Po prísnom zákaze sociálnych sietí pre deti a mladých do 16 rokov v Austrálii uvažujú nad podobným krokom aj európske krajiny.

Európska komisia v pondelok uviedla, že členské krajiny môžu zaviesť vlastné národné zákazy pre maloletých na sociálnych sieťach. Zároveň vyzvala veľké platformy, aby reálne zabezpečili, že ich systémy budú zohľadňovať vek používateľov, informuje portál Politico.

Komisia je v posledných mesiacoch pod tlakom, aby zaviedla opatrenia na ochranu detí v online priestore. Vlády vo Francúzsku, Dánsku, Španielsku a ďalších krajinách vyzvali na obmedzenia sociálnych médií, pričom vyjadrujú nespokojnosť s tým, že Európska únia nekoná dostatočne rýchlo.

Tieto krajiny sa rôznia v návrhoch, Francúzsko a Holandsko podporujú zákaz sociálnych sietí pre maloletých mladších ako 15 rokov. Gréci zase majú predstavu, že pre deti do určitej vekovej hranice by sa mal vyžadovať súhlas rodičov. Dánsko, ktoré v súčasnosti vedie činnosť v Rade EÚ, presadzuje zase jednotné prísnejšie opatrenia na úrovni celej EÚ, k čomu sa prikláňajú aj veľké platformy, ktoré tvrdia, že by pre ne bolo príliš komplikované, ak by mala každá európska krajina vlastné obmedzenia.

Doklad totožnosti aj rozpoznávanie tváre

Európska komisia predstavila aj prototyp aplikácie, ktorá dokáže overiť vek používateľa a webovým stránkam pritom nezdieľať citlivé údaje, ktoré boli na overenie použité. Aplikácia na overenie veku využíva doklad totožnosti a dokonca aj rozpoznávanie tváre.

Aplikáciu budú na začiatku používať Dánsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko a Španielsko, teda päť krajín, ktoré tiež presadzujú obmedzenia a pracujú na vlastných riešeniach na overovanie veku.

„Overovanie veku nie je príjemné, ale je absolútne nevyhnutné,“ povedala dánska ministerka pre digitálne technológie Caroline Stageová Olsenová, ktorá predstavila uvedené usmernenia spolu so šéfkou technologického oddelenia Komisie Hennou Virkkunenovou.

Vek používateľov sa odporúča overiť aj v prípade vysokorizikových služieb, ako sú pornografické platformy a online obchody s alkoholom. „Je ťažké predstaviť si svet, v ktorom deti môžu vojsť do obchodu kúpiť si alkohol, ísť do nočného klubu s tým, že by im stačilo vyhlásiť, že majú viac ako 18 rokov, bez dokladov, bez kontroly. Ale takto to v online svete platí už mnoho rokov,“ povedala Caroline Stageová Olsenová.

Sociálne siete v mobileVedci už nehovoria o pravidlách používania, žiadajú zákaz. Detský mozog sa im nevie brániť

Alena Potocká

Aj na Slovensku dnes platí vekové obmedzenie na niektorých stránkach: napríklad weby s pornografickým obsahom sú dostupné od 18 rokov, sociálne médiá zase od trinástich. Toto obmedzenie je v skutočnosti len na papieri, stačí, že deti vyťukajú falošný dátum narodenia, a dostanú prístup k celému obsahu bez obmedzení. Ak sa skúšobná prevádzka navrhnutej aplikácie na overovanie veku v uvedených piatich európskych krajinách osvedčí, mohla by sa zaviesť vo všetkých členských krajinách.

Slovensko diskusiu o zákaze sociálnych sietí pre deti s prísnym obmedzením veku víta. „Podporujeme otvorenie diskusie o zavedení jednotnej európskej vekovej hranice prístupu na sociálne siete,“ cituje vyjadrenie ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie portál Euractiv, ktoré by sa na dohodovaní takéhoto zákazu zúčastňovalo najčastejšie.

„Na základe skúseností zo Slovenska navrhujeme ako vhodný východiskový vek 16 rokov,“ dodáva ministerstvo.

K potrebe regulácie sa prikláňa aj ministerstvo školstva, ktoré dodáva, že stanovenie vekovej hranice nestačí a u detí je potrebné rozvíjať mediálnu gramotnosť.

Austrália sa stala príkladom

Momentálne je Austrália jedinou krajinou, ktorá schválila plošný zákaz používania sociálnych sietí pre deti do určitého veku. Konkrétne ide o zákaz pre osoby mladšie ako 16 rokov.

