„Biológia čelí vážnemu ohrozeniu zo strany ‚progresívnej‘ politiky, ktorá mení spôsob, akým pracujeme, vymedzuje oblasti biológie, ktoré sú tabu a ktoré nebudú financované vládou alebo publikované vo vedeckých časopisoch, určuje, akým slovám sa musia biológovia vo svojich textoch vyhýbať, a nariaďuje, ako sa biológia vyučuje a ako o nej informujeme ostatných vedcov a verejnosť prostredníctvom odbornej a populárnej tlače.“

Uvedené vety pred dvoma rokmi napísali profesionálni biológovia Jerry Coyne a Launa S. Maroja v rešpektovanom americkom magazíne Sceptical Inquirer, ktorý sa zameriava na odborné vyvracanie konšpiračných teórií či na šírenie kritického myslenia.

Ich rozsiahlu a vyargumentovanú esej sme vtedy vydali aj v Postoji, odhaľuje hlbokú krízu, v akej sa ocitli prírodné vedy v atmosfére postupujúcej progresívnej kultúry na Západe. Autori uvádzajú, že rozšírenie počtu rodov zo spoločenskej roviny preklápa nová ideológia do rozšírenia počtu pohlaví, že vedci sú v mene prihlásenia sa k radikálnemu rovnostárstvu tlačení k nevedeckým výstupom a za výsledky v rozpore s novou ideológiou sú profesijne likvidovaní. „Učiteľov vyháňajú z práce a zbavujú možnosti učiť len preto, že vyhlásili, že ľudské pohlavie je binárne.“

Tresty za neprihlásenie sa k novej ideológii „siahajú od znemožňovania učiť, znepríjemňovania života učiteľov natoľko, že sú nútení opustiť akademickú pôdu, vyžadovania vernosti klamstvám, priamej výpovede zo zamestnania...“.

Varovanie vedcovAko progresívna ideológia rozvracia biológiu

Jerry A. Coyne Luana S. Maroja

Mapujú rôzne oblasti výskumu deformovaného novou ideológiou a zakončujú vetami: „Ak nenastane zmena v Zeitgeiste a ak vedci konečne nenájdu odvahu postaviť sa proti toxickým účinkom ideológie na svojom poli, o pár desaťročí bude veda úplne iná, ako je teraz. V skutočnosti pochybujeme o tom, že by sme ju v takom stave vôbec uznali za vedu.“

Žiadny z vedcov nie je konzervatívec, jeden z nich je dokonca stúpencom Richarda Dawkinsa, výrazného protikresťanského publicistu. Napriek tomu v mene obrany vedy opísali hlbokú deformáciu, ktorú spôsobuje nová kultúra prenikajúca aj do doteraz nedotknutých prírodných vied.

Keď Smer prišiel s nápadom, že do ústavy včlení vetu o uznávaní iba dvoch pohlaví, pokojne to z jeho strany môžeme považovať za čistú účelovosť, ktorou chce Robert Fico prekryť svoju neschopnosť dobre spravovať krajinu. Problém je, že v tejto veci reaguje na tlak vo svete, ktorý existuje nezávisle od neho.

Zmätok v oblasti osobnej biologickej identity sa na Západe dávnejšie pretavil do legislatívy. Pochopeniu pre sexuálne menšiny sa nedá uprieť dobrá vôľa, homosexuálne a inak cítiaci ľudia si zasluhujú všetku citlivosť a rešpekt a cynizmus nie je na mieste. Napriek tomu nie každý nárok je objektívnym právom a nie každé „vyjdenie v ústrety menšine“ je pre ňu skutočnou pomocou.

Rozsah zmätku v biologickej oblasti je na Západe možné vidieť napríklad v prudkom náraste žiadostí maloletých osôb o tranzície, či už deklaratórne, alebo chirurgické zmeny biologických pohlavných znakov. Keďže ide o nevratné zmeny, ktoré sa dejú v čase dospievania, hľadania sa a deti si svoju identifikáciu často rozmyslia, konzervatívci to nazývajú mrzačením detí. Dospelo to do štádia, že Británia po prudkých sporoch prikročila k obmedzeniu takýchto zákrokov, podobne začínajú postupovať aj iné západné krajiny. Zmrzačenie tisícok detí však už nezvrátia.

Keďže citlivosť ku skupinám, ktoré sa z rôznych často objektívnych dôvodov líšia od väčšinovej spoločnosti, patrí k zásadám slušného správania, na tieto témy sa zvyčajne ťažko diskutuje. No vzhľadom na to, že je to jednoducho na stole doby, nedá sa tomu vyhnúť. A zvlášť v našom slovenskom prípade, keď s odstupom najsilnejšia opozičná strana je Progresívne Slovensko so svojím radikálnym kultúrno-etickým programom, ktorá bude mať v prípade konca Ficovej vlády premiéra a bude najvýraznejšie diktovať budúci vládny program.

