Pohľad z Moskvy po náletoch na Poľsko Rusko ukázalo podobu budúcej vojny

„Poľsko je teraz najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny, ale v tejto chvíli nie je dôvod tvrdiť, že krajina je vo vojnovom stave,“ uviedol v parlamente poľský premiér Donald Tusk niekoľko hodín po tom, čo do poľského vzdušného priestoru vletelo minimálne devätnásť dronov. Neskôr sa potvrdilo, že išlo o ruské stroje.

Podľa Tuska letectvo krajiny s pomocou aliančných partnerov zostrelilo asi štyri drony a prienikov do svojho vzdušného priestoru zaznamenalo štvornásobne viac, pričom veľká časť z týchto bezpilotných lietadiel priletela z Ukrajiny. Ďalšie drony prileteli smerom z Bieloruska.

Podľa dostupných informácií išlo o bezpilotné stroje typu Gerbera. Nejde o ruské bojové drony, ktoré by útočili na ukrajinské ciele ako drony Šahíd či ich ruská verzia Geraň, ale slúžia na oklamanie protivzdušnej obrany. 

Trosky ruského dronu zasiahli obytný dom v poľskej obci Wyryki v Lublinskom vojvodstve, ktoré susedí s Ukrajinou a Bieloruskom. Na ďalších miestach v susedstve s ukrajinskou hranicou a Bieloruskom boli nájdené ďalšie stroje. Avšak jeden dron doplachtil a spadol niekoľko desiatok kilometrov od Gdanska. Zámerne píšem doplachtil, pretože je zrejmé, že nemalý počet nezostrelených strojov letel ďalej aj po tom, čo mu došlo palivo.

Je však nutné spomenúť, že sa objavili niektoré analýzy, podľa ktorých ruské Gerbery používajú dodatočné palivové nádrže, aby mali dlhší dolet a dosiahli minimálne na západ Ukrajiny.

Ruský vojenský expert: k incidentom bude dochádzať aj v budúcnosti

Ruské ministerstvo obrany k udalostiam uviedlo, že pri svojom vzdušnom útoku na Ukrajinu neplánovalo zasiahnuť žiadne ciele v Poľsku. Ruské ministerstvo zahraničia následne oznámilo, že vyjadrenie ruského ministerstva obrany účinne vyvracia mýty o ruských dronoch zámerne vstupujúcich do poľského vzdušného priestoru.

Moskva navyše dodala, že je otvorená konzultáciám s Varšavou týkajúcim sa dronového incidentu.

„Keby sme naozaj plánovali údery na poľské územie, napríklad na logistický terminál Rzeszów, cez ktorý sa posielajú zbrane a technika na Ukrajinu, nepoužili by sme drony. Ale niečo silnejšie a ťažšie. Neprovokujeme. Vždy chceme svojimi útokmi dosiahnuť absolútne výsledky,“ povedal mi krátko po incidente s dronmi v poľskom vzdušnom priestore Alexej Leonkov, známy ruský vojenský expert a redaktor časopisu Arsenal Otečestva.

Podľa jeho slov rozhodne nešlo o nejaký zámerný ruský útok na Poľsko alebo test poľskej protivzdušnej obrany.

„Rusko niekoľkokrát vyhlásilo, že si neželá konflikt so Severoatlantickou alianciou, a to aj napriek rôznym provokáciám,“ uvádza Leonkov. 

Ako zároveň dodáva, že drony sa na území štátov susediacich s Ukrajinou alebo Ruskom objavujú pravidelne. Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine boli drony nájdené v Rumunsku, Moldavsku, Litve, ale už aj pred dnešným incidentom v Poľsku. V marci 2022 v chorvátskom Záhrebe dopadlo sovietske bezpilotné prieskumné lietadlo Tu-141. Tie na začiatku vojny Ukrajina používala ako riadené strely.

„Koncom augusta bol v Estónsku nájdený ukrajinský dron, ktorého cieľom bol náš terminál Usť-Luga v Baltskom mori,“ upozorňuje Leonkov. 

Ako tvrdí, k týmto incidentom bude dochádzať aj v budúcnosti pre masívne nasadenie bezpilotných prostriedkov oboma stranami konfliktu a snahu zabrániť takýmto útokom.

Drony zostrelilo aj susedné Bielorusko, ktoré je pre Rusko kľúčovým spojencom v agresii proti Ukrajine. „Protivzdušná obrana Bieloruskej republiky počas nočnej výmeny úderov bezpilotnými lietadlami medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou neustále sledovala drony, ktoré stratili kurz v dôsledku pôsobenia prostriedkov elektronického boja oboch strán. Časť zblúdených dronov bola zničená,“ uviedol náčelník generálneho štábu bieloruskej armády Pavel Muravejka.

