Christian Pilnacek sa v Rakúsku považuje za jedného z architektov súčasného rakúskeho trestného poriadku. V rokoch 2010 – 2020 viedol kľúčovú sekciu trestného práva na rakúskom ministerstve spravodlivosti, okrem toho zastával aj funkciu generálneho tajomníka ministerstva.

Podľa oficiálnej verzie spáchal Pilnacek v noci na 20. októbra 2023 samovraždu.

No jeho záhadná smrť vrhá čoraz temnejšie svetlo na večne vládnucu Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP).

Právnik, ktorý sa dožil iba 60 rokov, bol upravený bonviván, Viedenčan s nazálnou, aristokraticky pôsobiacou rakúskou nemčinou, ktorý s obľubou trávieval večery vo viechach a v reštauráciách s noblesnou patinou, v podnikoch ako Zum Schwarzen Kameel so svojou 407-ročnou históriou.

Keďže druhýkrát ženatý elegán zomrel v blízkosti bytu svojej milenky, vie sa o Pilnacekovi už aj to, že bol milovníkom žien s vysokou spotrebou frajeriek.

Bol nielen sympatizantom ÖVP, teda strany, ktorá vládne Rakúsku nepretržite od roku 1987 – najväčšej spolkovej krajine Dolnému Rakúsku vládne dokonca od roku 1945 –, ale bol aj osobným priateľom kľúčových politikov aj novinárov z konzervatívneho spektra.

Náhoda chcela, že dvojnásobný exkancelár z ÖVP Sebastian Kurz mal práve 20. októbra 2023 svoje súdne pojednávanie v kauze krivej výpovede.

Kurz na súde povedal: „Hovoril som s ním včera večer telefonicky a o pár hodín neskôr si vzal život.“

Kurz tým už naznačil rámec, ktorého sa vedenie ľudovej strany drží dodnes: rakúska špeciálna prokuratúra WKStA prenasledovala Pilnaceka do jeho smrti, únikom jeho správ do médií ho znemožnila v očiach verejnosti a v spolupráci so zelenoľavicovými médiami ho dohnala k samovražde.

Na tom je veľa pravdy: je skutočne nápadné, s akou obsesiou sa WKStA zameriavala na pravicových politikov a s akou pravidelnosťou pristávali unikajúce spisy WKStA v istých novinách.

Pilnacek bol v posledných rokoch svojho života suspendovaným šéfom (okresanej) trestnoprávnej sekcie.

Bol totiž podozrivý z toho, že podnikateľovi blízkemu ÖVP Michaelovi Tojnerovi prezradil plánovanú raziu a že osobne pripravoval ľudovcov, napríklad vtedajšieho ministra financií Gernota Blümela, na výpovede v korupčných kauzách.

Interné disciplinárne vyšetrovanie na ministerstve však nenašlo dôkazy o pochybení, ktoré by odôvodňovali jeho ďalšiu suspendáciu.

Napriek tomu ho vtedajšia zelená ministerka spravodlivosti Alma Zadićova nerehabilitovala.

Strana ho opustila

Jediný problém s týmto straníckym naratívom ľudovcov je v tom, že nesedí na časovej osi. Najmä z uniknutých správ, ktoré Pilnacek poslal inému priateľovi z ÖVP, bývalému ministrovi spravodlivosti a vtedajšiemu ústavnému sudcovi Wolfgangovi Brandstetterovi, vyvstáva obraz zatrpknutého konzervatívca, ktorý v roku 2019 zvolá „nám chýba Trump“. Pilnaceka frustrovali zvlášť rozsudky ústavného súdu proti vládnemu zákazu zahaľovania a za legalizáciu asistovanej samovraždy.

Pilnacek vtedy napísal: „Ďalšia porážka právneho štátu...“ Brandstetter: „Musíme aj tak pokračovať! Musíme si predstaviť Sizyfa ako šťastného človeka.“ Pilnacek: „Nie, právnemu štátu, ktorý je takto zle riadený ústavným sudom, už človek nemôže slúžiť.“

Obraz svojstojného konzervatívneho martýra, ktorého prenasledovanie zo strany progresívnych prokurátorov, politikov a novinárov dohnalo do zúfalstva, však už pred Pilnacekovou smrťou v plytkej vode bočného ramena Dunaja získal nemalé trhliny.

