Na úvod zhrniem dva základné rámce knižnej novinky autorky Silvie Miškovičovej: o menštruácii komunikuje pozitívne a zdôrazňuje dôležitosť vzťahu medzi matkou a dcérou. Bolo by však odo mňa povrchné zhrnúť obsah knižky len takto. Medzi týmito skutočnosťami sú ďalšie prepojenia a aj dôraz na niečo, čo podľa mňa generácii našich (teraz už starých) mám veľmi chýbalo. Starostlivosť o seba samu v zmysle dopriatia si pokoja, ticha, relaxu, čaju a obyčajného sebaprijatia v stave, keď sa žena necíti dobre ani fyzicky, ani psychicky, ale na pár dní to prijme a prispôsobí sa tomu.

Keď som sa žien vo svojom okolí pýtala na prvé skúsenosti s menštruáciou, odpovede boli podobné: „Mama mi vysvetlila, že budem každý mesiac krvácať...“ „Vyznelo to tak, že celá menštruácia je len na príťaž...“ „Môže to byť nepríjemné a môžeš otehotnieť.“

Reálne zážitky, ktoré u mojich priateliek prišli, boli nečakané: mnohé potrápili silné kŕče, dva-tri dni ležali ubolené v posteli, niektorým pichali do zadku injekcie proti bolesti, všetky sa zhodli na prežívaní smútku, vyrážkach na tvári a pocitoch škaredého káčatka. Radosť z menštruácie žiadna.

Prakticky aj empaticky

Škoda, že sa o menštruácii vtedy nehovorilo takým spôsobom, ako je to vo Vikinom denníku. Knižka sa začína pritom tak, ako to pozná väčšina dievčat: stalo sa to, o čom mi hovorili. Láskavým jazykom však zdôrazňuje, že „dostať menštruáciu“ znamená rôznosť – načasovanie je individuálne medzi 11. a 16. rokom, niektoré sa tešia, niektoré sa cítia neisto, iné majú chuť oslavovať a niekto to prejde ako bežnú, všednú vec. Všetko z tohto je v poriadku, uisťuje autorka Silvia Miškovičová.

Foto: Adam Rábara/Postoj

Pri písaní tejto knižky vychádzala z vlastnej životnej skúsenosti mamy troch dcér, podelila sa aj o svoje vlastné túžby a poznania a aj o veľký kus svojho hobby – knihu sama ilustrovala nežnými dievčenskými ilustráciami. Doplnila ju veľkým množstvom praktických informácií o menštruácii, ktoré konzultovala s odborníkmi. Spomína napríklad aj to, že menštruácia nemusí byť ideálna, môže byť bolestivá, silná, pridlhá alebo naopak, nemusí byť vôbec a že to treba riešiť.

Žiada sa mi ešte dodať, že knižka je písaná neutrálnym a veľmi citlivým jazykom, čiže je naozaj pre všetky dievčatá.

Mamy by mali byť pri tom

Jadrom tejto knihy je Vikino emočné prežívanie, konfrontované s tým, čo jej v rozhovoroch povedala mama. Viki veľa o svojich pocitoch, myšlienkach i postrehoch píše (veď nato sú denníky). Správa je jasná: dievčatá naozaj veľa vnímajú, veľa premýšľajú a potrebujú sa naučiť, ako s tými pocitmi majú naložiť. A nato sú tu – alebo mali by byť – mamy.

Viki dostala knižnú mamu snov. Jej mama je zrelá, múdra, vie nájsť správne slová a vhodne ich povedať. Vie sa sama o seba postarať. Mamine slová až po čase začínajú dávať Viki zmysel, až keď ich ona sama začne prežívať. Informáciu od mamy už dostala, teraz je čas zažiť a pochopiť.

Tu niekde sa otvára ďalší odkaz tejto knihy. Hoci som mamou troch synov a žiadnej dcéry (život to tak zariadil), je mi jasné, že táto knižka nie je len pre dospievajúce dievčatá. Je aj pre ich mamy, možno dokonca rovnakým dielom ako pre dievčatá. Mamám pomáha vkladať slová do úst, keď sa chcú rozprávať so svojimi dcérami o menštruácii, a ponúka aj drobné tipy, ako túto veľkú udalosť privítať (napríklad Viki dostala od svojej mamy pekné menštruačné nohavičky aj s krásnym odkazom).

