Ako krajiny bohatnú Slovensko potrebuje nový príbeh

Mnohé odpovede už poznáme. Kľúčom k prosperite je deľba práce, ktorá sa prehlbuje s tým, ako pribúda ľudí, ktorí spolupracujú. Táto spolupráca vedie k špecializácii a deľbe vedomostí, čo posúva hranice poznania a prináša inovácie. Práve inovácie nám umožňujú vyžmýkať zo vzácnych zdrojov čoraz väčšiu hodnotu. Takto funguje motor prosperity.

Ekonomické poznatky však idú ďalej. Samotný motor nestačí – potrebujeme, aby ľudia mali motiváciu produktívne spolupracovať, najmä ak ide o milióny či miliardy neznámych ľudí v anonymných spoločnostiach. Na to neexistuje lepšia spoločenská technológia ako trh.

Trh dokáže premieňať ľudskú energiu sledovania vlastného záujmu na spoločný prospech. Stačí, aby spolupráca bola dobrovoľná, zákazníci mohli povedať „nie, ďakujem“ a konkurenti nemuseli žiadať o povolenie „môžem, prosím?“, aby začali podnikať.

K tomu pridajme funkčný cenový mechanizmus, ktorý dokáže koordinovať plány miliónov ľudí bez toho, aby ich musel niekto z centra usmerňovať, a základné služby práva a poriadku v podobe ochrany vlastníckych práv, dodržiavania kontraktov a riešenia sporov. A výsledkom je recept na prosperujúcu spoločnosť.

Dôležitosť kultúry

Ak toto všetko vieme, prečo nie sú všetky krajiny bohaté? Lebo vedieť nestačí. Musíme aj konať. A tým teraz nemyslím len prijať tie správne zákony, založiť kvalitné inštitúcie a všetko to poistiť do ústavy. Formálne pravidlá nestačia. Myslím tým napríklad to, aký spôsob zarábania považujú bežní ľudia za etický, ako vnímajú podnikateľov, ktorí zbohatli, alebo čo očakávajú od politikov, aké sú neformálne normy v spoločnosti.

Toto všetko môžeme označiť jedným slovom „kultúra“. Nie tá umelecká, ale v širokom slova zmysle všetko, čomu bežní ľudia veria, čo očakávajú a považujú za správne.

Ekonómka Deirdre McCloskey tvrdí, že práve kultúrny posun v 17. a 18. storočí v Anglicku odštartoval priemyselnú revolúciu. Až keď začali bežní ľudia rešpektovať podnikateľov a inovátorov a zbohatnutie podnikaním sa stalo prestížnym spôsobom, ako získať spoločenský status, až potom sa mohli naplno roztočiť kolesá trhovej ekonomiky. Nešlo len o technológie či zákony – kľúčová bola zmena rétoriky, etiky a spoločenských noriem – zmena kultúry.

Dodnes je kultúra v niektorých kútoch sveta nastavená nepriateľsky voči odporúčaniam ekonómov opísaným v úvode. Napríklad v niektorých afrických krajinách je bežné, že veľká časť ľudí verí na čarodejníctvo. Viaceré výskumy ukazujú, ako táto povera poškodzuje ekonomický rozvoj tým, že odrádza ľudí od investovania a vytvárania bohatstva, aby sa vyhli obvineniam z čarodejníctva.

Takéto kultúrne bariéry brzdia rast produktivity práce, odrádzajú od podnikania a posilňujú moc autoritárskych vodcov. Ak sa nezmení kultúra, žiadne ekonomické rady tu nepomôžu.

Ako je na tom Slovensko?

Aká je naša kultúrna klíma? Čo očakávajú, riešia a považujú za normálne bežní ľudia u nás, keď sa riešia veci verejné?

Už minimálne dve dekády sa tu verejná debata točí výhradne okolo boja „dobra so zlom“. Na obidvoch stranách barikády sa aktéri sústreďujú predovšetkým na hry s nulovým súčtom. Jedna strana vidí hlavný problém v korupcii a nečestných politikoch, ktorí kradnú. 

Sľubuje, že keď vyriešime toto, ostane dosť pre všetkých. Druhá strana sa zas sústreďuje na prerozdeľovanie z verejných zdrojov – sociálne balíčky a transfery. Sľubuje, že keď správne prerozdelí koláč, budú mať dosť všetci.

Táto kultúrna klíma je však slepou uličkou. Žiadna spoločnosť v histórii nezbohatla lepším prerozdeľovaním koláča.

Slovensku chýba silný pozitívny príbeh, ktorý by u ľudí naštartoval očakávania a túžbu po ekonomickom raste krajiny, vyzdvihoval dôležitosť podnikateľov, inovátorov a investorov a spravil z čestného zbohatnutia na trhu obdivuhodný počin. Inými slovami, potrebujeme kultúrny posun v normách, rétorike a etike, tak ako to opisuje ekonómka McCloskey.

Namiesto toho sa na Slovensku neustále oprašuje a vyzdvihuje stará kultúrna fosília v podobe jánošíkovskej mentality. Príliš mnoho ľudí verí, že stačí zobrať „zlým“ a rozdať „dobrým“. Táto cesta však nevedie k prosperite, ale k nekonečnému boju „dobra so zlom“. Je to cesta k stagnácii a chudobe.

Slovensko potrebuje nový príbeh. Príbeh o tom, ako sa môžeme mať všetci lepšie – nie na úkor druhých, ale cez tvorivosť, spoluprácu a odvahu inovovať. Po inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko – stačí sa pozrieť na Poľsko, ktoré zažíva dekádu vysokého ekonomického rastu a kde spolu s tým rastie aj prosperita obyvateľov. 

Počet nových založených firiem na jedného obyvateľa je tam dvojnásobný oproti Slovensku. Nie je náhoda, že poľský premiér označil domácich podnikateľov za národný poklad. To je úplne iný príbeh ako ten o Jánošíkovi.