Z rôznych medializovaných správ vzniká dojem, že strana ho v posledných mesiacoch života opustila a že suspendovaný špičkový právnik sa začal proti vlastnej strane obracať.

Až po jeho smrti bolo zverejnené tajne nahraté video z jedného viedenského pohostinstva, na ktorom sa Pilnacek sťažuje podnikateľovi a bývalému politikovi pravicovopopulistickej BZÖ Christianovi Matturovi, že zvlášť vtedajší predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka uňho opakovane intervenoval, aby zastavil vyšetrovanie ľudovcov.

Pilnacek na nahrávke tvrdil, že takéto intervencie odmietol, lebo vždy rešpektoval zásadu právneho štátu. Pilnacek zároveň rozprával, ako ho ÖVP obvinila z nezasahovania do vyšetrovaní prokuratúry proti politikom ÖVP.

Sobotka nazval Pilnaceka po smrti svojím „priateľom“, no podľa nepotvrdených medializovaných správ sa toto priateľstvo skončilo už pred záhadnou smrťou viedenského elegána.

Keď Pilnacek žiadal o stretnutie so Sobotkom, predseda vraj odpovedal: „Hentoho mi už sem zase nenos!“ Keď Pilnacek zbadal Sobotku vo viedenskej vieche a išiel ho pozdraviť, Sobotka vraj zostal sedieť.

O dnes 69-ročnom Sobotkovi treba vedieť, že bol dlhé roky štátnikom a zároveň „strojníkom moci“ dolnorakúskej ÖVP.

Autor týchto riadkov sa so Sobotkom, ktorý pochádza z rovnakého kúta Dolného Rakúska, osobne pozná, to by však nemalo mať vplyv na hodnotenie tejto mysterióznej kauzy.

V tejto kauze sa zrazu – čo pre rakúsku politiku nie je nezvyčajné – ocitá politika v blízkosti tragického a smrteľného násilia.

Dôležitá rola v posledných hodinách

Wolfgang Sobotka je vlastne učiteľom hudby, v mladosti postavil z okresných amatérov plnohodnotný symfonický orchester, do dolnorakúskej politiky vstúpil už v dávnom roku 1982.

Jeho rodné mesto Waidhofen an der Ybbs dodnes spomína, ako vtedajší primátor – otec štyroch ešte malých detí – pochoval svoju manželku, ktorá zomrela na rakovinu. Sobotka je známy záhradkárčením, hrou na klavíri a angažmánom pre židovskú obec, čím sa pravdepodobne snaží odčiniť výskyt jedného väčšieho nacistu medzi predkami.

Aj keď to znie ako profil ľudomila, Sobotka je jedným z najmenej ľudových politikov v histórii dolnorakúskej mocistrany NÖVP.

Na voličov pôsobil arogantne až napoleonsky, čo je pravdepodobne dôvod, že na vrchole svojej kariéry nebol nominovaný na hajtmana, ale „odsunutý“ do celorakúskej politiky. Najprv na úrad ministra vnútra a potom na čelo rakúskej Národnej rady.

Sobotka bol vo svojej kariére spájaný s mnohými finančnými škandálmi, no nikdy nebol odsúdený.

Spomínaná špeciálna prokuratúra zastavila v októbri 2024 posledné z 21 vyšetrovaní proti Sobotkovi. No teraz, keď tento mimoriadne činný a sčítaný dirigent je na politickom dôchodku, smrť Pilnaceka sa stáva jeho najnepríjemnejšou kauzou.

Či sa to veriacemu katolíkovi páči, alebo nie, Sobotka hral totiž v posledných hodinách svojho bývalého kamaráta dôležitú rolu: už len preto, že posledná Pilnacekova frajerka Karin Wurmová bola spolubývajúcou Sobotkovej sekretárky. Anna Polzová – vtedy vicestarostka miesta činu v dedinke Rossatz a odchovankyňa starého ľudoveckého rodu – pracovala v kabinete predsedu parlamentu.

Sobotka podľa svedectva milenky Wurmovej v tú noc urobil to, čo zvykol robiť – intervenoval.

