Politické fórum Je to rozhodnutie o smerovaní Slovenska

Diskusia o novele Ústavy SR je vo finále.

Robertovi Ficovi a niektorým kresťanským politikom sa podarilo diskusiu o tejto novele ústavy celospoločensky zúžiť na problém mužského a ženského pohlavia, surogátneho materstva a definíciu rodiny. 

Pritom akoby sa prehliadol kľúčový článok 7 ods. 6 nového znenia, v ktorom sa hovorí: „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami...“  A tu si treba všimnúť slová predovšetkým a najmä. 

Ich výklad a rozširovanie sa takto dáva do rúk budúcich vlád a ústavných súdov. Dnes je to nacionalisticko-populistický Smer túžiaci po vláde jednej strany. Kresťanskí politici, ktorí mu pri presadení tejto novely pomôžu, budú radi, ak Smer so svojimi spojencami nezvýši volebné kvórum na sedem percent, čo ich môže pokojne znovu vyhodiť z parlamentu. A v budúcnosti to môžu byť, samozrejme, iné zoskupenia, ktoré sa pri svojich krokoch budú odvolávať aj na kresťanov, ktorí im to prijatím tejto ústavy umožnili.

Druhá vec, ktorá v diskusiách okolo novely ústavy silne zaznieva, je jednota, jednotný postoj tej-ktorej strany pri hlasovaní. Jednota strany je kľúčový moment pri politických zápoleniach v krajine. Bez nej sa v demokracii nedá robiť politika. Ale výzva na jednotu strany môže mať v sebe aj diabolský rozmer. 

Pamätáme si to z obdobia komunizmu. Aktuálne vedenia strany vtedy oznamovali, čo má tvoriť jednotu strany. V mene tejto jednoty boli v 50. rokoch samotní komunisti súdení a počas normalizácie boli zase lámané ich charaktery a svedomie. Chcem týmito hraničnými príkladmi len povedať, že jednota strany sa v niektorých vážnych situáciách nemôže stavať nad svedomie človeka. Jednota strany sa nemôže riadiť názorom jej aktuálneho vedenia, ktoré je vždy presvedčené o svojej pravde. Jednota politickej strany sa musí v prelomových chvíľach rodiť v nekompromisnom hľadaní pravdy.

A nakoniec sa chcem dotknúť nedávnych vyhlásení niektorých predstaviteľov cirkví a rovnako KBS k tejto novele ústavy. Slovenskí biskupi sa rovnako nechali vmanévrovať do vnímania tejto novely cez niektoré čiastočné morálno-etické otázky, nakoniec tieto aj vo svojich vyjadreniach spomínali a neuvedomili si celé znenie novely ústavy, aj v zmysle toho, o čom som vyššie písal. 

Z vyjadrenia slovenských biskupov možno jasne vyrozumieť, že sa vyjadrili za prijatie tejto novely ústavy. Nevylučujem ich dobrý úmysel, ale toto vyhlásenie bolo z ich strany fatálnou chybou. Oni povzbudili poslancov, aby za novelu hlasovali, čím zobrali na seba morálnu zodpovednosť za jej politické dôsledky. A toto im neprajníci cirkvi môžu v budúcnosti pripomínať. Škoda.

O prijatí alebo neprijatí novely ústavy rozhodne možno jeden-dva hlasy. Nepoznám z ponovembrovej histórie takúto situáciu, v ktorej by jeden-dvaja ľudia rozhodovali o budúcom smerovaní Slovenska. Takéto rozhodovanie v najbližších dňoch pred nami stojí.