Marek Krajčí Keby sme v piatok ráno verejne oznámili, že budeme hlasovať za, ústava by neprešla

„Beriem za túto situáciu plnú zodpovednosť, ale môj názor je taký, že za slobodné hlasovanie sa v Národnej rade mandát nepokladá,“ hovorí Marek Krajčí, ktorého Igor Matovič po hlasovaní za novelu ústavy vládnej koalície a KDH nabáda vzdať sa poslaneckého mandátu.

„Bola to hra, že my nemôžeme hlasovať s Ficom, no hlavný dôvod bol, aby neprešli hodnoty do ústavy,“ dodáva poslanec s tým, že ak by v tejto téme nehlasoval slobodne, nemal by čisté svedomie.

V rozhovore približuje, kedy a na základe čoho sa rozhodol na poslednú chvíľu zmeniť názor, prečo spätne pokladá stratégiu hnutia Igora Matoviča za chybnú, a ako vníma nenávisť, ktorej po hlasovaní čelí na sociálnych sieťach.

Rozhovor sa uskutočnil pár hodín predtým, než Marek Krajčí ukončil členstvo v poslaneckom klube aj v Hnutí Slovensko. V parlamente by chcel pôsobiť naďalej ako nezaradený poslanec, Igor Matovič však jeho koniec v hnutí prijať nechce.

O novele ústavy ste na začiatku septembra povedali, že to nie je pre vás taká „obrovská hodnota“, za ktorú by ste boli ochotný odovzdať budúcnosť krajiny do rúk Roberta Fica. Čo sa medzičasom zmenilo, že ste za novelu nakoniec zahlasovali?

Vždy sme hovorili, že chceme podporiť ústavu vtedy, keď ju predloží KDH. Žiaľ, postojom Roberta Fica, ktorý sa rozhodol, že cez túto novelu začne vykosťovať nášho najbližšieho opozičného spojenca KDH, by sme nič nedosiahli. KDH by po neprijatí novely zápasilo o prežitie a Slovensko by ani nemalo vylepšenú ústavu, ktorú má dnes.

Názor na našu stranícku stratégiu som zmenil najmä po tom, ako som videl tlačovku Roberta Fica pred štvrtkovým hlasovaním. Nedokázal som to všetko tak rýchlo spracovať a uvedomiť si, že pre Slovensko bude najväčšie nebezpečenstvo, keď by sa strana ako KDH nedostala do budúceho parlamentu. Vtedy by sa misky váh naozaj presunuli na Ficovu stranu.

Hodnoty v ústave však boli pre mňa vždy veľmi dôležité. Svoj názor som nezmenil. Stále považujem vládnutie Roberta Fica za devastačné pre celú našu krajinu, čo sa dotýka bežného života ľudí, oveľa viac ako zdravé hodnoty, ktoré máme teraz zakotvené v našej ústave, ako hrádzu nastupujúceho progresivizmu.

Hovoríte, že ste chceli podať KDH pomocnú ruku. Teraz to však vyzerá tak, že na to skôr doplácate vy a vaše Hnutie Slovensko. Napriek tomu si za tým stojíte?

Dúfal som, že stratégia nášho hnutia by mohla vyjsť. Rokovali sme o tom aj s KDH, aby predložili tú novelu ústavy oni, a boli indície, že by Smer bol ochotný za to zahlasovať. To by bolo najlepšie riešenie, no po tlačovke Roberta Fica som pochopil, že to nie je reálne.

Som rád, že som pomohol KDH, no vôbec ma neteší, čo sa vďaka tomu rozpútalo proti nám len preto, že sme s poslancom Krátkym slobodne hlasovali. 

Je mi to veľmi ľúto a z tohto pohľadu absolútne rozumiem sklamaniu, ktoré majú z tohto rozhodnutia naši poslanci v klube a takisto aj mnohí členovia nášho hnutia.

Nie je vaša „pomocná ruka KDH“ len akási slovná barlička? Nechceli ste predsa podporiť návrh aj pre jeho obsah?

