Nadnárodný potravinársky gigant Nestlé momentálne vo Francúzsku čelí kauze, ktorá má síce primárne vnútrofrancúzske reálie, napokon však môže ovplyvniť jeden potravinársky sektor v celej Európskej únii – predaj balených minerálnych vôd.

Jej vývoj je dôležitý aj pre Slovensko, ktoré má vzhľadom na svoju rozlohu nadpriemerný počet nielen minerálnych prameňov, ale aj obchodovaných značiek minerálnych vôd.

Problém zvaný Perrier

Vyšetrovacia správa francúzskeho parlamentu potvrdila podozrenia, že spoločnosť Nestlé lobovala u vysokých vládnych predstaviteľov, aby mohla pri filtrovaní minerálnej vody používať vyššiu mieru zásahu do jej zloženia.

To však znamená porušenie pravidiel, čo môže byť obchodne označené za minerálnu vodu. Tá sa totiž prakticky nesmie upravovať tak, aby sa menilo jej zloženie. Prípustné je len odstránenie pevných častíc, najmä odželeznením. Minerálna voda sa môže aj dezinfikovať, avšak iba použitím ozónu.

Nestlé však pri úprave minerálky Perrier využívalo aj metódy, ktoré sú skôr charakteristické pre úpravu vody na zásobovanie verejnými vodovodmi – samozrejme, s výnimkou chlóru, ten by vo vode predávanej ako minerálka bolo cítiť.

Nestlé pri úprave Perriera využívalo aj metódy, ktoré sú skôr charakteristické pre úpravu vody na zásobovanie verejnými vodovodmi.

Francúzski zdravotnícki úradníci zistili, že akákoľvek filtrácia pod hranicou 0,8 mikrónu môže znamenať zmenu prirodzeného zloženia vody, no Nestlé lobovalo vo francúzskej vláde, aby umožnila mikrofiltráciu pri 0,2 mikrónu. To znamená, že dochádzalo k odstráneniu aj jemnejších čiastočiek minerálov.

Po tomto vyšetrovaní sa teraz Francúzsko obracia na Európsku komisiu, aby kauzu preštudovala a v prípade potreby pripravila zmenu legislatívy týkajúcej sa limitov úpravy minerálnych vôd.

Ako píše denník Politico, Nestlé pochybenie priznalo ešte minulý rok, keď sa vyšetrovanie spustilo. Použitie silnejšej filtrácie a dezinfekciu UV žiarením odôvodňovalo tým, že „bolo nevyhnutné z dôvodu sporadickej bakteriálnej alebo chemickej kontaminácie spôsobenej fekálnymi kontamináciami v zásobovaní minerálnou vodou“.

Po zverejnení vyšetrovacej správy spoločnosť zopakovala „svoju ľútosť nad nevyhovujúcim zaobchádzaním používaným v minulosti“ a obhajovala svoje kontakty s vládou s tým, že o nevyhnutnosti svojich postupov transparentne informovala kompetentných úradníkov.

Kauza s benzénom

Nie je to pritom tak dávno, čo mal Perrier inú kauzu. Na začiatku 90. rokov minulého storočia, ešte predtým, ako značku prebralo Nestlé, sa v niekoľkých šaržiach fliaš v množstvách vysoko presahujúcich povolené limity objavil benzén, jedovatý a karcinogénny uhľovodík. Viedlo to k masívnemu sťahovaniu produktu z obchodov, poškodeniu reputácie značky, ktorá samu seba dlhodobo predstavuje ako tú najkvalitnejšiu minerálnu vodu.

Benzén pritom nemusel do vody preniknúť z vonkajšieho prostredia. V období vypuknutia škandálu vo Francúzsku sa do výskumu benzénu v nápojoch pustil aj americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv FDA. Ten dospel k záveru, že benzén môže vznikať aj prirodzeným spôsobom fotolytickou degradáciou konzervantu benzoanu sodného. Môže tiež vzniknúť reakciou tohto konzervantu s kyselinou askorbovou a farbivom tartrazín.

Benzén sa v nápojoch vyskytuje napríklad pri nesprávnom skladovaní, ak sú fľaše vystavené priamemu slnečnému svetlu, a viac ho vznikne v nápojoch doplnených umelými sladidlami, naopak, cukor v nápojoch tvorbu benzénu brzdí.

Benzén môže vzniknúť aj prirodzeným rozkladom konzervačných látok, to však nevysvetľuje jeho prítomnosť v minerálnej vode, ktorá by žiadne konzervanty obsahovať nemala.