Foto: Adam Rábara/Postoj

Dokonca si dovolím tvrdiť, že táto knižka formuje aj dospelé ženy (bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deti). Prináša totiž taký pohľad na celý menštruačný cyklus, ktorý sa v reklamách nevyskytuje. Viki je pozorovateľkou svojej mamy a sama si začína uvedomovať, že aj mama má predsa cyklus.

Ak sa v niekom usadili lacné vtipy o predmenštruačnom syndróme, má novú šancu zažiť hlboké porozumenie tomu, čo sa so ženou deje a prečo. Viki začína chápať, že je to fáza, ktorá nás pripravuje na niečo iné, krajšie, tvorivé a plodné.

„No vieš, čo ma, denník, upokojuje najviac?... Keď vidím, ako to celé zvláda ona – moja mama... Ako si pomáha a nechá si pomôcť, ako sa pýta a hľadá, ako počúva svoje telo a stará sa oň. A aká je vlastne potom ok – až akási pokojnejšia, vnímavejšia, citlivejšia, prítomnejšia.“

Spoločná sila žien

Pri čítaní Vikinho denníka ma prekvapila ešte jedna vec. Prítomnosť dobrých priateliek v životoch žien je častá, menej si však už uvedomujeme, aké je to vlastne bohatstvo. Dobré priateľky sú niečo ako duchovné sestry. Skrátka kamošky, s ktorými máme také puto, že sú nám vzácne, drahé a náš život by bol iný bez ich vplyvu. Autorka túto tému ešte vyšpičkovala do inej dimenzie.

Foto: Adam Rábara/Postoj

Vikina mama má najlepšiu kamarátku, tetu Viktóriu, ktorá je pre Viki niečo ako druhá mama, len inak. Cez Vikin denník nahliadame do vzťahu Vikinej mamy a tety Viktórie, ktorý je taký, ako som písala vyššie – sú spriaznené duše, delia sa o svoje bolesti a radosti. Napriek rozličnej životnej situácii stoja pri sebe a podporujú sa. Viktória nemôže mať deti. Vytvorila si však vzťah s deťmi svojej priateľky a jej bolesť je spoločnou bolesťou, do ktorej mohla nahliadnuť aj Viki. Za mňa palec hore, komplexnosť života aj jeho komplikovanosť na jednom mieste v príbehu troch knižných žien, a pritom uveriteľnom a veľakrát aj reálnom.

Čo v knihe nečakajte

Knižka nie je príručkou o prvom a ďalšom sexe ani o vzniku života, ani nehovorí o regulovaní plodnosti. Nerieši ani morálne otázky okolo tejto témy, ani vzťahy chlapcami, ani to, čo s dospievajúcimi dievčatami môžu spôsobiť hormonálne výkyvy v tejto oblasti. Viki sama úprimne píše: „Popravde, denník, tejto časti s deťmi ešte stále úplne akosi nerozumiem... Prosto hovory o chlapcoch a deťoch fakt nedávam.“

Škoda, že túto oblasť autorka aspoň nenačrtla, z pozorovania tínedžeriek vo svojom okolí vidím, že prejavy v oblasti sexuality môžu byť rôzne. Na druhej strane, knižná Viki múdro hovorí, že niektoré informácie si nebude vyhľadávať na internete, ale porozpráva sa s mamou.

Beriem to tak, že knižka ponúka základ ako začiatok akejkoľvek ďalšej nadstavby – vysvetľuje, ako funguje ženské telo aj ako cyklus ovplyvňuje prežívanie ženy. V knižke sa spomínajú aj ďalšie fyzické zmeny s telom dievčaťa (alebo dospelej ženy) v súvislosti s cyklom, ako napríklad výtok počas cyklu, fyzické zmeny typu akné, mastenie vlasov a podobne. Takisto fakticky opisuje, ako sa o seba počas menštruácie starať – od hygieny až po stravu.

Krása ukrytá v cyklickosti

Možno si poviete, že veď áno, menštruačný cyklus je pekný, ale skúste byť konkrétni. Vymenujte pekné veci na menštruácii a ženskom cykle. Ak vám prídu na myseľ aspoň tri, pogratulujte si. Autorka (Vikina mama) ich našla dokonca 14 a všetky svojej dcére spísala. Týmito „peknosťami“ sa v dobrom končí aj Vikino rozprávanie, no denník pokračuje ďalej – vďaka voľným stranám sa stáva denníkom novej majiteľky tejto originálnej knižky s priestorom na zapisovanie všetkého, čo príde do života dospievajúceho dievčaťa.

Knižku Vikin denník autorky Silvie Miškovičovej kúpite v e-shope denníka Postoj.