Je fakt, že ja som v prvom rade hlasoval za tú ústavu. Najviac sa mi asi páči, že výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. A veľmi potrebný je aj zákaz surogátneho materstva, ktoré je novodobým otrokárstvom žien a psychickým mrzačením žien a detí. Som rád, že prešla táto novela ústavy aj s ďalšími dobrými hodnotami.

Som veriaci človek. Svoje rozhodnutia sa snažím neustále zlaďovať s Božou vôľou pre môj život. Boh mi kedykoľvek môže povedať, že mám niečo urobiť aj inak, ako som pôvodne zamýšľal. To sa stalo aj pri podpore novely ústavy.

Na zmenu vášho názoru stačila len tlačovka premiéra Roberta Fica?

Priniesol informáciu, ktorá vo mne spustila veľa otáznikov. Aj v našom klube sme mesiace diskutovali a prinášali argumenty, až sme sa nejakým spôsobom zhodli na spoločnej stratégii, no v tejto situácii som začal veľmi silno pochybovať, či je tá stratégia správna. 

Preto som sa rozhodol zavolať svojmu priateľovi teológovi a opýtal sa na jeho názor. Išlo o človeka, ktorý stál pri mne aj počas korony a je veľmi múdry.

O koho ide?

Nechcem ho menovať, no dal mi na to veľmi kvalitný názor, ktorý mi pomohol, ale ešte ma v rozhodnutí neutvrdil.

Čo z toho, čo vám povedal, vás presvedčilo?

Povedal mi, že v histórii máme množstvo príkladov, keď Boh dokázal aj zlých ľudí použiť na dobré veci, teda že pre Boha nie je problém použiť aj Roberta Fica na to, aby sa presadilo dobro.

Zároveň mi povedal, že civilizačné hodnoty, ktoré by sa mohli dostať do ústavy, môžu v budúcnosti veľmi veľa znamenať. Fico môže mať s novelou rôzne úmysly, môžeme mať obavy z orbanizácie Slovenska, ale text ústavy je hodnotovo čistý.

Písali vám aj kňazi či biskupi?

Nepísali mi duchovní vyššieho rangu, skôr sa ma snažili ovplyvniť kresťanskí aktivisti či lekári. Väčšinou to však boli ľudia, ktorí inklinujú ku KDH a chceli, aby sa tieto zmeny prijali. Odvolávali sa aj na moju minulosť, keď sa mi ľudia vysmievali pre moju vieru.

Vstupovala do vášho rozhodovania aj rodina?

Do môjho rozhodovania určite vstúpila smrť Charlieho Kirka a následne jeho pohreb, na ktorom vystúpila jeho manželka. Tento prejav si veľmi pozorne vypočula moja manželka, ktorá mi len tak medzi rečou povedala, že v novele ústavy máme zakotvené tie isté hodnoty, za ktoré bojoval Charlie Kirk. Uvedomenie si toho bolo pre mňa veľmi silné.

Nakoľko vás ovplyvnili slová manželky?

Dala mi absolútnu slobodu sa rozhodnúť. Povedala mi, že vie, že sa rozhodnem správne. S tým ma aj vyprevádzala do Národnej rady v piatok ráno, keď sme sa lúčili. Povedala mi, že sa za mňa modlí, aby som urobil dobré rozhodnutie. S týmto som odchádzal na stretnutie s Rasťom Krátkym. Vzhľadom na to, čo Rasťo hovoril ešte vo štvrtok na našej tlačovej besede, som si nebol istý, aký má vlastne názor.

Finálne ste sa rozhodli až po spoločnom stretnutí?

Áno. Spoločne sme sa porozprávali v mojej kancelárii, ako to vidíme, čo sme od štvrtka prežili, a v tom momente, ako mi Rasťo rozprával, čo prežil, pocítil som to momentum od svojho nebeského Otca, že v tejto situácii mám hlasovať za. A Rasťo to tak cítil rovnako.

Bolo 10.20 h, keď sme skončili náš rozhovor a rozhodli sa, že to musíme ísť rýchlo oznámiť na klub kolegom a Igorovi.

