dnes: on nám vlastne odkazuje, že nemáme Američanom pripomínať, ako sme stáli vedľa nich pri invázii do Iraku, lebo pre súčasnú administratívu to nič neznamená.

Európske krajiny sa nepochybne po týchto slovách zariadia. Je totiž pravda, že Američania dlho dotovali obranu starého kontinentu, no druhou stranou mince spojeneckých zväzkov v rámci NATO bolo, že európske krajiny zase dotovali americký vojenský priemysel.

Aj to bola vlastne investícia Európy do jej spojenectva s USA: kupovali sme americké zbrane aj vtedy, keď alternatívy z iných európskych krajín boli porovnateľné kvalitou a možno dokonca výhodnejšie z pohľadu ceny alebo lehoty dodania. Toto sa pre politiku súčasnej americkej administratívy skončí alebo aspoň obmedzí.

Ešte z jedného dôvodu je úsmevné, ak si JD Vance želá silnejší európsky odpor voči americkým vojenským dobrodružstvám v zámorí a najmä na Blízkom východe. Jeho šéf sa totiž momentálne vyhráža Iránu vojenským útokom.

Má sa teraz Európa postaviť na zadné, pán viceprezident?