Keď v marci roku 2016 český prezident Miloš Zeman a čínsky prezident Si Ťin-pching uzavreli dohodu o výstavbe takzvanej „Námornej Hodvábnej cesty 21. storočia“, nikomu asi nenapadlo, že sa naši pamiatkari majú dať do stavu pohotovosti.

MLC Holíč je projektová spoločnosť so sídlom v Prahe vo vlastníctve DOE Europe SE a dlhodobo sa zaoberá logistikou a rozvojom dopravy. Jej zámerom je postaviť na ploche sto hektárov Multimodálne logistické centrum za dvesto miliónov. Ročne by ním malo prejsť približne milión kontajnerov.

Slúžiť by malo na prerozdeľovanie tovarov z lodných kontajnerov prichádzajúcich z Ďalekého východu do Európy po dunajskej ceste cez rumunský prístav Konstanca. Kontajnerové lode z Ázie by sa tak nemuseli plaviť až do Rotterdamu, čo by predstavovalo skrátenie cesty približne o päťtisíc kilometrov a tiež úsporu nákladov.

Investor by chcel s výstavbou začať koncom roka 2022 a do začiatku prevádzky v roku 2025 by mal projekt vytvoriť pracovné miesta pri minimálne päťsto ľudí. Presun tovarov lodnou či železničnou dopravou má byť aj v súlade s plánom EÚ na znižovanie emisií. Nové prekladisko by slúžilo najmä pre západnú časť Slovenska, východnú a strednú časť Česka a Poľsko.

Má to však jeden háčik. Toto logistické centrum by malo vyrásť v bezprostrednej blízkosti kaštieľa v Holíči, v oblasti unikátnej barokovej krajiny s prepojením na archeologicky cenné územie bývalej Veľkej Moravy.

Hodnoty kultúrnej krajiny

Urbanistická štúdia, ktorú pre MLC Holíč vypracoval ateliér Siebert + Talaš, situuje priemyselný areál medzi letisko Holíč a železničné trate Holíč – Hodonín a Holíč – Kúty, teda do industrializovaného pozemku. Litera zákona je teda dodržaná. Zámer navrhovanej činnosti nie je v rozpore s textovými časťami územného plánu mesta Holíč. Dotknuté parcely sú v ňom totiž klasifikované ako trávny porast, orná pôda, ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie.

Mapa zobrazuje situovanie areálu MLC vzhľadom na polohu Kostola sv. Margity Antiochijskej, archeoparku Mikulčice – Kopčany a zámku v Holíči. Areál by mal vyrásť v tesnej blízkosti barokovej komunikácie s čiastočne obnovenou alejou a cyklotrasou, ktorá objekty prepája.

Vizualizácia budúcej podoby Multimodálneho logistického centra. Jeho podoba by bola vizuálne rušivým prvkom v prostredí barokovej kultúrnej krajiny.

Pravdou však je, že výstavba podobného druhu by nenávratne zmenila a zničila charakter kultúrnej krajiny medzi Holíčom a Kopčanmi. Kultúrnu pamiatku Kaštieľa s areálom v Holíči spája s Pamiatkovou zónou v Kopčanoch historická baroková komunikácia a zaniknutá stromová alej, ktorá sa práve obnovuje. V blízkosti sa nachádza aj kačí rybník s objektom Kačenárne či rozsiahly barokový žrebčín.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je centrom dochovaného územia Veľkomoravskej krajiny a úzko súvisí s podobným centrom v českých Mikulčiciach. Archeopark Kopčany – Mikulčice sa pritom už viac ako desaťročie neúspešne snaží o zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Investície, ktoré boli určené na jeho zveľadenie, by výstavbou logistického centra v tesnej blízkosti stratili na význame.