„Keď útočíme na ciele v západnej časti Ukrajiny, tak k tomu dochádza blízko hranice s Bieloruskom. Bieloruská protivzdušná obrana je v takom prípade v pohotovosti. Je nutné si uvedomiť, že bieloruská protivzdušná obrana nemôže určiť, o aký dron, ktorý sa pohybuje blízko hraníc alebo priamo vo vzdušnom priestore krajiny, ide. Či je ukrajinský alebo ruský. Akýkoľvek dron je pre Bielorusov nepriateľský. A preto ho zostreľujú,“ vysvetľuje ruský vojenský expert.

Andrej ŽiarovskýPrečo prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru nebola náhoda

Lukáš Krivošík

Podľa jeho slov sa vyhlásenie bieloruského generálneho štábu dá čítať tak, že incident nepovažuje za explicitnú hrozbu. „Bielorusko svojím oficiálnym postojom hovorí, že nepovažuje vstup dronov z Ruska a Ukrajiny do bieloruského vzdušného priestoru za agresívny krok. Ani zo strany Moskvy a, čo je dôležité, ani Kyjeva. Považuje to za incident, ktorý si nevyžaduje radikálne kroky,“ dodáva.

Podľa ruského experta môže byť incident s dopadom dronov na poľské územie využitý na to, aby bol západný dáždnik protivzdušnej obrany rozprestretý nad Ukrajinou, prípadne na radikálnejšie kroky. „Dokážem si predstaviť, že po tomto incidente sa môžu objaviť požiadavky, aby boli poslané vojská západných štátov na Ukrajinu ako odpoveď na to, čo je označované za nočnú ruskú agresiu,“ hovorí Alexej Leonkov.

Odpoveď spojencov

Členovia Severoatlantickej aliancie solidaritu s Poľskom skutočne prejavili. Generálny tajomník NATO Mark Rutte krátko po incidente s dronmi oznámil vznik operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá posilní ochranu východného krídla Aliancie. Operácia má zahŕňať dodatočné sledovacie a protivzdušné obranné kapacity. 

Niektoré krajiny NATO po incidente ponúkli Varšave pomoc s posilnením protivzdušnej obrany. Nemecko už skôr prisľúbilo, že poskytne štyri stíhačky Eurofighter, ktoré sa môžu podieľať na bezpečnostných letoch nad Poľskom. Francúzsko plánuje poskytnúť tri stíhačky Rafale a Dánsko dve lietadlá F-16 a fregatu. Česká republika môže poskytnúť vrtuľníky.

Uskutočnilo Rusko vpád do poľského vzdušného priestoru zámerne? Na to nedokážem s určitosťou odpovedať.

Áno? Moskva stupňuje hybridné operácie proti Európe. Kremeľ vidí prekážku v dosiahnutí svojich záujmov na Ukrajine práve v Európe. V štátoch, ktoré aktívne podporujú Kyjev a nechcú, aby prezident Zelenskyj musel kapitulovať pred Putinom a, minimálne, odovzdať mu nedobytú časť Donbasu.

Moskva nemôže na Európu útočiť konvenčne. To by znamenalo rozpútanie vojny, na ktorú Rusko objektívne nemá sily, pokiaľ by nemienilo urobiť jadrovú bodku za celým sporom. Preto sa snaží zneistiť európsku verejnosť rôznymi operáciami: podpaľačskými útokmi, vyvolávaním občianskych nepokojov, podporou antisystémových zoskupení, ktoré sa môžu o pár rokov pokojne stať rozhodujúcimi politickými silami.

Rusko by tým mohlo európskej verejnosti naznačiť, aby vyvíjala väčší tlak na svojich politikov, aby súhlasili s ruskými podmienkami. Inak sa ukrajinská vojna môže „náhodne“ zatúlať do Európy.

Vypustenie dronov smerom na Poľsko môže byť nielen testom reakcie Severoatlantickej aliancie a EÚ na podobné mimoriadne situácie, nielen skúmaním stavu poľskej armády a jej protivzdušného štítu, ale aj zneistením poľskej či európskej verejnosti. Veď, zatiaľ neškodný nepriateľský dron dopadol nejakých 150 kilometrov vzdušnou čiarou od slovenskej hranice.

Rusko by tým mohlo európskej verejnosti naznačiť, aby vyvíjala väčší tlak na svojich politikov, aby súhlasili s ruskými podmienkami. Inak sa ukrajinská vojna môže „náhodne“ zatúlať do Európy.