Podľa investigatívneho zeleného expolitika Petra Pilza, ktorý napísal o smrti Pilnaceka knihu, zneli Sobotkove intervencie u jeho sekretárky Polzovej takto: „Od pána Sobotku mi bolo povedané, aby sa odo mňa držala čo ďalej, aby sa uistila, že nebudem hovoriť s novinármi, a aby mi povedala, že to bola samovražda a hotovo!“

Asi je načase prerozprávať, čo sa v tú osudovú noc z 19. na 20. októbra vôbec stalo.

Stratený USB kľúč

Podľa niektorých prominentných svedkov bol Pilnacek vo štvrtok videný vo viedenskej reštaurácii a pôsobil veselo. Mal vraj stretnutie „s maďarským obchodným partnerom“, potom si však sadol za volant taký opitý, že vyprovokoval väčšiu policajnú akciu – jazdil na rýchlostnej ceste v opačnom smere.

Pri 1,4 promile mu policajti odobrali vodičák.

Suspendovaný úradník potreboval odvoz „domov“, do bytu milenky v dolnorakúskej dedinke Rossatz.

Rossatz je súčasťou ospevovaného údolia Wachau, ktoré šéfredaktor tohto denníka kedysi nazval rakúskym Toskánskom.

Odvoz mu urobila Anna Polzová, vtedajšia spolubývajúca frajerky Karin Wurmovej. Jej šéf Sobotka bol tak od prvej chvíle informovaný.

Vyzerá to tak, že Wurmová nereagovala podľa očakávaní, keď jej nový frajer – poznali sa iba zopár mesiacov – prišiel domov bez auta a vodičáku.

Možno ho neutešila, ale ho dokonca pokarhala.

Pilnacek podľa Wurmovej viedol na terase polhodinový, emocionálne pohnutý telefonát s neznámou osobou. Neskôr vznikli na základe tvrdení Wurmovej špekulácie, že sa zúfalý právnik počas tohto telefonátu vyhrážal niekomu mocnému – ináč vraj začne rozprávať.

O Pilnacekovi sa vedelo, že mal pri sebe vždy USB kľúč s obsahom zvlášť citlivých káuz a informácií. Ten kľúč sa niekedy v tej noci stratil.

Stále opitý Pilnacek oznámil Wurmovej asi krátko po polnoci, že sa ide prechádzať. Nezobral si peňaženku ani smartfón, na ruke mal iba smart hodinky značky Samsung.

Elegán starej viedenskej školy sa však už nikdy z nočnej prechádzky nevrátil.

Jeho mŕtvolu našli ráno v neďalekom lužnom lese, v plytkej vode bočného ramena Dunaja. Na tele boli vidieť viaceré zranenia, ktoré dolnorakúska polícia vysvetlila pádom z (nie veľmi strmého) svahu.

Hoci miestna lekárka, ktorá smrť potvrdila, požiadala o pitvu, dolnorakúska polícia to odmietla. Prokuratúra v blízkom dolnorakúskom Kremse prípad uzavrela ako samovraždu.

Podľa tvrdení z tábora milenky Sobotka opakovane volal Anne Polzovej a nariadil jej, aby nezverejňovala žiadne informácie a „držala svoju priateľku na uzde“.

„Nech to zmizne“

Z ministerstva vnútra, konkrétne od vtedajšieho riaditeľa spolkovej polície Michaela Takacsa, prišla údajne rada, aby Polzová nechala zmiznúť inkriminujúce materiály. „Nech to zmizne,“ povedal údajne Takacs v súvislosti s Pilnacekovým notebookom. Takisto vraj povedal: „Anna, prezri si to, či sa nedajú otvoriť nejaké súbory. Môžu byť zaujímavé, ale áno, ďaleko od teba, von z domu s tým.“ Takacs – „ja v podstate nechcem nič počuť ani vidieť“ – sa vraj v záchvate sebaľútosti rozplakal, že mu „do dôchodku ešte zostáva pár rokov“.

Časť obsahu z notebooku, na ktorom však zrejme neboli tie najpálčivejšie spisy, sa predsa len dostala k médiám, napríklad do rúk Pilza, zeleného investigatívca s problematickou povesťou. Wurmová s Pilzom v nejakom období spolupracovala, v médiách naznačila, že Pilnacek mohol byť zavraždený, zaplietla sa však do protirečení a neskôr sa od Pilza dištancovala.

