„Milosrdná smrť“, ako sa usmrtenie na želanie chorého zvykne nazývať, sa pomaly, ale isto udomácňuje v našom európskom priestore. Najnovšie sa k čoraz dlhšiemu zoznamu krajín, ktoré zlegalizovali asistovanú samovraždu, zrejme pridá Veľká Británia.

Koncom júna Dolná snemovňa schválila zákon o asistovanej samovražde pre Anglicko a Wales, teraz je na rade Snemovňa lordov, teda horná komora britského parlamentu. Legislatíva pre Škótsko sa vyvíja samostatne a hlasovanie o rovnakom návrhu sa očakáva budúci rok.

Aktuálne Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Švajčiarsko, Španielsko, Nemecko, Rakúsko sú európske krajiny, v ktorých je dnes legálna asistovaná samovražda, teda situácia, keď lekár pripraví smrtiaci liek, ale pacient ho užije sám.

Schválená je už aj v Portugalsku, kde sa zatiaľ zákon ešte nevykonáva. Okrem Británie sa legislatívne procesy rozbiehajú vo Francúzsku a diskutovať o nej pred blížiacimi sa voľbami začali aj v Česku. Okrem toho v Holandsku, Belgicku a Luxembursku je legálna aj eutanázia, teda lekár sám podá smrtiaci liek, ktorý pacienta usmrtí.

Britská verejnosť je jednoznačne za

Aj keď má v britskej verejnosti legalizácia asistovanej samovraždy silnú podporu, prieskumy verejnej mienky hovorili o podpore až do 80 percent, a to dokonca aj medzi veriacimi, v parlamente prebiehali náročné diskusie najmä o možnom zneužití tohto inštitútu. Zákon známy aj ako Assisted Dying Bill prešiel prekvapujúco len tesnou väčšinou 23 hlasov, 314 poslancov hlasovalo za, proti bolo 291.

Podmienky vykonania asistovanej samovraždy by mali byť prísne. Požiadať o ňu môžu len dospelí nad 18 rokov, ktorí trpia ťažkou nevyliečiteľnou chorobou s vyhliadkou prežitia menej ako šesť mesiacov. Musia preukázať mentálnu spôsobilosť na rozhodovanie a žiť v Anglicku alebo Walese najmenej rok, čím chcú zabrániť takzvanej „turistike za smrťou“.

Nevyliečiteľnosť ochorenia a krátku vyhliadku do života musia potvrdiť nezávisle od seba dvaja lekári. Aj keď pôvodná požiadavka bola, že žiadosť chorého musí odsúhlasiť súd, nakoniec sa to zmiernilo. Súd nahradí trojčlenná komisia – právnik, sociálny pracovník a psychiater, ktorí posúdia žiadosť chorého.

Kde sa povolila eutanázia, nebol už krok späťNajskôr prísne kritériá, časom sa smrť povoľuje psychicky chorým aj deťom

Alena Potocká

Zákon je vyústením dlhoročných snáh aktivistov a podporovateľov myšlienky „milosrdnej smrti“. Britský denník The Independent ešte pred dvadsiatimi rokmi priniesol informáciu, že v krajine sa eutanázia praktizuje už roky úmyselným predávkovaním utišujúcimi prostriedkami.

Debatu spustil príbeh Diany s ALS

V tom čase bol tento denník hlasným obhajcom v prípade Britky Diany Prettyovej. Diane trpela ochorením ALS (amyotrofickou laterálnou sklerózou). Keď už bola v štádiu, že sa nemohla sama hýbať ani hovoriť, požiadala manžela o asistenciu pri ukončení života.

Keďže to bolo a zatiaľ stále je v Británii nelegálne, na jeseň 2001 podala žiadosť generálnemu prokurátorovi, aby súhlasil s tým, že jej manžel nebude trestne stíhaný za asistenciu pri jej samovražde. Prokurátor žiadosť odmietol, keďže platný britský trestný zákonník toto vyslovene zakazuje.

Po tomto neúspechu podala Diane Prettyová žalobu na najvyšší britský súd s tým, že zákaz asistovanej samovraždy porušuje jej právo na súkromie a dôstojnosť. Ani v tomto prípade však nepochodila, a preto sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva.