Nie? Mohlo ísť o náhodu pre snahu ukrajinskej protivzdušnej obrany zabrániť ruskému útoku na západ Ukrajiny. V tú noc na Ukrajinu mierilo prinajmenšom 415 ruských dronov a klamných cieľov. Ukrajina sa tvrdo bráni hrozbe zo vzduchu. A to aj za cenu, že sa drony ukážu u susedov. Ruské drony odklonené Ukrajincami sa objavili už v Moldavsku a Rumunsku, v roku 2022 do Poľska dopadla ukrajinská raketa protivzdušnej obrany, ktorá pripravila o život dvoch ľudí.

To, že v zrútených Gerberách na Ukrajine boli tento rok v lete nájdené poľské SIM karty, nemusí o ničom vypovedať. Ako upozornil ukrajinský expert na drony a rádioelektronický boj Serhij Beskrestnov, v ruských bezpilotných strojoch boli nájdené SIM karty z Brazílie či Paraguaja. To by ale hádam nemalo znamenať, že Moskva chce zaútočiť na Latinskú Ameriku.

Podobné incidenty sú pre Kremeľ kontraproduktívne. Nahrávajú európskym politikom, ktorí označujú Rusko za zásadnú hrozbu pre Európu, plánujú zbrojiť a ďalej uvaľovať na krajinu Vladimira Putina sankcie. Proti ruským dronom v Poľsku sa ozval aj Donald Trump. Kremeľ pritom potrebuje mať pri „dohode“ o Ukrajine Trumpa na svojej strane.

Vojna je blízko

V piatok 12. septembra takmer 50 členov Organizácie spojených národov podpísalo deklaráciu, v ktorej vyjadrujú podporu Poľsku a odsudzujú Rusko za dronový incident. V deklarácii však nie je uvedené, že by išlo o zámernú provokáciu Ruska.

Čo si z celej situácie vziať? Vlastne nie je dôležité, či išlo o ruský zámer alebo náhodu. Aspoň pre mňa to dôležité nie je.

Predovšetkým by to mal byť budíček. Poriadna ľadová sprcha.

O vojne na Ukrajine politici radi hovoria. Naháňajú si na nej svoje politické body. Platí to aj vo vzťahu k Rusku. Politici radi skloňujú aj slovo bezpečnosť. Keď však dôjde k udalosti ako tej s ruskými dronmi, všetci sú prekvapení.

Štyri z devätnástich. Taký bol úspech pri odvrátení vpádu ruských dronov do poľského vzdušného priestoru. Proti bezpilotným strojom boli vyslané stíhačky F-16 a F-35 s lietadlom včasnej výstrahy. Zameral sa na ne aj protiraketový systém Patriot. Takéto nasadenie nie je adekvátne a vypovedá o tom, že ničím iným nebolo možné hrozbu zlikvidovať.

Dronový útok na PoľskoRusko skúša, ako sa NATO zachová vo vojne

Christian Heitmann

Rusko sa nielen na ukrajinskom fronte sústreďuje na posilňovanie nasadenia bezpilotných dronov. Sú významnou súčasťou ruských ozbrojených síl a ich stratégie. Stávka na ne – spočiatku mali byť iránske drony Šáhid iba náhradou za balistické rakety a FPV drony doplnkom ku klasickému vedeniu vojny – umožňuje ruskej armáde viesť do istej miery úspešnú ofenzívu na Ukrajine. Nevidieť to môže len slepý.

Očakávalo by sa, že západné štáty si budú všímať, ako aktívne Rusi nasadzujú drony, a pre vlastnú obranu a bezpečnosť z toho vyvodia závery. Že sa budú západné armády sústreďovať aj na boj s ruskou bezpilotnou hrozbou. Prípadne, že budú sledovať taktiku a inšpirovať sa prístupom ukrajinskej armády v boji s ruskými dronmi. Poľský incident s ruskými dronmi ukázal niečo iné.

Ak bude chcieť Rusko v budúcnosti niečím ohroziť európske štáty, tak to nebude vojnou vyčerpanou miliónovou armádou, ale práve tisíckami, skôr státisícami dronov (Rusku sa darí vyrobiť cca 100 kusov dronov Geraň denne), ktoré sa náhle môžu objaviť na nebi a proti ktorým sa Západ nebude mať ako brániť.

Či už išlo o náhodu, alebo zámer, incident s ruskými dronmi by mal byť vážnym upozornením: vojna je blízko, oveľa bližšie, než sa zdá. A vojna môže mať takú podobu, na ktorú Západ nie je pripravený.