Voči Ficovi sa dá vymedziť rôznymi spôsobmi a KDH a konzervatívci v OĽaNO to v budúcnosti celkom určite budú robiť. Prečo novelu nevyužiť na vymedzenie sa voči niektorým západným omylom, ktoré sú reálne, vážne a ktorých podporovatelia majú na Slovensku významné zastúpenie?

Teda opäť – otázka o biologickej identite sa síce zo slovenského konzervatívneho pohľadu môže zdať triviálna, ale v západnom svete, do ktorého patríme, je na stole doby a zvlášť v kontexte najsilnejšej opozičnej strany dôležitá.

Ako jeden z argumentov proti vete o uznávaní dvoch pohlaví sa často objavilo to, že ide o popieranie existencie intersexuálnych ľudí a o necitlivý prístup k nim. Takto zdôvodňujú svoj odmietavý prístup k novele mnohí poslanci z viacerých klubov, z konzervatívneho tábora napríklad aj František Mikloško. Podľa neho o existencii dvoch pohlaví netreba diskutovať, ale uvedená veta v ústave môže znamenať, že Slovensko bude intersexuálov „považovať za odpad“.

František Mikloško je veľký človek, ktorý sa významne zaslúžil o nespočetné množstvo dobrých vecí a k mnohým ešte určite prispeje. V tomto prístupe sa však mýli.

Progresívni politici a ich podporovatelia totiž nespustili kampaň proti novele preto, že by súhlasili s biologickou realitou dvoch pohlaví a prekážala by im len „necitlivosť“ voči menšine. Otvoreným deklarovaným cieľom progresívcov všade na Západe je podobne ako pri rodoch aj pri klasifikácii pohlaví zanechať binárnosť a postupne presadiť široké spektrum kategórií. Bohužiaľ, k tomu patrí aj prekopanie štátnej politiky v oblasti rodiny, zdravotníctva či školstva so zásahom na oblasť služieb či výchovy detí.

Intersexuáli naozaj nie sú tretím pohlavím, každý z nich je buď mužom, alebo ženou, „iba“ má niektoré pohlavné znaky opačného pohlavia. Ich DNA je však mužská alebo ženská.

Svedčí o tom napokon aj prípad neslávne známeho boxera Imana Chalífa, ktorý vyhral olympiádu v ženskej kategórii a ktorému boli nedávno potvrdené biologické testy s výsledkom, že je muž.

Samozrejme, takíto ľudia si zaslúžia všetku citlivosť a rešpekt, ale samotná deklarácia o binárnom rozdelení ich nediskvalifikuje, sú v jej rámci. Je potom úlohou jednotlivých zákonov a spoločnosti, aby sa tejto menšine vytvorili primerané podmienky pre život.

Vyššie spomínaní biológovia vo svojom texte v reakcii na aktuálnu západnú kultúru zdôrazňujú, že intersexuáli „nie sú tretím pohlavím“, ich „vývojové varianty sú veľmi zriedkavé, týkajú sa asi len 1 z 5600 ľudí (0,018 %) a nepredstavujú ‚ďalšie pohlavia‘“. Opisujú, ako musia ich kolegovia za takéto tvrdenia v progresívnej kultúre končiť so svojou profesiou.

Týždenný výber šéfredaktoraPrečo si Ficova novela ústavy zaslúži podporu. A prečo napokon pomôže odporcom Fica

Martin Hanus

Novela ústavy sa nám môže zdať v tomto bode absurdná, môžeme ju oprávnene považovať za zásterku Roberta Fica. Reaguje však na program progresívnych strán na Západe a na objektívny stav v slovenskej opozícii, v ktorej má s odstupom najsilnejšiu pozíciu strana s radikálnym kultúrno-etickým programom.

Voči Ficovi sa dá vymedziť rôznymi spôsobmi a KDH a konzervatívci v OĽaNO to celkom určite budú v budúcnosti robiť a dajú si záležať, aby to bolo dôrazné. Prečo novelu ústavy nevyužiť na vymedzenie sa voči niektorým západným omylom, ktoré sú reálne, vážne a ktorých podporovatelia majú na Slovensku významné zastúpenie?

Novela nezavádza žiadne porušenie zavedených demokratických princípov, podobné vymedzenie národnej suverenity voči nadnárodnému právu majú aj krajiny vyspelejšie od nás. Riziko nezamýšľaného zneužitia niektorých formulácií existuje aj dnes. Podobne sa Ficovi podporou v tejto veci nevystavuje bianko šek na jeho ďalšie kroky v iných oblastiach.

Bez ohľadu na to, ako hlasovanie dopadne, diskusia okolo nej odzrkadľuje, ako budú vyzerať ďalšie podobné diskusie o kultúrno-etických témach.

Progresívny tábor postaví otázku do polohy obrany všeobecných ľudských práv a stanoví póly nimi predstavovaného Západu a Ruska, nimi spravovanej spoločnosti a korupcie. Medzi oboma ich pólmi je však široký priestor, ktorý by si racionálni politici nemali dať vziať.