Marek Krajčí. Foto: Postoj/Adam Rábara

Igor Matovič však tvrdí, že ste mu poslali SMS len 18 minút pred hlasovaním. Ako to teda bolo?

My sme zhruba o 10.30 h prišli do klubu, tam však nikto nebol. Začal som teda písať správu Igorovi. Rasťo zatiaľ volal šéfovi poslaneckého klubu, či nemôže narýchlo operatívne zvolať klub, lenže Mišo Šipoš ešte len cestoval do Národnej rady.

Čakal som na Rasťa, aby dotelefonoval a prečítal si správu, ktorú pošlem Igorovi, preto tá správa odišla až o 10.42 h. Igor si ju okamžite prečítal, čomu som sa potešil, no nič neodpísal.

Keď sa začali poslanci zbiehať v klube pred hlasovaním, ešte sme im to osobne oznámili, ako ideme hlasovať. Aj sme ich pozvali, aby sa k nám v tejto situácii pridali, ak chcú.

Nikto vás v tom momente od vášho rozhodnutia neodhováral?

Všetci boli z toho v šoku, ako sme sa rozhodli, takže skôr nemali slov. Len Julo Jakab vraj zo srandy povedal Rasťovi, že však nech si to potom vysvetlíme novinárom.

Ako si vysvetľujete, že Igor Matovič nezasiahol, keď ste mu napísali správu o svojom hlasovaní?

Povedal mi, že si myslel, že to tak Pánbožko chcel, ale neodhadol, aké katastrofálne následky to bude mať v danej chvíli pre naše hnutie.

Igor je veľmi rád, že novela prešla, len si myslí, že sme to urobili veľmi nešťastne, čo ublížilo hnutiu. Mali sme to odkomunikovať úplne inak a politické straty mohli byť omnoho nižšie.

Nepomohlo situácii aj to, že ho predtým o hlasy pre novelu žiadal aj šéf KBS arcibiskup Bernard Bober?

Ak si Robert Fico myslí, že sa telefonátom s arcibiskupom nejakým spôsobom pričinil o to, že sme tie dva hlasy pridali, tak v tom sa úplne mýli. Ja som o tej správe od arcibiskupa Bobera Igorovi pred hlasovaním vôbec nevedel, takže lobing smerom ku mne zo strany arcibiskupa vôbec nepripadá do úvahy.

Mňa neovplyvnila ani moja manželka. O mojom hlasovaní sa dozvedela až z médií.

Myslíte si, že keby ste sa rozhodli skôr ako tesne pred hlasovaním a hneď to aj oznámili svojim kolegom, ustáli by ste ich tlak?

Je možné, že pokiaľ by sme mali viac času a zvolali by sme normálny klub, boli by sme pod strašným tlakom kolegov, aby sme svoje rozhodnutie zmenili.

Ja som rozmýšľal, že to ešte pred hlasovaním rýchlo oznámime aj novinárom, ale Rasťo mi povedal, že podľa jeho informácií má Progresívne Slovensko pravdepodobne dohodu s Hlasom, že pokiaľ by sa našli ďalšie hlasy, vďaka ktorým by ústava prešla, niektorí poslanci za stranu Hlas by za ústavu už nemuseli hlasovať. Celé naše rozhodnutie by tak vyšlo nazmar a ústava by nebola prijatá. Stačilo by na to jedno „pokazené“ hlasovacie zariadenie.

Liberálna loby spraví vždy všetko, aby tieto návrhy neprešli. Tak by to bolo aj s touto ústavou. Bola to hra, že my nemôžeme hlasovať s Ficom, no hlavný dôvod bol, aby neprešli hodnoty do ústavy. Myslím si, že by Hlas vedel žiť s tým, že to neprejde, a práve preto za to zahlasovali.

Preto ste sa rozhodli pre parlamentné prekvapenie?

Môže sa to zdať ako nejaký úskočný manéver, aby ústava prešla, ale ja som veriaci človek a úprimne sme až takto nekalkulovali. Ja v tom vidím Božie riadenie.

