Francúzka Olivia Maurel, ktorá sa stala tvárou boja proti náhradnému materstvu, predstavila tento týždeň slovenské vydanie svojej knihy Mami, kde si? Prišla práve v čase, keď sa zhodou okolností bude v parlamente hlasovať o zmenách ústavy, pričom jedným z bodov je aj zákaz náhradného materstva.

„Som apolitická a nehovorím za žiadnu politickú stranu, nehovorím za nijakú ideológiu, nezastávam tu nijakú vládu, stojím tu za ľudskú dôstojnosť. Problém náhradného materstva je problém ľudskosti. Slovensko, toto je vaša chvíľa, váš parlament rozhoduje, či zapísať do ústavy zákaz náhradného materstva,“ prehovorila na Konzervatívnom fóre v Bratislave.

„Ak to dáte do ústavy, hovoríte o tom, kým ste a aké hodnoty vyznávate. Môžete byť generácia, ktorá zakáže náhradné materstvo. Politický risk je iba dočasný, ale váš morálny rešpekt nie je o mienke ľudí, ale o pravde,“ zdôraznila.

Hovorí o sebe, že je produkt náhradného materstvaNikto sa nepýta, ako vplýva na dieťa, keď vzniklo na objednávku a bolo odovzdané ako balík

Alena Potocká

Olivia pripomenula, že na fenomén náhradného materstva sa dnes v spoločnosti nazerá iba očami dospelých, nie cez deti. „Túžba po dieťati je naozaj hlboko ľudská a ja to nepopieram. Ale nie je to ich právo. Neexistuje právo na dieťa. Ak povieme, že potreba ospravedlňuje všetko, kde sa zastavíme?“ pýtala sa.

Olivia zároveň dosvedčila, že po tom, čo sa rozhodla zverejniť svoj príbeh, ozvali sa jej viacerí dospelí, ktorí sa takisto narodili metódou náhradného materstva a mali rovnaké pocity ako ona – opustenosti, samoty a nevysvetliteľného smútku.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pred vyše rokom sme na Postoji priniesli príbeh Olivie, ktorá otvorene rozpráva o tom, že sa cíti produktom náhradného materstva, v dôsledku ktorého neustále žije v podvedomom strachu, že ju opustia jej blízki. Oliviina náhradná matka bola zároveň aj jej biologickou matkou, pre túto formu náhradného materstva sa rodičia rozhodli pre vyšší vek.

Medzitým sa z Olivie stal dôležitý hlas v medzinárodnom meradle poukazujúci na odvrátenú tvár náhradného materstva a bojujúci za jeho všeobecný zákaz. Podľa nej malé zákazy nepomôžu – keď náhradné materstvo zakážu v jednej krajine, celý biznis sa presunie tam, kde je to umožnené. Jej snahu si všimol aj pápež František, ktorý ju prijal vo Vatikáne počas konferencie o náhradnom materstve.

„Áno, niekedy to pôsobí ako boj s obrom. Tento priemysel je veľmi silný, peniaze sú obrovské, dopyt je celosvetový, hovoríme o odvetví, ktoré má mať do roku 2034 hodnotu 200 miliárd dolárov. Ale dejiny nás učia, že trhy založené na vykorisťovaní sa vždy tvárili ako ,nevyhnutné‘, až kým spoločnosť nepovedala dosť,“ vysvetlila Olivia svoju motiváciu v boji za všeobecný zákaz začiatkom septembra v rozhovore pre Postoj.

Hovorí o sebe, že je produkt náhradného materstvaNikto sa nepýta, ako vplýva na dieťa, keď vzniklo na objednávku a bolo odovzdané ako balík

Alena Potocká

„Tak to bolo s otroctvom, s detskou prácou aj s obchodovaním s orgánmi. Všetky tieto praktiky kedysi obhajovali argumentmi o slobode, voľbe či potrebe. A predsa sme sa ako ľudstvo rozhodli, že sú neprijateľné,“ dodala.

Podľa Olivie najväčším nebezpečenstvom je, že náhradné materstvo je samo osebe formou obchodovania. V momente, keď prijmeme, že dieťa môže byť objednané, zazmluvnené a odovzdané, prijímame logiku obchodovania. „Všetko ostatné – falošné doklady, kriminálne siete, ziskové agentúry – je len prirodzeným dôsledkom tejto logiky. Náhradné materstvo stiera hranicu medzi rodinou a trhom. A keď sa deti dajú kúpiť, nič ich už nechráni,“ zdôraznila v rozhovore.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Olivia vyrastala vo Francúzsku ako jedináčik vo veľmi bohatej rodine. Hovorí, že už od skorého detstva tušila, že niečo nie je v poriadku. Doma nikde neboli fotky jej tehotnej mamy, nemali žiadne fotografie z jej narodenia.

Materiálne jej nič nechýbalo, ale ako hovorí, napriek tomu žila v emocionálnej biede. Olivia vnímala, že jej mama je voči nej citovo chladná, nepoznala pohladenie, láskanie, bola to skôr chladná výchova bez emocionálnych prejavov. Navyše vnímala aj fyzické rozdiely medzi sebou a mamou, nevidela najmenšie znaky podobnosti.

V detstve často prežívala desivé pocity a strach z opustenia. „Ako dieťa som panikárila, keď rodičia niekam šli a zostala som sama. Veľmi som sa bála, že sa už nevrátia. Neskôr, keď som bola staršia, sa tento strach pretavil do deštruktívneho správania. Bojovala som so závislosťami, vzťahy, do ktorých som vstupovala, boli toxické, poškodzovala som sa. Moji rodičia to nikdy nespájali s okolnosťami môjho narodenia, pre nich to bolo len ,Olivia je príliš citlivá‘. Nebola to však citlivosť, bola to trauma,“ opísala nám Olivia svoje prežívanie v detstve.

V dospelosti vyhľadala psychologickú pomoc, ale ako sama hovorí, najviac jej pomohlo, že stretla svojho súčasného manžela. Jeho rodina sa stala aj jej rodinou a vďaka darčeku svojej svokry v podobe testov DNA sa postupne dozvedela celú pravdu o svojom pôvode.

Odborníci upozorňujú, že aj keď by náhradná matka nebola zároveň biologickou matkou, ako to bolo v prípade Olivie, pre dieťa tvorí deväť mesiacov v tehotenstve základ jeho identity. Otvorene o tom hovorí napríklad belgická psychoterapeutka Anne Schaub.

„Počas deviatich mesiacov prenatálneho života si dieťa vytvorí silnú väzbu k matke, ktorá ho nosí,“ cituje jej slová portál CNE News, pričom sa psychoterapeutka odvoláva na štúdie odborníkov v tejto oblasti, ako sú Winnicott a Bowlby. „Tam je zakorenený základ identity dieťaťa.“

Anne Schaub po 25 rokoch skúmania tejto témy tvrdí, že žiadne dieťa nezostáva ľahostajné k definitívnemu rozchodu s matkou, ktorej sa narodilo. Úzkosť z opustenia je veľmi častým dôsledkom. Druhým dôsledkom je hľadanie identity u takéhoto dieťaťa.