Jeho rozhodnutia sa už nedožila, o niekoľko týždňov neskôr zomrela prirodzenou smrťou v dôsledku komplikácií spojených s ochorením. Jej prípad sa však stal medzníkom v debate o právnej regulácii asistovanej samovraždy.

Napriek tomu, že zákon s najväčšou pravdepodobnosťou prejde aj hornou komorou, aktivisti a rodiny zosnulých, ktorí sa aktívne snažili o povolenie asistovanej samovraždy, sú s podobou, v akej bol schválený, nespokojní.

Nesúhlasia s podmienkou, že choroba musí byť nevyliečiteľná a pacient musí byť v terminálnom štádiu ochorenia. Podľa nich je mnoho ochorení, ktoré síce nie sú smrteľné, ale od dôstojného prežívania majú ďaleko, a malo by sa myslieť aj na týchto pacientov.

Rodiny zosnulých chcú voľnejšie kritériá

Hlasným kritikom je napríklad najbližšia rodina zosnulého Tonyho Nicklinsona. Tony utrpel v roku 2005 počas služobnej cesty v Grécku masívnu mozgovú príhodu, po ktorej zostal úplne paralyzovaný. Bol pri vedomí, mohol myslieť, ale nemohol sa hýbať, rozprávať ani jesť bez pomoci. So svetom komunikoval len pomocou pohybov očí a špeciálneho počítača. Tony sa opakovane verejne vyjadroval, že jeho život je živou nočnou morou a že nemá z neho žiadnu radosť.

Nicklinson sa obrátil na súd, aby umožnil jeho lekárovi ukončiť jeho život bez hrozby trestného stíhania za vraždu alebo pomoc pri samovražde. V auguste 2012 britský Najvyšší súd jeho žiadosť zamietol s tým, že rozhodovanie o takých zásadných etických otázkach nepatrí súdom, ale parlamentu.

Dva týždne po vynesení verdiktu Tony Nicklinson zomrel. Začal držať hladovku a odmietal lieky. Zakrátko sa mu rozbehol zápal pľúc, ktorý jeho telo oslabené hladovkou neprekonalo. Aj jeho smrť vyvolala veľkú vlnu verejnej diskusie o zavedení asistovanej samovraždy do britského zákonodarstva.

Tonyho dcéra Lauren Petersová na adresu zákona, ktorý prešiel dolnou komorou parlamentu, vyhlásila, že jej otec by bol frustrovaný, keby videl, že vylučuje tých, ktorí nie sú smrteľne chorí.

Petersová sa pridala ku kampani Moja smrť, moje rozhodnutie, ktorá sa snaží dosiahnuť, aby zákon zahrnoval „neznesiteľne trpiacich“, ktorí nie sú nevyliečiteľne chorí a majú pred sebou viac ako šesť mesiacov života.

„Verím, že v tejto krajine sú ľudia dostatočne inteligentní na to, aby navrhli taký systém, ktorý podporí ľudí, ako bol môj otec, a zároveň ochráni pred zneužitím tých, ktorí túto ochranu budú potrebovať. Funguje to v iných krajinách, môže to fungovať aj tu,“ vyhlásila Lauren Petersová pre britský denník The Guardian.

Zdroj: Printxcreen/The Guardian

Najhlasnejšími odporcami schválenia asistovanej samovraždy sú najmä predstavitelia cirkví, aj keď podľa prieskumov za prijatie zákona sa vyjadrilo až viac ako 60 percent ľudí, ktorí sa označili ako veriaci.

Westminsterský arcibiskup, kardinál Vincent Nichols povedal, že legalizácia asistovanej samovraždy by mohla viesť k tomu, že ľudia, ktorí sú blízko smrti, sa budú cítiť nútení ukončiť svoj život, aby zbavili členov rodiny „bremena starostlivosti, aby sa vyhli bolesti alebo kvôli dedičstvu“.

Alistair Thompson, hovorca kampane Care Not Killing, zase varoval, že po prvých prísnych podmienkach by dochádzalo časom k čoraz väčšiemu uvoľňovaniu kritérií, za akých možno požiadať o asistovanú samovraždu. To je totiž bežnou praxou vo všetkých krajinách, ktoré eutanáziu alebo asistovanú samovraždu zlegalizovali.