Ale niekedy treba zvoliť aj stratégiu, že svoje kroky nepriateľovi hneď neodhalíte. Inak by sme tú ústavu nemali.

Ako to myslíte?

Sledoval som viacero pro-life návrhov, ktoré boli v parlamente. Pokiaľ sa stratégia komunikovala dostatočne včas a jasne, tie zákony nikdy neprešli.

Sám mám ako minister zdravotníctva skúsenosť so zmenou komunistickej vyhlášky, aby tehotným ženám po štyridsiatke nebola z verejného zdravotného poistenia hradená interrupcia. Myslel som si, že to prejde do mesiaca. Keď sme túto vyhlášku dali do mimorezortného pripomienkového konania, vyhláška zamrzla a musel som sa domáhať medzi zamestnancami ministerstva, aby mi ju doniesli na podpis. 

Mesiace som sa k nej nevedel dostať. V júli som ju zadal a dostal som ju na stôl na podpis až na druhý rok vo februári. A to asi preto, že sme to mali v programovom vyhlásení vlády a jasne som deklaroval, že to ako minister urobím. Jednoduchú vec chceli znemožniť.

A keď som túto hlboko prediskutovanú vyhlášku podpísal, tak sa spustila nálož z liberálnych médií, že som to spravil narýchlo a bez diskusie a že odborníci sú proti, pričom samotná gynekologická obec s tým súhlasila.

Odporcovia vášho hlasovania nemusia uveriť, že ste sa rozhodli podľa vlastného svedomia. Ako veľmi blízkeho človeka Igora Matoviča vás podozrievajú, že to bolo vopred dohodnuté, prípadne niektorí tvrdia, že si vás kúpili. Vaša reakcia?

Môže sa to zdať zvláštne, ale ja som si pri tomto hlasovaní uvedomoval, že možno zaň zaplatím aj celou svojou politickou kariérou. Môže sa potom niekto pýtať, prečo by som to robil? Môžem všetkých uistiť, že sa snažím celý život podriaďovať Božej vôli, a keď viem, že Boh odo mňa niečo chce, som ochotný urobiť aj takéto radikálne rozhodnutia. Nič iné za tým nehľadajte.

Boh však všetkým dáva v rozhodnutiach aj slobodnú vôľu, nikomu nič nediktuje.

Áno, ale ja ho chcem poslúchať. A len vďaka Božej pomoci som to aj dokázal urobiť. Ak si ľudia myslia, že som bol kúpený, chcem ich pekne poprosiť, nech si ešte raz prečítajú to, čo som vám teraz povedal, lebo takáto je presná pravda. Preto som hlasoval podľa svojho svedomia, aby som si zachoval čisté svedomie a nie zablatené korupciou. 

Moja hlavná motivácia bola zostať človekom s integritou a čistým svedomím. Aby som sa mohol pokojne pozrieť do očí svojej manželky a našich detí a mal citlivé svedomie na Boží hlas. Nič iné za tým nie je.

Zahlasovali by ste za novelu ústavy, aj keby vám poslanec Krátky ráno povedal, že do toho nejde?

Keby bol môj hlas zbytočný a nemal by som ani vnútorné presvedčenie, že je to rozhodujúci hlas, vďaka ktorému novela ústavy prejde, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by som držal líniu hnutia, ktorú sme si stanovili.

Marek Krajčí. Foto: Postoj/Adam Rábara

Vy ste chceli za návrh hlasovať už v júni. Nehodnotíte spätne stratégiu hnutia pri ústave ako chybnú?

V tomto prípade sa podľa mňa urobila chyba a mala sa zvoliť iná stratégia. Od začiatku som v klube jasne komunikoval, že chcem hľadať spôsob, ako sa k tej ústave dostaneme. V kultúrno-etických témach sme vždy mávali zelenú kartu, pretože hnutie, ktoré má liberálnych aj konzervatívnych poslancov, na takýchto témach podľa mňa stranícku politiku robiť nesmie.

