V čo veril Charlie Kirk Mainstreamový konzervativizmus aj vernosť hnutiu MAGA či skepsa voči Ukrajine

Mainstreamový konzervativizmus aj vernosť hnutiu MAGA či skepsa voči Ukrajine
Foto: Flickr
Pokúsili sme sa objektívne zhrnúť politické postoje Kirka a overiť tvrdenia o nenávistných výrokoch, ktoré sa v posledných dňoch šíria na internete. 
 
Vypočuť článok
V čo veril Charlie Kirk / Mainstreamový konzervativizmus aj vernosť hnutiu MAGA či skepsa voči Ukrajine
0:00
0:00
0:00 0:00
Michal Lukáč
Michal Lukáč
Študent filozofie a ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne. Venuje sa spoločenským, kultúrnym a politickým témam.
Ďalšie autorove články:

Pro-life v USA Americkí biskupi sa dôrazne ohradili voči Trumpovej podpore umelého oplodnenia

Posun takmer na polovicu Medzi mladými Američanmi výrazne klesol podiel transgenderových ľudí, zrejme to súvisí s koncom pandémie

Zoom Michala Lukáča Transgenderizmus vychádza z módy, ukazujú nové dáta

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Po vražde amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka sa aj v našom priestore začalo diskutovať o živote, názoroch a odkaze tohto vplyvného muža americkej politiky.

Na liberálnej strane diskusie sa o Kirkovi miestami hovorí ako o krajne pravicovom aktivistovi či ako o niekom, kto šíril nenávisť. Český filmový kritik Kamil Fila o Kirkovi po jeho smrti napríklad napísal, že si „zaslúži večný výsmech a opovrhnutie za to, čo tvrdil“.

Kirkove názory boli silno ovplyvnené hnutím MAGA v rámci amerického konzervativizmu, čo mohlo spôsobiť, že niektoré z nich môžu slovenským konzervatívcom pripadať vzdialené či dokonca mylné.

Jeho vystupovanie, ktoré z nášho uhla pohľadu mohlo pôsobiť ostro či exhibicionisticky, je zas dané tónom americkej verejnej debaty, ktorá sa v oveľa väčšej miere ako tá naša púšťa do otvorených svetonázorových sporov.

Pokúsili sme sa preto objektívne zhrnúť základné politické postoje Charlieho Kirka a overiť aspoň tie najčastejšie tvrdenia o nenávistných výrokoch, ktoré sa v posledných dňoch šíria na internete. Vždy keď to bolo možné, pripojili sme odkazy na primárne zdroje výrokov v plnom kontexte.

Kirkov význam pre americký konzervativizmus Postoj už zhrnul v prvotnom texte po jeho vražde.

Potraty

Charlie Kirk v spoločenských otázkach zastával štandardné konzervatívne postoje.

V otázke umelých potratov bol konzistentne pro-life, veril v to, že ani znásilnenie či incest nie sú dostatočným dôvodom na ukončenie života nevinného dieťaťa.

Tvrdil, že používanie dehumanizujúceho jazyka v súvislosti s nenarodenými deťmi je porovnateľné s propagandou pred holokaustom. Hovoril, že systematické vraždenie nenarodených detí vinou zákonov o umelých potratoch je horšie ako holokaust.

LGBTQ

Kirk bol silným kritikom liberálnej politiky vo veci transgenderizmu a myšlienky, že človek môže zmeniť svoje pohlavie.

Podporoval napríklad úsilie Donalda Trumpa o zákaz služby transgenderových ľudí v armáde a domnieval sa, že eufemisticky nazývaná „rod potvrdzujúca starostlivosť“, ktorá spočíva v prispôsobení pacientovho tela jeho domnienkam o svojom rode, by mala byť zakázaná.

Veril v to, že manželstvo je zväzok muža a ženy, a rozsudok Obergefell vs. Hodges z roku 2015 označil za „národný prevrat našich zákonov“. Predpokladal tiež, že tento rozsudok spôsobí väčšie škody ako len uzákonenie tzv. homosexuálnych manželstiev.

Napriek tomu si myslel, že homosexuáli majú svoje miesto v konzervatívnom hnutí, a podporoval dekriminalizáciu homosexuality v zahraničí.

Po jeho smrti sa začalo šíriť tvrdenie, že Kirk podľa vzoru biblického textu volal po kameňovaní homosexuálov.

Toto tvrdenie je však zavádzajúce – Kirk skutočne citoval 20. kapitolu Knihy Levitikus, ale bolo to v reakcii na youtuberku, ktorá použila biblický citát o láske k blížnemu na obhajobu LGBT práv.