„V Holandsku a Belgicku sa zákony, ktoré boli na začiatku tiež určené pre dospelých s terminálnym štádiom smrteľného ochorenia, teraz používajú na ukončenie života ľudí s poruchami príjmu potravy a inými problémami z oblasti duševného zdravia,“ cituje jeho slová The Guardian.

Podľa Thompsona je ešte znepokojujúcejšia situácia v Kanade, „kde sme svedkami eutanázie ľudí s depresiou, úzkosťou či posttraumatickou stresovou poruchou. Dokonca tým, ktorí žiadali o sociálnu starostlivosť, vrátane zdravotne postihnutých vojnových veteránov, bola namiesto pomoci, ktorú potrebovali, ponúknutá ako prvá asistovaná smrť“, zdôraznil Alistair Thompson.

Eutanázia je v Česku politická téma

Eutanázia alebo asistovaná samovražda ako politická téma sa priblížila už k našim hraniciam. V susednom Česku pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami vyvolala ostrú debatu poslankyňa za STAN (Starostovia a nezávislí) Michaela Šebelová, keď informovala o tom, že eutanázia sa stala súčasťou ich volebného programu.

Až keď by sme si to vyskúšali v praxi a nabrali nejaké skúsenosti, začali by sme uvažovať o mladších pacientoch.

„Spočiatku by som to povolila len dospelým,“ hovorí v rozhovore pre Aktuálně.cz, v ktorom sa česká verejnosť dozvedela o plánoch tejto politickej strany. Šokovali najmä jej slová, keď pripustila, že časom by sa mohla rozšíriť aj na deti.

„Až keď by sme si to vyskúšali v praxi a nabrali nejaké skúsenosti, začali by sme uvažovať o mladších pacientoch. Všeobecne sa dá povedať, že v občianskom zákonníku už teraz máme zakotvené, že deti môžu o svojom zdravotnom stave rozhodovať od 14 rokov. Môžu sa napríklad rozhodnúť, či sa dajú zaočkovať. Takže postupom času by sa to dalo vzťahovať aj na eutanáziu,“ dodala Šebelová.

Podľa českých prieskumov je až 73 percent Čechov za uzákonenie eutanázie alebo asistovanej samovraždy.
Niektorí českí komentátori však takí nadšení nie sú a upozorňujú na spomenutú prax neustáleho uvoľňovania kritérií v krajinách, v ktorých je eutanázia legálna.

„Žiarivým príkladom je Kanada, kde eutanázia bola zlegalizovaná rozhodnutím tamojšieho Najvyššieho súdu v roku 2015. Sudcovia verili, že eutanázia zostane krajnou voľbou pre pár nevyliečiteľne chorých trpiacich neskutočnými bolesťami, ale prípustné kategórie sa rýchlo rozširovali. Tým, ako sa eutanázia stala súčasťou zdravotníckeho systému, mnoho zariadení ju začalo ponúkať ako súčasť ,normálnej‘ liečby,“ upozorňuje komentátor denníka Echo24 Ondřej Šmigol.

S autizmom sa už neoplatí žiť?

Skutočne aj dáta o vykonaných asistovaných samovraždách či eutanázii z krajín, v ktorých sú povolené už dlhšie, hovoria jasne. Kým v začiatkoch išlo len o jednotlivcov, v roku 2024 ide už o tisícky ľudí. Príkladom je Holandsko, ktoré v prvom roku po prijatí evidovalo len tri stovky schválených žiadostí, v roku 2024 touto cestou prišlo o život 9 958 ľudí.

Je neakceptovateľné, keď začne naša spoločnosť riešiť postihnutie či neurodiverzitu ukončením života.

Pričom z dôvodu duševného utrpenia zaznamenalo nárast o 60 percent oproti predchádzajúcemu roku 2023. „Z nich tridsať osôb bolo mladších ako 30 rokov vrátane jedného prípadu dieťaťa s Aspergerovým syndrómom a depresiou,“ píše The Times.

Médiá informovali, že išlo o 16-ročného chlapca, ktorý sa snažil nadviazať priateľstvá s vrstovníkmi a začleniť sa do spoločnosti, čo sa mu napriek veľkej podpore rodičov nepodarilo. Z toho dôvodu sa u neho rozvinula silná depresia. Lekári zhodnotili, že chlapcov stav je nezvratný.

Podľa dostupných dát v Holandsku v období rokov 2012 až 2021 evidujú 39 prípadov eutanázie u osôb s autizmom alebo mentálnym postihnutím. Po zverejnení týchto čísel sa ozvali viacerí odborníci na duševné zdravie, ktorí označili eutanáziu z dôvodu autizmu bez ponúknutia adekvátnej terapeutickej podpory za „odpudzujúcu“. Podľa nich je neakceptovateľné, keď začne naša spoločnosť riešiť postihnutie či neurodiverzitu ukončením života.

Len nebyť nikomu na ťarchu

O tom, kam až situácia zašla v Kanade, písal komentátor David Brooks v článku pre The Atlantic. „Osobne nemám veľké morálne výhrady k asistovanej samovražde ľudí, ktorí intenzívne trpia tvárou v tvár blížiacej sa smrti,“ píše David Brooks. „Takéto prípady sú hrozné pre jednotlivcov i celé rodiny. Problém je, ako rýchlo sa kritériá na jej povolenie rozlievajú za svoje hranice.“

Eutanázia detíHolandsko povolilo usmrtiť na požiadanie už aj deti mladšie ako 12 rokov

Zuzana Hanusová

Od jari 2023 je totiž už eutanázia dostupná aj pre duševne chorých a od januára 2024 ju môžu podstúpiť aj deti.
David Brooks si všíma najmä trend starších ľudí, ktorí cítia akoby morálnu povinnosť pri istých problémoch alebo v prípade, že nemajú okolo seba dostatočné rodinné zázemie, zvažovať v prvom rade eutanáziu. Len nebyť na ťarchu.

Opisuje skúsenosť jedného koordinátora starostlivosti o dôchodcov, člena kanadskej asociácie MAID, ktorá posudzuje a schvaľuje žiadosti o eutanáziu. Tento člen mu potvrdil, že niekoľko pacientov uviedlo chudobu alebo neistotu bývania ako hlavný dôvod, prečo si chce zvoliť smrť.

„Odrazu sú ľudia, ktorí sú chorí alebo neschopní sa o seba postarať, doslova povzbudzovaní, aby sa cítili vinní za to, že chcú ešte žiť,“ hodnotí David Brooks vplyvy legalizácie eutanázie. Brooks vo svojom texte priniesol aj viacero príbehov ľudí, ktorí zvažovali eutanáziu a priznali, že k možnosti smrti sa zo strany lekárov dostali oveľa rýchlejšie ako k možnosti liečby svojho ochorenia.

Diagnóza „únava zo života“

A do tejto atmosféry sa práve v Holandsku rozbieha verejná debata o legalizácii eutanázie výlučne z dôvodu „únavy zo života“ či akéhosi pocitu, že život je už „kompletný“.

Diskusiu rozbehla bývalá poslankyňa Pia Dijkstra za stranu Democrats (D66), ktorá pripravila návrh zákona, ktorý by legalizoval pomoc pri samovražde pre ľudí, ktorí majú viac ako 75 rokov a „cítia, že ich život je kompletný“. Sú to ľudia bez fyzickej choroby, ale s pocitom, že už naplnili svoje životné poslanie.

Podľa predstavy poslankyne by mali ľudia mať možnosť sami sa rozhodnúť, kedy ich život dosiahol svoj prirodzený koniec. Kritici varujú pred silnejúcimi tlakmi, ktoré by mohli viesť ľudí k presvedčeniu, že sú „nadbytoční“, a cítili by sa povinní svoj život ukončiť, aby neostali na ťarchu svojich rodín a spoločnosti.

Tento návrh zákona síce v Holandsku ešte neprešiel, nebude však zrejme prekvapením, ak sa časom aj ten stane realitou. Už len táto diskusia naznačuje, kam sa naša spoločnosť dostala neustálym zvoľňovaním kritérií pre podstúpenie eutanázie či asistovanej samovraždy.

Od smrteľne chorých ľudí trpiacich veľkými bolesťami cez usmrcovanie mladých a detí s duševnými poruchami až po uspávanie „už neužitočných“ starých ľudí. Z idey o milosrdnej smrti sa táto myšlienka časom zmenila na netoleranciu voči slabším a odstraňovanie tých, ktorí už nie sú pre spoločnosť produktívni.