Nič z toho však nevysvetľuje, prečo sa benzén objavil vo fľašiach s minerálnou vodou. Tá by totiž nemala obsahovať konzervanty, farbivá ani umelé sladidlá.

Vtedajší majiteľ Perriera zaznamenal zároveň výrazný prepad predaja, pretože sa ľudia z obavy o svoje zdravie zdráhali kupovať túto minerálku, aj keď bol už benzénový škandál zažehnaný.

Značku so zničenou reputáciou prevzalo Nestlé, ktoré sa snažilo urobiť z nej opäť prémiový nápoj. Postupom času a tým, že benzénový škandál postupne vypadol z aktívnej kolektívnej pamäti, sa Perrier opäť stal nápojom snobov.

Po aktuálnej kauze je však dosť dobre možné, že namiesto originálnej minerálky pili mierne obohatenú vodu z vodovodu, hoci za násobne vyššiu cenu.

Hoci tu priamo nejde o zdravotné riziko, je to masívne klamanie zákazníka, ktoré prinášalo nadnárodnému konglomerátu neoprávnený zisk.

Klamanie a zavádzanie zákazníkov

Škandál Nestlé nie je jediný, ktorý znamenal ak nie klamanie, tak minimálne zavádzanie zákazníkov.

Častým problémom v tomto segmente je, že zákazníci spravidla len ťažko vedia pomenovať rozdiel medzi minerálnou vodou, prírodnou alebo pramenitou vodou a balenou pitnou vodou.

Kým pri minerálnych vodách je dovolená len minimálna úroveň filtrácie, pri prírodných, resp. pramenitých vodách sú podmienky voľnejšie a balenou pitnou vodou môže byť aj obyčajná voda z vodovodu zbavená napríklad chlóru, ktorý sa do verejných vodovodov pridáva z dezinfekčných dôvodov.

Mnohé z káuz vo svete, ktoré sú spojené s minerálnou vodou, sa týkajú skôr používania zavádzajúcich marketingových tvrdení a faktického klamania zákazníkov než priamo zdravotných rizík.

Mnohé z káuz vo svete, ktoré sú spojené s minerálnou vodou, sa týkajú skôr používania zavádzajúcich marketingových tvrdení a faktického klamania zákazníkov ako priamo zdravotných rizík.

O biznise s balenou vodou hovorí aj jeden z dielov seriálu Rotten, ktorý je dostupný napríklad na platforme Netflix.

Rozsiahlym problémom je však výskyt mikroplastov vo vode balenej v plastových fľašiach, a to bez ohľadu na to, či ide o minerálnu vodu alebo iné kategórie. To však súvisí s druhom obalu, nie s úpravou vody pred plnením.

Slovensko problémy alebo škandál s neprimeranou filtráciou minerálnej vody nezaznamenalo. Nedostatky zistené počas kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie sa týkajú hygienických podmienok v prevádzkach či nesprávneho skladovania už balenej vody.

V sektore minerálnych vôd sa problémy tiež skôr ako s kvalitou samotného nápoja spájajú s vlastníckymi vzťahmi a zanedbaním alebo tunelovaním jednotlivých prevádzok, ktoré sa v časoch mečiarovskej privatizácie a tvorby „domácej kapitálotvornej vrstvy“ dostali do rúk špekulantov. Z 90. rokov minulého storočia je známa napríklad postupná devastácia zdroja Korytnica.

Chátrajúci areál kúpeľov Korytnica, júl 2021. Foto: TASR/Ján Krošlák

Slovenské minerálne vody

Slovenská agentúra životného prostredia v roku 1999 uvádzala približne 1500 minerálnych prameňov. V súčasnosti je zmapovaných 1600 prameňov minerálnych a termálnych vôd.

Nie všetky sa využívajú, resp. trvalo monitorujú. Najrozšírenejšie sú u nás studené, preplynené, z ktorých najpočetnejšie sú uhličité, nazývané aj kyselky, ktorých je 789. Komerčne využívaných, teda takých, z ktorých sa voda plní aj do spotrebiteľských obalov, je 23.

Neexistujú presné údaje o tom, koľko minerálnej vody ročne Slováci vypijú. Štatistický úrad vedie len súhrnnú kategóriu nápojov a to isté platí aj pri údajoch o tom, koľko minerálok exportujeme a koľko dovezieme. Z pultov obchodov môžeme vypozorovať, že obľube sa u nás teší aj niekoľko českých značiek.

Aj Asociácia výrobcov nápojov a minerálnych vôd ponúka len hrubé štatistiky, v ktorých uvádza segment balených vôd, kam patria všetky druhy od liečivých a minerálnych vôd cez pramenité vody a balenú pitnú vodu. Tvoria približne tretinu celkovej spotreby nealkoholických nápojov na Slovensku.

V závislosti od konkrétneho zloženia podložia sa jednotlivé zdroje minerálnej vody líšia svojím zložením a pomerom jednotlivých minerálnych látok. Vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód. Častý je aj rôzny obsah železa.

Pravidlá sú podľa slovenských výrobcov dostatočne prísne

Pri plnení do fliaš sú povolené len obmedzené zásahy, ktoré nesmú spôsobiť zmenu zloženia. Fyzická filtrácia povoľuje odstránenie zlúčenín železa alebo síry, ktoré by mohli zmeniť vzhľad alebo chuť počas skladovania. Filtrami je tiež dovolené odstraňovať rôzne nečistoty, napríklad piesok.

Ďalšou povolenou úpravou je obsah oxidu uhličitého. Ten je zväčša v minerálnej vode prirodzene prítomný, voda však môže byť umelo dosýtená alebo môže z nej byť prirodzený oxid uhličitý odstránený, aby sa získala neperlivá voda.

V obmedzenej miere sa môže použiť aj dezinfekcia. Úplne vylúčený je však chlór a iné chemické látky. V malej miere je dovolená len dezinfekcia ozónom.

Zároveň platí, že v prípade komerčného využívania zdroja minerálnej vody musí byť minerálka konkrétnej značky vždy plnená len z jedného a žiadneho iného prameňa. Ak má výrobca povolenie na čerpanie z viacerých prameňov, každý musí mať vlastné obchodné označenie.

Výrobcovia Ľubovnianky ŠpesovciPožiar závodu nás všetkých spojil. Vzchopili sme sa a dnes patríme k slovenskej špičke

Jakub Lipták

„Zámer upravovať minerálnu vodu jednou z povolených metód musí byť vopred oznámený orgánu, ktorý vydáva povolenie na využívanie minerálneho zdroja. Úpravami sa nesmú zmeniť fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie minerálnej vody. Dodržiavanie prísnych pravidiel a limitov vrátane úprav vody sa kontroluje príslušnými orgánmi v členskom štáte,“ uviedla pre Postoj Lucia Morvai, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), ktorá združuje najväčších a najdôležitejších producentov na Slovensku.

Dodáva, že Smernica Európskeho parlamentu a rady o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd jasne stanovuje kritériá, ktoré musia spĺňať všetky vody, ktoré sú uznané a uvádzané na trh ako prírodné minerálne vody. Pravidlá platia rovnako pre vody ťažené na území členských štátov, ako aj dovezené z tretích krajín.

Pravidlá pre úpravu minerálnych vôd platia rovnako pre vody ťažené na území členských štátov, ako aj dovezené z tretích krajín.

AVNM bude podľa Lucie Morvai všetky prípadné zmeny v európskej legislatíve pozorne sledovať. Hoci je prirodzené, že sa legislatíva v čase vyvíja, členovia AVNM tvrdia, že momentálna úprava je pre kvalitu a bezpečnosť minerálok postačujúca.

„V prípade, že sa otvorí verejná konzultácia k revízii smernice upravujúcej pravidlá pre prírodné minerálne vody, do procesu sa ako AVNM aktívne zapojíme. Považujeme za mimoriadne dôležité, aby sa dodržiavali najvyššie štandardy bezpečnosti a kvality v celom odvetví prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd,“ dodáva Lucia Morvai.

Z uvedeného možno vyvodiť jeden všeobecný záver. Kritériá na spracovanie a filtráciu minerálnych vôd sú v Európskej únii dostatočne prísne.

Ak niečo potrebuje zvýšenú pozornosť, tak je to potreba intenzívnejšieho postihu klamlivých tvrdení, ktoré presviedčajú zákazníkov, že pijú minerálnu vodu, hoci môže ísť o „obyčajnú“ vodu z vodovodu.

Ďalšou oblasťou by mali byť prísnejšie kritériá na obsah mikroplastov v baleniach, vývoj balení, ktoré neuvoľňujú mikroplasty alebo neprispievajú k tvorbe napríklad benzénu. A napokon vyššia ochrana zdrojov pitnej vody, či už ide o mineralizované vody, alebo určené na zásobovanie verejnými vodovodmi.