Kirk chcel citovaním z Knihy Levitikus, ktorú označil za „dokonalý Boží zákon“, ukázať, že povrchné čítanie Biblie môže viesť aj k úplne opačným záverom. Dodal tiež, že skutočná láska k blížnemu spočíva aj v tom, že mu hovoríme pravdu.

Toto tvrdenie o Kirkovi šíril napríklad spisovateľ Stephen King, ktorý ho však už stiahol a ospravedlnil sa zaň.

Rasa

Kontroverzie vyvolali aj Kirkove tvrdenia o rasovej problematike, pričom ho niektorí označili za rasistu či xenofóba.

Asi najväčšie kontroverzie vyvolala Kirkova kritika Zákona o občianskych právach z roku 1964, ktorý ukončil rasovú segregáciu. Kirk sa v tomto zmysle vyjadril v zákulisí konferencie v roku 2024 a zachytil to reportér portálu Wired. Kirk nepoprel, že by sa bol takto vyjadril.

Neskôr pre New York Times vysvetlil, že v tejto veci súhlasí s knihou The Age of Entitlement (Éra nárokov) od Christophera Caldwella, ktorá tvrdí, že tento zákon v určitom zmysle slova „nahradil ústavu“ a vytvoril prostredie pre súčasnú DEI byrokraciu.

Kirk takisto kritizoval pozitívnu diskrimináciu. Z toho vyplýval ďalší kontroverzný výrok, v ktorom uviedol, že sa pre rozšírenú pozitívnu diskrimináciu dostal do stavu, v ktorom keď zbadá čierneho pilota, tak si pomyslí: „Dúfam, že je kvalifikovaný.“

Z jeho ďalších skutkov je však jasné, že to, čo kritizoval, bola pozitívna diskriminácia a podobné politiky, nie iné rasy. Keď napríklad vyšlo najavo, že vysokopostavená právnička v jeho organizácii TPUSA písala rasistické správy, vyhodil ju.

Trump

Ešte v roku 2016 Kirk tvrdil, že nie je veľkým fanúšikom Donalda Trumpa, ale bude ho voliť v prezidentských voľbách. Neskôr svoj postoj zmenil a stal sa jedným z najviac lojálnych ľudí v milieu amerického prezidenta.

V roku 2020 napríklad napísal knihu The MAGA Doctrine (Doktrína MAGA), v ktorej tvrdil, že Republikánska strana prešla pre Trumpa prerodom a už nie je klasickou konzervatívnou stranou v štýle Ronalda Reagana.

V temnom momente pre hnutie MAGA, ktorým boli prehrané voľby v roku 2020 a následné šírenie konšpiračných teórií o ukradnutých voľbách, Kirk reprodukoval viacero tvrdení o údajných chybách vo volebnom systéme, vďaka ktorým Joe Biden vyhral voľby.

archíve informácií o protestoch Stop the Steal (Zastavte krádež) je Kirk dokonca uvedený ako líder jedného z protestných zhromaždení.

Covid-19

Kirk šíril dezinformácie o pandémii covidu-19. Na chvíľu bol zablokovaný jeho účet na Twitteri, pretože v marci 2020 nepravdivo napísal, že hydroxychlorochín preukazuje „stopercentnú účinnosť pri liečbe covidu“.

Kirk takisto tvrdil, že protipandemické opatrenia, ktoré zahŕňali aj zákaz verejných bohoslužieb, sú „sprisahaním demokratov proti kresťanom“. O rok neskôr šíril nepresné informácie o účinnosti vakcín a prirovnal požadovanie zaočkovania pri niektorých podujatiach a v školách k rasovej segregácii.

Ukrajina

Nášho prostredia sa však výroky Charlieho Kirka týkajú najviac zrejme v otázke ruskej agresie na Ukrajine.

Kirk nesúhlasil s americkou pomocou Ukrajine a tvrdil, že by sa americká vláda mala primárne zaujímať o riešenie krízovej situácie na hranici s Mexikom.

V druhom funkčnom období Donalda Trumpa Kirk kritizoval administratívu za to, že pokračuje v pomoci Ukrajine s vyzbrojovaním. „Nie je to náš konflikt,“ tvrdil Kirk. Uviedol tiež, že keď americkí pravičiari kritizovali Bidenovu pomoc Ukrajine, mali by ju kritizovať aj vtedy, keď ju realizuje Donald Trump.