Všetci poslanci klubu pritom od začiatku vedeli, že my dvaja sme tí, ktorí s tým máme najväčší problém vo svedomí a vedieme preto aj veľký vnútorný zápas, lebo sme tu ústavu nechceli zarezať.

Opakovane som navrhoval zelené karty. Hoci sme ich nedostali, boli sme uisťovaní, že stále je to slobodné rozhodnutie každého jedného z nás, a ja som s týmto aj to rozhodnutie urobil. Nakoniec bol aj hlas Anky Záborskej nahradený. Myslím si, že je rada a pozerá sa na to teraz zhora.

Keby ste mali zelenú kartu, koľko ďalších kolegov by sa k vám pridalo?

Nebudem ich menovať, ale určite by bolo viacero tých, čo by sa pridali.

Napriek tomu vás Igor Matovič nazýva zradcom. Tvrdí, že vaše rozhodnutie neprebolí, a nabáda vás vzdať sa mandátu poslanca. Vy ste po hlasovaní tento scenár nevylúčili. Už ste sa rozhodli, či sa vzdáte mandátu?

Do hlasovania som išiel s tým, že vždy sme mali slobodu a môžem aj zmeniť názor. Áno, bolo to neštandardné, no nemyslel som si, že by mi to malo zabrániť hlasovať tak, ako mi ústava prikazuje, teda slobodne, podľa svojho presvedčenia a neviazaný žiadnymi príkazmi. Takto som hlasoval a s touto nádejou som to aj urobil. A v rozhovore som vysvetlil aj okolnosti toho, ako moje rozhodnutie vznikalo.

Beriem za túto situáciu plnú zodpovednosť, ale môj názor je taký, že za slobodné hlasovanie sa v Národnej rade mandát nepokladá. Predsa ten mandát je podľa ústavy od voličov a my musíme hlasovať na základe svojho svedomia. Nemáme imperatívny mandát strany, ktorá mi ho môže odňať. Strana má však plné právo ma vylúčiť.

Ale je mi to ľúto, pretože som pre naše hnutie chcel pracovať najlepšie, ako viem, aj naďalej. Myslím si, že som bol za celú históriu vypočítateľným aj spoľahlivým členom. Uvidíme, ako sa s tým hnutie vyrovná, ale budem akceptovať akékoľvek rozhodnutie. Bolo by mi to veľmi ľúto, keby ma vytlačili preč.

Igor Matovič napísal, že dvaja ľudia, ktorí sa stali v okamihu hrdinami pre časť konzervatívneho Slovenska, doslova pochovali obraz protimafiánskeho hnutia. Súhlasíte?

Mrzí ma tá liberálna smršť, ktorá sa spustila na naše hnutie. Všetky liberálne strany sa teraz snažia získať našich liberálnych voličov. Ale ja verím, že akokoľvek môžu byť sklamaní z toho, čo sa stalo, predsa len tá protikorupčná DNA nášho hnutia je jedinečná. Predsa hlasovanie za hodnoty, o ktorých Igor Matovič opakovane deklaroval, že sú správne, nemôže pochovať naše hnutie.

Vyzerá to tak, že politické dôsledky hlasovania na vás padli viac ako na KDH.

Áno, my sme vytrhli čierneho Petra z rúk KDH a zostal u nás. To je tá politická cena, ktorú musím zaplatiť ja s Rasťom, a, žiaľ, platí to aj pre celé naše hnutie. Toto je aj dôvod, prečo sa od nás žiada vyvodenie určitej zodpovednosti.

Na rozdiel od kresťanských demokratov, ktorí tiež pomohli zmeniť ústavu, s vaším hnutím vylúčili už spoluprácu PS aj SaS. Rozumiete tomu?

Hoci s nami nechcú spolupracovať, nepozývajú nás na svoje mítingy, spoliehali sa, že im pomôžeme zarezať novelu ústavy. Ale to im nikto nesľúbil. Niekedy mám pocit, že progresívna agenda je horšia ako akékoľvek fanatické náboženstvo. 

