Matovič a ústava Čo by si mal konzervatívny volič zapamätať

Šanca na prijatie ústavných zmien, ktoré by zakotvili zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach a niektoré ďalšie konzervatívne body, je dnes významne nižšia ako pred letom.

Dôvodom je nejednotnosť v poslaneckom klube KDH (František Mikloško a František Majerský), ale aj nejednotnosť vo vládnom tábore (Ján Ferenčák) a smrť zakladateľky Kresťanskej únie Anny Záborskej.

V zásade to stojí tak, že zachrániť tento ústavný návrh môže len značná dávka politickej veľkorysosti. Buď zo strany Smeru a celej vládnej koalície, alebo od Igora Matoviča.

Najskôr k Smeru.

Šéf Hnutia Slovensko totiž hovorí, že si vie predstaviť podporu týchto zmien, len ak by nešlo o vládnu iniciatívu, ale o návrh KDH.

Predstava, že Fico a ďalší koaliční hráči teraz odovzdajú celý návrh KDH a zároveň mu zachovajú svoju podporu, však nepôsobí príliš presvedčivo. Hoci sa k tomu Smer zatiaľ oficiálne nevyjadril, je len málo pravdepodobné, že by na to pristúpil.

Pre Roberta Fica nikdy nebol tento typ konzervatívnych tém srdcovou záležitosťou, vždy išlo z jeho strany o účelovú vec.

Aj podporiť ústavné ukotvenie manželstva ako zväzku muža a ženy v roku 2014 sa po počiatočnom odmietaní rozhodol až po ohlásení prezidentskej kandidatúry. Keď mu išlo o hlasy konzervatívnych voličov.

Aj teraz je to pre Fica primárne chladná politická hra. Preto sa s jeho veľkorysosťou nedá počítať. To radšej vinu za neúspech poriadne otrieska o hlavu Milanovi Majerskému a kresťanským demokratom.

Toto je od začiatku jasné a zrozumiteľné.

Zmena ústavy sa končí patomNový Matovičov poslanec nebude hlasovať ako Záborská. Fico hádže vinu na KDH

Juraj Brezáni

Zachrániť ústavný návrh by však mohol aj Igor Matovič. Mnohí jeho poslanci sú úprimnými konzervatívcami a s predloženými zmenami nemajú žiaden obsahový problém. Čo na pondelkovej tlačovke opäť zopakoval aj samotný Matovič.

Prekáža im však to, že návrh predkladá vláda, teda Fico, ktorého vraj nechcú legitimizovať ako ochrancu konzervatívnych hodnôt.

Pri obhajobe tejto pozície si Matovič pomohol aj značne prostoduchou paralelou, keď situáciu prirovnal k tomu, že by po konci druhej svetovej vojny prišiel Adolf Hitler do nemeckého parlamentu a navrhol zákon, ktorým by chránil Židov či Rómov.

„Vtedy by si rovnako kládli otázku, či je správne s tým Hitlerom spolupracovať na presadení dobrých zákonov. Ja si myslím, že to nie je správne, lebo je to legitimizácia zla,“ tvrdil Matovič.

Veľký argumentačný výkon nepodal ani poslanec Marek Krajčí, ktorý v Rádiu Lumen na otázku, prečo ako konzervatívec nezahlasuje za predložený návrh, odpovedal: „Niečo takéto by som chcel, ale nie je to pre mňa taká obrovská hodnota, za ktorú by som bol ochotný odovzdať budúcnosť našej krajiny do rúk Roberta Fica.“

Tento typ argumentácie Igor Matovič ešte na tlačovke podčiarkol niekoľkonásobným zopakovaním vety: „My s mafiou nespolupracujeme.“

Toto médium má dostatočne rozumných čitateľov na to, aby sme nemuseli vysvetľovať, v čom – špeciálne v dni, keď si pripomíname výročie prijatia Židovského kódexu – spočíva neadekvátnosť (o politickej primeranosti nehovoriac) paralel medzi dnešnou situáciou a Hitlerom.

Nemusíme sa asi zdržiavať ani vysvetľovaním, že odovzdať niekomu do rúk budúcnosť krajiny sa možno dá vo voľbách, ale určite sa tak neudeje podporou tohto vládneho návrhu.

Ale keď už politici Hnutia Slovensko toľko opakujú, že s mafiou nikdy nebudú spolupracovať, pričom podľa ich slov pod takúto spoluprácu spadá aj podpora dobrých vládnych návrhov, tak im treba pripomenúť, že už tradične im chýba konzistentnosť medzi slovami a činmi. 

Nemusíme pritom chodiť ani ďaleko do minulosti. Stačí si pozrieť len hlasovania z ostatných troch schôdzí parlamentu a zistíme, že poslanci Hnutia Slovensko v treťom čítaní podporili hneď niekoľko návrhov z dielne tejto priam „hitlerovskej“ vlády, „legitimizovali tak zlo“ a „odovzdali“ budúcnosť tejto krajiny do rúk Roberta Fica.

Išlo napríklad o vládny návrh zákona o minimálnej mzde, o vládny zákon o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, o vládny zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, súhlasili s vládnymi návrhmi na vyslanie slovenských vojakov na misie do Lotyšska a do Kosova.

Keby sme sa ešte viac pohrabali v archíve parlamentných hlasovaní, bol by tento zoznam oveľa dlhší. 

Nepodporiť návrh ústavných zmien je, samozrejme, legitímne politické rozhodnutie Hnutia Slovensko. 

Nič to však nemení na tom, že ich argumentácia stojí na hlinených nohách a navyše to vyzerá tak, že heslo „my s mafiou nespolupracujeme“ platí v ich podaní absolútne iba pri konzervatívnej agende.

Čo by si konzervatívni voliči mali zapamätať a spomenúť si na to pred voľbami, keď sa bude Igor Matovič opäť raz zaliečať rôznym kresťanským združeniam a spoločenstvám.