V novembri 2024 sa Kirk „ospravedlnil“ ruskému ľudu. Uviedol, že s Ruskom chce vojnu iba „veľmi málo Američanov“ a „ľudia posadnutí tým, aby s vami [Rusmi] navždy bojovali, sú menšinou, ktorá čoskoro príde o moc“. Tieto jeho tvrdenia neskôr prebrala aj ruská propagandistická televízia RT.

Ukrajinské médiá po vražde Kirka pripomenuli, že ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kirk prirovnal ku „gangstrovi“, ktorý vydiera európske krajiny prílivom ukrajinských utečencov, či k „bábke CIA“. Na druhej strane aj o Vladimirovi Putinovi Kirk hovoril ako o „ruskom diktátorovi“.

Izrael

Charlie Kirk bol silno proizraelský a kontroverzné kroky židovského štátu často obhajoval v diskusiách na univerzitných kampusoch.

„Žiadny nežidovský človek v mojom veku nemá dlhšiu alebo jasnejšiu históriu podpory Izraela, sympatií k židovskému národu alebo odporu k antisemitizmu ako ja,“ napísal v auguste.

V rovnakom príspevku však kritizoval kroky Trumpovej administratívy proti propalestínskym protestujúcim na amerických univerzitách. Tvrdil, že by to vytvorilo nebezpečný precedens aj na cenzúru iných názorov.

Virálne príspevky kritizujúce Kirka teraz tvrdia, že šíril konšpiračné teórie o „židovských peniazoch“.

Hoci táto fráza nie je vo verejných výstupoch Kirka dohľadateľná, po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023 skutočne kritizoval sekulárnych židovských darcov za to, že svojimi peniazmi pomáhali „kvázi marxistickým“ hnutiam, ktoré sa teraz otočili proti Židom.

Násilie

Pomerne nešťastným sa s odstupom času javí autentický Kirkov výrok, podľa ktorého by mal niekto zaplatiť kauciu za Davida DePapeho, ktorý sa v roku 2022 vkradol do domu manželov Pelosiovsov a manžela vplyvnej demokratickej političky Nancy Pelosiovej napadol kladivom.

Kirk nabádal divákov svojej relácie, aby zaplatili kauciu a potom DePapemu „položili zopár otázok“. Chcel tým spochybniť tvrdenia, podľa ktorých za útok mohli republikáni. Neskôr však útok odsúdil.

Virálnym sa po jeho smrti stal aj výrok, v ktorom tvrdí, že obete zbraňového násilia v Spojených štátoch amerických sú prijateľnou cenou za ochranu pred potenciálnym tyranským režimom, ktorú poskytuje druhý dodatok americkej ústavy.

Kirk vtedy argumentoval cnosťou praktickej múdrosti (prudence). Uviedol, že zákaz zbraní by síce znížil počet úmrtí v dôsledku zbraňového násilia, ale bolo by to za cenu straty iného dobra – ochrany pred tyraniou.

„Mať ozbrojených občanov má svoju cenu a to je súčasť slobody. Jazda autom má svoju cenu – každý rok zomrie na cestách 50-tisíc ľudí. To je cena. Ak by ste sa zbavili šoférovania, mali by ste na cestách o 50-tisíc úmrtí menej. Ale rozhodli sme sa, že výhody šoférovania – rýchlosť, dostupnosť, mobilita, dostupnosť produktov a služieb – stoja za cenu 50-tisíc ľudí, ktorí zomrú na cestách. Musíme si teda jasne uvedomiť, že počet úmrtí spôsobených zbraňami sa nikdy nezníži na nulu. To sa nestane,“ uviedol Kirk.

Neskôr dodal, že riešením násilia na školách je podľa neho zavedenie ozbrojených hliadok, nie obmedzenie držby zbraní občanmi.

Empatia

Niektorí používatelia internetu vrátane spomínaného Kamila Filu poukazujú na to, že Kirk údajne povedal, že neverí v empatiu. Implicitným dôsledkom tohto tvrdenia je to, že mal nízku emocionálnu inteligenciu a že si teraz po svojej vražde súcit nezaslúži ani on sám.

Aj toto tvrdenie je však prípadom vytrhávania z kontextu. Kirk skutočne povedal: „Nemôžem vystáť slovo empatia. Myslím si, že empatia je vymyslený new age termín, ktorý spôsobuje veľa škody. Hoci v politike je efektívny.“

Hneď z ďalšej vety je však jasné, že Kirk mal problém iba s termínom „empatia“, nie so samotným konceptom súcitu. „Súcit, ten mám radšej ako empatiu. To je však téma na inokedy,“ dodal Kirk.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť