Zajtra za úsvitu o 06.35 SEČ na hrádzi Týmto vyzývam Martina Hodása z denníka SME na duel

Vážený pán redaktor,

keď som si včera ráno otvoril váš denník, našiel som na strane tri článok z vášho pera s titulom Do STVR prišla Žitná, ktorá šírila proruskú propagandu. Keďže STVR aj so mnou rokuje o možnej budúcej spolupráci, v tom článku ste aj mne venovali posledných päť odsekov s podtitulom Konzervatívec z Rakúska.

Aj z reakcie čitateľov sa dalo vyčítať, že ste zo mňa urobili blbečka.

V krátkom životopise, ktorý mi venujete, som dosiahol vrchol svojej tvorby tým, že som v jednom svadobnom fejtóniku spomenul prítomnosť „Mexičaniek škaredých ako noc“, a ešte raz ste ma citovali: „V slovenskom priestore prezentuje názor, že LGBTI+ ľudia sa stali nástrojom ideológie, ktorá atomizuje štát, rodinu a človeka.“

Je to závažné zavádzanie.

Na základe vlastnej bohatej skúsenosti jedno celé desaťročie neúnavne zdôrazňujem, že najneúprosnejšími predákmi tejto atomizujúcej ideológie sú prekvapivo často bežní heterosexuáli a že sexuálne menšiny neraz pôsobia ako viac-menej náhodný predmet ich boja.

Uráža ma, keď ma spájate s výrazom „LGBTI+ ľudia“.

Ja také slová nepoužívam. „LGBTI+ ľudia“, to akože kto má byť? Sú to svetonázorovo takí rozdielni ľudia, že sa nijako nedá hovoriť o kolektíve.

Pán kolega, považujem vaše včerajšie riadky za pokus o vraždu charakteru.

Ako sa to na konzervatívca starej rakúskej školy patrí, požadujem satisfakciu.

Vyzývam vás na duel.

Považujem vaše včerajšie riadky za pokus o vraždu charakteru.

Zajtra za úsvitu, 20. 09. 2025 o 06.35 SEČ, na dunajskej hrádzi.

Aby sme sa vyhli nebezpečenstvu, že nejakí zvedavci narušia náš súboj, dnes nespresňujem presné miesto nášho stretnutia.

Napíšte mi iba, pre ktorý kilometer hrádze ste sa rozhodli. Budem vás tam čakať.

Chcem ešte povedať, že kritický pohľad na moju prácu je, samozrejme, prípustný.

Rozhodne nie som Master of the Universe.

Ak výskumník mozgu nedávno v nemeckej tlači vysvetlil, že prvé štádium úpadku ľudského mozgu sa odohráva obvykle vo veku 50 – 52 rokov, tak sa ma senilita zmocnila s presnosťou švajčiarskych hodiniek.

Mám 52 a presne pred dvoma rokmi sa to začalo.

Mám veľa chýb, spôsobil som dosť trapasov, v živote som sa už škaredo mýlil, zvlášť v slovenčine sa často neviem dopracovať k pointe textu, neustále nestíham a je otázne, či sa takýto rozpadajúci sa autor vôbec ešte hodí do televízie.

Ale vy ste sa vo svojich piatich, nie úplne krátkych odsekoch ani neunúvali uviesť, aké vlastne vykonávam remeslo.

Pracujem viac než 30 rokov ako scenárista hraných filmov, ktoré mali svetové premiéry na najprestížnejších A-festivaloch Cannes, Benátky a Locarno, a pracujem viac než 20 rokov ako reportér, ktorý vyhral najdôležitejšiu medzinárodnú novinársku cenu za pokrývanie strednej a východnej Európy tak často, až banka sponzorujúca cenu radšej celú súťaž zrušila.

Uznávam, že sa to nemohlo zmestiť do článku.

Vy však pritom – chtiac alebo nechtiac – nepriamo ešte vytvárate dojem, že mám niečo s proruskou propagandou.

Na to som citlivý.

Čo máte za sebou vy? Počul som o vás iba to, že ste boli factcheckerom.

Práve ako autor, ktorý bol pre komentár proti zavedeniu homomanželstva v Rakúsku vyhodený z viacerých nemeckojazyčných vydavateľstiev, som po homofóbnom terore v Bratislave na Zámockej považoval za svoju psiu povinnosť pripomenúť svojim priateľom konzervatívcom, že slovenskí homosexuáli teraz potrebujú našu bezpodmienečnú solidaritu.

Rovnako som 24. februára 2022 práve ako rusofil v plnom zmysle slova cítil, že musím aj za cenu naštrbených ľudských vzťahov podporovať podlo prepadnutú Ukrajinu.

Bol by som ocenil, keby sa aspoň tento môj kľúčový postoj v náznakoch odzrkadlil vo vašom článku.

Keďže ste na webovej stránke SME vedený ako „reportér“, skúsim vám zhrnúť svoju tvorbu „ako reportér reportérovi“.

Len nedávno som zažil štyriapolhodinový výsluch v dystopickej komore ruskej rozviedky, po ktorom ma FSB pre „protiruskú činnosť“ vyhodila z Ruska.

Pred pár rokmi som zase ohrozil svoj účet aj svoju pečeň veľmi komplikovaným priateľstvom s gemerskými cigošmi.

A ešte predtým som odhalil vo svojom Rakúsku ututlanú vraždu slovenskej opatrovateľky.

Alternatívne by sme mohli prebrať náš konflikt pri malinovke, poldecáku alebo na kávičke.

No a predtým a potom som napísal približne 500 reportáží o európskych dierach, kam ešte nikdy nezablúdil zahraničný reportér.

Čo máte za sebou vy? Počul som o vás iba to, že ste boli factcheckerom.

Na záver musím povedať ešte jednu vec: výzva na duel platí, ale je tu z mojej strany jeden technický problém.

Každá forma fyzického násilia ma odpudzuje, k zbraniam som odjakživa pociťoval odpor, nemám revolver, a ak by som si ho požičal, nevedel by som ho a ani nechcel použiť.

Ak teda prijmete moje vyzvanie na súboj, prídem na hrádzu neozbrojený.

Chápem, ak vám to takto nedáva zmysel.

Alternatívne by sme mohli prebrať náš konflikt pri malinovke, poldecáku alebo na kávičke.

Pokojne aj na takej s ovseným mliekom, som prekvapivo tolerantný.