Do polohy plánovanej územnej výstavby podľa vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Trnava zasahuje aj praveké sídlisko s evidovanými nálezmi z neskorej doby kamennej, doby železnej a rímskej i včasného stredoveku. Tieto náleziská by boli pod stavbou nenávratne zničené. V susedstve sa nachádza aj prírodne významná lokalita Záhorské Pomoravie, ktorá je zahrnutá do európskeho systému osobitne chránených území Natura 2000.

Pohľad na hlavný objekt holíčskeho zámockého sídla, ktorému dal súčasnú podobu v 18. storočí František Štefan Lotrinský. Zámok často navštevovala aj jeho manželka cisárovná Mária Terézia. Foto: Vladimír Kampf.

Barokový žrebčín z 18. storočia pri Kopčanoch. Foto: Vladimír Kampf.

Smerovanie regiónu

Proti výstavbe logistického centra sa vyjadril nielen Krajský pamiatkový úrad v Trnave, ale aj Národný komitét Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) Slovensko, ktorý je aj hlavným poradným orgánom UNESCA, či Slovenský ochranársky snem.

Región totiž v poslednom období prešiel revitalizáciou, do ktorej boli investované nemalé finančné prostriedky. Cieľom bola najmä podpora a rozvoj cestovného ruchu. Za vytvorenie niekoľkých kilometrov peších a cyklistických komunikácií a postavenie lávky cez rieku Morava, ktorá spája Kopčany s Mikulčicami, získal Ateliér AŽ Projekt tento rok aj nomináciu na Cenu za architektúru. Ocenila ho aj verejnosť svojím hlasovaním v súťaži Stavba roka 2019.

Kostol sv. Margity Antiochijskej z 9. storočia v Kopčanoch. Foto: Vladimír Kampf.

Pohľad na archeopark Kopčany – Mikulčice, ktorý sa od roku 2009 usiluje o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Foto: Vladimír Kampf.

Primátor Holíča Zdenko Čambal (SNS) sa k výstavbe logistického centra pre médiá vyjadril neutrálnym spôsobom. Jeho prítomnosť vníma pozitívne vzhľadom na životnú úroveň obyvateľov a zamestnanosť. Ideálne by podľa neho bolo nájsť prienik medzi zachovaním kultúrneho a prírodného dedičstva a nevyhnutnou tvorbou pracovných miest spojených s riešením dopravy.

Od roku 2008 má mesto vo svojej správe aj kaštieľ v Holíči, ktorý získalo v dezolátnom stave. Kompletná rekonštrukcia hlavnej budovy by podľa odhadov stála približne 25 miliónov eur, čo je mimo finančných možností samosprávy. Mesto teda postupne rekonštruuje aspoň menšie hospodárske budovy v jeho areáli.

Zbohom, UNESCO

Napriek tomu, že je urbanistický zámer logistického centra situovaný na hrane a areál neleží priamo v hraniciach pamiatkových území či ochranných pásem, má plánovaná stavba na pamiatkovým zákonom regulované územia priamy a zásadne negatívny vplyv. Ohrozuje totiž podobu kultúrnej krajiny, ktorú sme ako hodnotu kultúrneho dedičstva zaviazaní chrániť.

Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Podobná situácia nastala aj v nemeckých Drážďanoch, ktoré boli vyškrtnuté zo Zoznamu UNESCO. Stalo sa tak pre výstavbu cestného mosta, ktorý síce nestál priamo v pamiatkovo chránenom území, ale svojím nevhodným umiestnením zničil celkový charakter kultúrnej krajiny.

