Ako Širokému nezaplatiť Bahamy

Škandál okolo riešenia platobnej neschopnosti stavebnej firmy Váhostav-SK sa rozmazáva na všetky strany. Aj keď, povedzme si na rovinu, nie je to ani tak neschopnosť, ako neochota.

juraj-siroky.jpg

Minulý týždeň vyšlo najavo, že firma má na účtoch 17 miliónov eur. Plus očakáva platby vyfakturovaných 52 miliónov od štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti. Stačilo by jedno predbežné opatrenie súdu a peňazí by bolo dosť nielen pre ukrátených dodávateľov, ale dokonca aj pre banky.

Kosti pre väčšieho psa

Vláda zasa raz prišla s ľavicovým riešením-neriešením. Štát musí zachrániť malé firmy, odkúpiť dlh, vstúpiť do súkromnej firmy. Typicky zmätočné opatrenia, v ktorých sa nevyzná ani diviak, povedú len k jednému – že Juraj Široký a jeho podarená rodinka nadobro zmiznú na Bahamy.

"Váhostav má na účtoch 17 miliónov eur, plus očakáva 52 miliónov. Stačilo by jedno predbežné opatrenie súdu a peňazí by bolo dosť nielen pre ukrátených dodávateľov, ale dokonca aj pre banky."

Po pár mesiacoch zo slovenského stavebného ringu nadobro zmizne aj ich legendárny Váhostav, čo neváha, ale stavia. Diaľnice a iné slovenské stavbárske kosti tak ostanú až na výnimky novému najväčšiemu psovi za oponou strany Smer – Miroslavovi Výbohovi a jeho Doprastavu.

Istota sú len tržby

Nech si Širokí svoj Váhostav potopia, ako chcú, jadrom problému je, aby štát ochránil firmy a živnostníkov, ktorí si svoju robotu na diaľniciach oddreli a majú za to dostať len almužnu. To Ficove opatrenia neriešia.

Pritom by stačilo málo. Váhostav pracuje pre štátne inštitúcie, či je to už parlament, Univerzita Komenského alebo diaľničná spoločnosť. Spolu má od Ficovej vlády zákazky za pol miliardy eur.

Zo zákona si zákazníci stavebných firiem už teraz ponechávajú zádržné zväčša vo výške desať percent. Stačilo by jedno opatrenie, ktoré by umožnilo použiť toto zádržné na vyplatenie ukrátených dodávateľov firmy.

Štát by mal už teraz 50 miliónov eur na ich uspokojenie. Ak chce Fico istoty, jedinými sú isté tržby Váhostavu od štátu.

Utopme si zisky

Zatiaľ však vláda nezmyselne bľaboce o riešeniach, ako vyplatiť dodávateľov zo zisku. Akoby nevedela, že zisk je najmä v stavebnej firme niečo také virtuálne ako pravdovravnosť exministra Pavlisa. Keď sa nám hodí, urobíme si ho, keď nie, budeme v strate.

Ak ešte Váhostav vôbec niekedy nejaký zisk dosiahne, skončí na Bahamách rovnako ako jeho majiteľ. Veď aj tie drinky pri bazéne treba z niečoho platiť. Ak majú oklamaní dodávatelia niečo dostať, musí štát Váhostavu siahnuť na platby za jeho faktúry. Lenže na to by premiér musel mať voľné... aspoň ruky.

Peter Kollár
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Foto: TASR/Martin Baumann