Tento zákon schválila koncom novembra 2024 a účinnosť má nadobudnúť do dvanástich mesiacov od schválenia. Počas tohto prechodného obdobia musia sociálne siete prijať opatrenia na zabezpečenie efektívneho overovania veku používateľov. Za systémové porušenia hrozia spoločnostiam vysoké pokuty.

Austrálska vláda argumentovala za prijatie tohto zákona zhoršujúcim sa duševným zdravím detí a mladých ľudí. V krajine zaznamenali nárast duševných porúch, úzkostných stavov u mladých, ale aj stúpajúci počet detí s poruchou príjmu potravy. Tento zákaz odôvodnili aj ako ochranu pred kyberšikanou a predátormi v online priestore.

Spôsob overovania veku je aj v Austrálii veľkou témou. Momentálne sa testuje overovanie pomocou dokladov totožnosti, pričom zákon zakazuje platformám zbierať údaje z dokladov. V pláne je aj využívanie umelej inteligencie prostredníctvom technológií, ktoré dokážu analyzovať črty tváre zo selfie a odhadnúť vek používateľa.

Nárast duševných chorôb naprieč celým svetom

K legislatívnym zmenám, ktoré majú ochrániť deti a mladých v online svete, dochádza po apeloch odbornej obce. Experti na duševné zdravie upozorňujú, že závery najnovších štúdií sú alarmujúce, či už ide o výskumy medzi americkou alebo európskou mládežou. Medzi deťmi a tínedžermi bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta žijú, prebieha pandémia duševných chorôb, ktorú podľa odborníkov vyvolali práve sociálne médiá.

Experti tvrdia, že teraz nie je čas polemizovať a čakať na ďalšie potvrdzujúce výskumy o katastrofálnom dosahu sociálnych médií na duševné zdravie detí a treba zaviesť prísnu reguláciu. Tá sa podľa nich vždy dá neskôr zmierniť, ale ak budeme váhať a roky ďalších výskumov potvrdia devastujúce vplyvy na duševné zdravie detí, tento stav bude už nezvratný.

„Sme v núdzi a v takýchto situáciách si nemôžeme dovoliť luxus čakať na závery, ktoré bez akýchkoľvek pochybností potvrdia negatívny dosah určitého produktu,“ tvrdí napríklad hlavný lekár zdravotníckej služby USA Vivek Murthy, ktorý amerických zákonodarcov žiada, aby boli sociálne siete jasne označené výstrahou, aká sa objavuje na škatuľkách cigariet.

Neurológ StránskýDeťom nepribalíme do školy heroín, ale mobil, ktorý ničí mozog rovnako, im dáme

Alena Potocká

Alarmujúco znejú aj vyjadrenia známeho amerického sociálneho psychológa a spisovateľa Jonathana Haidta, ktorý pôsobí ako profesor na New York University Stern School of Business. Ten po analýze dát za posledné roky vyslovil výzvu, aby sme „chránili mozgy našich detí pred nezvratným poškodením“, upozorňuje nemecký denník Die Welt.

V najnovšej knihe The Anxious Generation Haidt publikoval závery svojho skúmania duševného zdravia „generácie Z“, teda mladých, ktorí sa narodili medzi rokmi 1995 až 2010.

Závery znejú dramaticky. Medzi mladými Američanmi došlo po roku 2010 k prudkému nárastu ťažkých depresií a úzkostných porúch približne o 150 percent, medzi dievčatami došlo k strojnásobeniu miery sebapoškodzovania. Súčasne sa zaznamenal až 188-percentný nárast samovrážd mladých ľudí.

A prečo to porovnanie so stavom pred rokom 2010 a po ňom? Vtedy totiž došlo k zásadnej zmene, keď nový predný fotoaparát na smartfónoch umožnil vznik nového fenoménu – selfie. Toto obdobie je spojené najmä s radikálnym zhoršením duševného zdravia u dievčat.

Deti nevedia zvládať emócie, tvrdia výskumy

Aj v európskom priestore pokračujú odborníci so skúmaním vplyvu sociálnych sietí na deti a mladých. Najnovší prieskum zbieral dáta od jesene minulého roka do mája 2025 a podieľala sa na ňom prestížna Neapolská univerzita Fridricha II.

Podľa jej záverov 57,8 percenta talianskych tínedžerov vo veku od 13 do 17 rokov vykazuje sklon k vzniku depresií. „Viac ako polovica týchto mladých ľudí nevie, ako správne zvládať emócie, ako je hnev a smútok, strach a hanba,“ upozorňuje na závery taliansky denník Avvenire.

„Mladí ľudia, ktorí sú denne na sociálnych sieťach, vykazujú zníženú kvalitu spánku a vysoké hladiny stresu, ktoré prispievajú k vysokému riziku nástupu porúch nálad a depresívnych stavov,“ dodáva taliansky denník.