Ruiny Kačenárne, hospodárskej budovy (horárne) v Kopčanoch, ktorá je spolu s vodnou nádržou na odchyt divých kačíc národnou kultúrnou pamiatkou. Foto: TASR – Miček

Archeopark Kopčany – Mikulčice sa pritom už od roku 2009 snaží o zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na otázku, prečo sa mu to zatiaľ nepodarilo, odpovedá Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava: „Dostať pamiatku či pamiatkové územie do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO nie je jednoduché, pretože ide o výber toho najlepšieho z kultúrneho dedičstva na celom svete. Aby bolo možné zaradenie do zoznamu obhájiť, je potrebné pamiatkové a kultúrne hodnoty územia veľmi dobre zdôvodniť. Pôvodný návrh obsahoval argumentácie, ktoré sa ukázali ako slabo zdôvodnené, no zároveň bolo konštatované, že kultúrne hodnoty hodné zápisu do UNESCO lokalita určite má.“

Petr Fedor, vedúci odboru kultúry a pamiatkovej starostlivosti Juhomoravského kraja, vysvetľuje, že ICOMOS nominácii vytkol najmä akcentovanie jedinečnosti a výnimočnosti tejto veľkomoravskej lokality, bez prihliadnutia na ďalšie podobné významné lokality najmä Pohanska a Starého Města. Ani odkazy na cyrilo-metodskú tradíciu v danej oblasti nie sú dostatočne historicky preukázané či v súčasnosti vžité. Ani snaha o prezentáciu územia ako jedného z prvých protourbánnych centier v Európe nebola dostatočne preukázaná.

Hlavným dôvodom zamietavého stanoviska je však podľa ICOMOS-u kladenie priveľkého dôrazu na paralely s franským prostredím, bez zmienky o vplyve avarského kagnátu na danú lokalitu. Pre UNESCO totiž nie sú zaujímavé tie aspekty veľkomoravskej kultúry, v ktorých sa vládcovia snažili napodobniť kultúrne prostredie franských kráľov. Práve naopak, vyzdvihnutie špecifických rysov avarsko-slovanskej kultúry, v ktorej sa od franských vládcov odlišovali, by mohlo nominácii danej lokality pridať na zaujímavosti.

Ako ďalej?

V októbri, na základe vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Trnava, bola urbanistická štúdia predložená na odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Skalica. Ten mal posúdiť vplyvy výstavby logistického centra na životné prostredie. Skalický úrad napokon konanie zastavil, keďže spoločnosť MLC Holíč žiadosť ku dňu 20. novembra stiahla a projekt plánuje prepracovať.

Vzhľadom na jeho medzinárodný význam a dosah padlo odporúčanie, aby jeho prípadné nežiaduce dosahy posúdilo ministerstvo životného prostredia. K téme by sa malo vyjadriť aj ministerstvo dopravy a výstavby, ministerstvo kultúry či zástupcovia Juhomoravského kraja.

Osádzanie lávky cez rieku Morava, ktorá od roku 2019 spája Kopčany s českými Mikulčicami. Foto: TASR – Palkovič.

Téme sa vo svojom blogu venoval aj právnik a archeológ Tomáš Michalík. Samotný zámer na vybudovanie podobného centra považuje za legitímny. „Spoločnosť sa vyvíja, potreba obchodu rastie a s týmto rastom je spojená aj potreba novej nadradenej dopravnej či logistickej infraštruktúry.“

Nesúhlasí však s jeho situovaním. „Nehovoríme o bežnom kaštieli lokálneho významu či nejakom päťkrát prestavanom kostolíku so stredovekým jadrom. Hovoríme o unikátnom prepojení stáročí v podobe totálne unikátnej kultúrnej krajiny.“

Upozorňuje tiež na jedno z ustanovení Rámcového dohovoru Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. Hovorí sa v ňom o legitimite konania štátu, a teda o akejsi prezumpcii, že štátne orgány konajú v záujme zachovania kultúrneho dedičstva.

Tomáš Michalík píše, že aj v tomto konkrétnom prípade má štát jeho dôveru. „Toto nie je boj pamiatkarov či ľudí z oblasti životného prostredia proti akémusi investičnému zámeru. Toto je v mojich očiach principiálna civilizačná otázka – či sa prihlásime k svojej identite (áno, aj na úkor krátkodobých finančných benefitov) alebo sme ako spoločnosť už ozaj rezignovali na ozajstné hodnoty.“