Vdova po Pilnacekovi Caroline Listová – od roku 2017 predsedníčka Krajinského trestného súdu v Grazi – interpretuje spoluprácu s Pilzom ako dôkaz, že Wurmová bola v skutočnosti Pilzova volavka nasadená na manžela. Listová prenasleduje Wurmovú a Pilza trestnými oznámeniami a konšpiruje, že nemajetná wachauská pani v strednom veku si mohla len vďaka Pilzovým peniazom otvoriť butik v Kremse.

Momentálny stav neprehľadnej kauzy je, že šesť dní po smrti bola predsa len vykonaná pitva. Vyšetrovanie záhadnej smrti pokračuje, v parlamente, ktorému už nepredsedá Sobotka, je zariadený vyšetrovací výbor.

Ak sa napokon ukáže, že nešlo o klasickú samovraždu, tak mŕtvy Pilnacek za to paradoxne vďačí práve tým kruhom v právnickej a mediálnej obci Rakúska, proti ktorým sa počas svojho života najviac vyhraňoval – napríklad špeciálnej prokuratúre WKStA.

Kauza doteraz potvrdila, že konanie rakúskych orgánov sa v prípade, že ide o politicky exponovaného mŕtveho v srdci ľudoveckej moci, veľmi neodlišuje od banánovej republiky.

Keďže má Rakúsko opäť kancelára z dolnorakúskej ÖVP, zďaleka nie je garantované, že vyšetrovanie bude mať šťastný koniec.

Necelé dva roky po Pilnacekovej smrti je vyšetrovanie ďalej a Rakúšania približne raz za polroka čelia novej šokujúcej správe.

V januári sa napríklad dozvedeli, kde Pilnacekov zvlášť citlivý smartfón definitívne skončil. Dolnorakúski policajti ho 20. októbra 2023 – pravdepodobne protiprávne – odobrali spolubývajúcim v rossatzkom byte a odovzdali ho cez advokáta vdove.

Vysokopostavená štajerská sudkyňa Listová následne zničila smartfón nebohého manžela pomocou Bunsenovho horáka. Ktokoľvek iný by bol stíhaný za zničenie dôkazov – ale vdova to zrejme podľa platného práva môže.

Záhada inteligentných hodiniek

V auguste prišla ďalšia vzrušujúca správa. Tentoraz dali o sebe počuť smart hodinky – jediné elektrické zariadenie, ktoré zostalo na Pilnacekovom tele.

Kremská prokuratúra vylúčila, že história signálov inteligentných hodiniek môže byť na niečo dobrá, vraj neobsahuje „žiadne údaje relevantné pre súčasné vyšetrovanie“.

WKStA to videla inak a angažovala IT experta. Časť správy špeciálnej prokuratúry ako obvykle unikla do spriaznených médií a odhaľuje značné rozpory. IT expert vidí v dotyčných „databázach veľa údajov, ktoré by sa mohli použiť na ďalšie objasnenie posledných hodín Mag. Pilnaceka“, konkrétne „zrejme srdce, pohyb zápästia a ďalšie udalosti“.

A potom objavil niekoľko anomálií. Podľa správy sa inteligentné hodinky naposledy synchronizovali s Pilnacekovým smartfónom o 00.55. Pravdepodobne je to čas, keď odišiel. Približne tri minúty medzi 3.21 a 3.55 sa spustila synchronizácia smartfónu pravdepodobne s Pilnacekovým smartfónom. To by mohlo znamenať, že bol krátko v blízkosti domu, ale z neznámych dôvodov sa už predsa len domov nevrátil.

Správa potom uvádza niečo prekvapujúce: „V intervale od 01:15:38 do 03:21:30 UTC+2 inteligentné hodinky zrejme niekoľkokrát komunikovali cez Bluetooth.“ Keďže sa v rossatzkom lužnom lese nevyskytujú trvalé siete Bluetooth a keďže synchronizácia funguje bezpečne iba v blízkosti 10 – 15 metrov, môže to naznačovať, že Pilnacek tam vonku v posledných hodinách nebol sám.

Možno viedol svoju poslednú debatu.

Po ktorej už nechcel ďalej žiť. Alebo už nemal žiť.