Zatemnenie zraku pri nezhodnutí sa na kultúrno-etických otázkach v liberálnych stranách PS a SaS spôsobilo, že nás vylúčili zo spolupráce. V týchto otázkach by pritom bolo napätie vždy. Asi sa PS nevie vyrovnať s tým, že toto už nemôžu byť nosné témy volieb ani ďalších vlád.

Táto novela ústavy môže nakoniec zľahčiť ďalšie spoločné vládnutie liberálov a konzervatívcov. Tieto témy už riešiť nebudú musieť a vládnutie sa bude môcť sústreďovať na obnovu našej krajiny a problémy, ktoré trápia ľudí, ako sú napríklad zdravotníctvo či školstvo.

Povedali ste, že ste niekoľkokrát odmietli ponuku od KDH pridať sa k nim. Vylučujete, že sa ku KDH pridáte?

Mám nadštandardné vzťahy s poslancami KDH a myslím si, že keby som chcel prejsť k nim do klubu, boli by radi, ale to teraz neriešim. Verím, že veci sa u nás v klube dobre utrasú.

Na sociálnych sieťach čelíte za hlasovanie pomerne nenávistnému slovníku nielen od svojich odporcov, ale aj od nahnevaných skalných podporovateľov. Ako to vnímate?

Zabolelo ma od Igora, že nás nazval zradcami, a myslím si, že slovo zrada je pri uplatňovaní si výhrady vo svedomí pri hlasovaní o kultúrno-etických témach prisilné. Avšak chápem, že došlo k narušeniu dôvery u mnohých, podľa ktorých som sa takto rozhodnúť nemohol. Ak to nazývajú aj chybou v komunikácii dovnútra klubu či navonok, ide o chybu a nie zradu.

Už ako minister zdravotníctva som bez toho, aby som akokoľvek aktívne rozprával o svojej viere, schytával tie najhoršie nadávky a výsmech. Úprimne som na toto už zvyknutý a nečakal som po zahlasovaní za takúto novelu ústavy ani nič iné. Ale mám aj veľa podporovateľov, ktorí mi ďakujú a sú radi, ako ich v parlamente zastupujem.

Ako zvládate ten hejt a posmech, ktorému ste roky vystavovaný?

Ďakujem za všetky modlitby a povzbudenia od ľudí. Vďaka tomu dokážem cez to prejsť, aby mi to neubližovalo a vedel som neustále odpúšťať. Každý z nás musí byť pripravený zniesť posmech aj pre svoju vieru, ale s Božou pomocou sa to dá zniesť.

Iniciatíva Mier Ukrajine vás dokonca prirovnáva k ruskému kolaborantovi. Vraj za vaším hlasovaním môžu stáť kontakty premiéra Fica v Rusku. Pripomínajú vám aj vaše pozorovanie volieb v Rusku. Čo vy na to?

Ohradzujem sa voči podobným tvrdeniam. Je to absolútny nezmysel. Je to dezinformácia a frustrácia z prijatia novely ústavy. Na iniciatívu Mier Ukrajine sú napojení aj ľudia z Progresívneho Slovenska. Zastupujem Slovenskú republiku na pôde parlamentného zhromaždenia OBSE a navrhujem im pozrieť si moje vystúpenia, ktoré mám, a Rusko v nich nazývam agresorom a zastávam sa Ukrajiny.

Prečo ste v roku 2018 na pozvanie ruskej Štátnej dumy ako volebný pozorovateľ legitimizovali znovuzvolenie Vladimira Putina?

Bol som ešte neskúsený poslanec. Nevidel som nič zlé na tom, že pôjdem robiť nezávislého pozorovateľa volieb do Ruska, mohol som však pozorovať len samotný proces volebného aktu vo viacerých regiónoch, ktorý bol transparentný a spĺňal európske kritériá. Opakovane som už povedal, že to považujem za svoju politickú chybu. A nelegitimizoval som znovuzvolenie Vladimira Putina, lebo som napísal aj veľmi kritické stanovisko k samotnému priebehu volieb.