V Africkom rohu je kresťanstvo zakorenené od 4. storočia a vtlačilo vlastnú pečať kultúre tohto regiónu. Vznikla kresťanská ríša. S portugalskou pomocou sa podarilo prekonať existenčnú krízu, ktorú zapríčinilo moslimsko-somálske napadnutie v 16. storočí. Portugalský zásah zachránil kresťanské cisárstvo.

V 17. storočí sa dokonca črtalo prijatie katolicizmu etiópskym cisárom, ktorý bol pod silným vplyvom jezuitov, no tento projekt stroskotal na odhodlanom odpore v krajine.

Stojí multietnický štát nad priepasťou?

Kresťanská Etiópia zostala dominantnou mocnosťou v Africkom rohu. Kontinuita „šalamúnskej dynastie“, ktorej mýtické počiatky sa odvádzajú od biblického židovského kráľa Šalamúna, existovala od 13. do druhej polovice 20. storočia, keď bol komunistickým pučom zosadený posledný cisár Haile Selassie a v roku 1975 zavraždený novými mocipánmi.

Aj pod komunistickou nadvládou zostala Etiópia veľmi kresťanská a zviazaná so svojou úctyhodnou tradíciou. To isté platí o Eritrei, ktorá v roku 1991 vyhlásila nezávislosť od Etiópie a má takmer 50-percentný podiel moslimskej populácie a deväť rozličných etník. V tejto krajine však moslimovia spolunažívajú s kresťanmi pomerne dobre.

V Etiópii v uplynulých desaťročiach získaval na význame multietnický charakter a náboženská rozmanitosť. Historické regióny a etniká sa domáhali väčšieho práva na spolurozhodovanie. Aj moslimovia sa stali sebavedomejšími a čoraz viac uplatňovali svoj vplyv. Najmä Oromovia, najväčšie etnikum v Etiópii, so silnou moslimskou zložkou, v ostatných rokoch požadovali väčší podiel na moci. Etiópia sa začala označovať ako „Federálna republika“ a rozdelila celý štát na náležité regióny.

Zničený tank odstavený na okraji cesty južne od Humery v etiópskom regióne Tigraj. Foto – TASR/AP

Čoraz častejšie sa vyskytovali konflikty, ktoré boli motivované nielen etnicky, ale aj nábožensky. Rozhorelo sa násilie, bolo treba oplakávať zranených a mŕtvych, no európske médiá o tom sotva informovali. Najmä južné a moslimské časti krajiny sa cítili zanedbávané alebo diskriminované v celoetiópskom kontexte.

Už desaťročia tlie etnicko-náboženský konflikt na východe, v Ogadene. Tamojšia moslimsko-somálska väčšina sa búrila. V rovnakom čase dochádzalo k priamym vojnám so susedným Somálskom. Po rozpade Somálska opakovane dochádzalo k vojenským zásahom Etiópie v susednej krajine vo vojne proti islamskému teroru, ktorý hrozil rozšírením do Etiópie.

V rokoch 1991 až 2018 ovládal Etiópiu Tigrajský ľudový oslobodzovací front zo severného historického regiónu Tigraj. V roku 2018 sa premiérovi Abijovi Ahmedovi z etnika Oromo, ktoré je heterogénne, podarilo začať reformný proces, odbúrať hegemóniu Tigraja a vytvoriť prístupy k spravodlivejšej spoločnosti.

Dodnes eskaluje vzbura Tigrajcov

Abij Ahmed nastúpil s požiadavkou vytvoriť skutočne federálnu Etiópiu s účasťou všetkých etník. Keď premiér Abij Ahmed odbúraval 27-ročnú hegemóniu Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF), narážalo to na odpor Tigrajcov, ktorý vyvrcholil povstaním v novembri 2020 a eskaluje dodnes. To, čo sa začalo ako vzbura jednej menšiny – Tigrajci predstavujú len 6 % celkovej etiópskej populácie –, teraz hrozí prerásť do celoetiópskeho konfliktu, pretože TPLF už rozbehol spoluprácu s OLA, čiže s Oromskou oslobodzovacou armádou.

To by mohlo znamenať značné územné rozšírenie konfliktov, pretože Oromovia osídľujú veľké časti krajiny. Nebezpečenstvo občianskej vojny vo väčšom meradle sa presúva do sféry možného. Etniká a náboženské skupiny by sa mohli dostať do neprehľadnej konfrontácie s meniacimi sa frontmi, s rôznymi etnickými a náboženskými zoskupeniami a odstredivými silami.

Demonštrácia na podporu Tigrajcov vo Washingtone začiatkom novembra tohto roku. Foto – TASR/AP

Pôvodne obmedzený tigrajský konflikt už zasiahol viacero susedných regiónov a môže sa rozvinúť do celoetiópskeho hororového scenára. Zverstvá a masakre spáchali už všetky zúčastnené strany a na severe si kliesni cestu hladomor veľkého rozmeru.

Ešte 7. novembra došlo v Addis Abebe, hlavnom meste Etiópie, k masovým demonštráciám za ústrednú vládu a proti TPLF. Ak rebeli budú pokračovať vo svojom postupe – ako pohrozili – a podarí sa im dobyť hlavné mesto, bude dosiahnutý ďalší stupeň eskalácie. [O tom, že Tigrajci sa svojho vojenského ťaženia nezriekli, sa dočítate viac tu.]

Východoafrické kresťanstvo pod tlakom

V takom prípade bude akútne nebezpečenstvo, že sa Etiópčania stiahnu do etnického a náboženského rámca svojich komunít. Ak sa Etiópia ako štát zrúti, jednotlivé zoskupenia budú hľadať svoje politické, a tým aj náboženské formy artikulácie a usporiadania. Ak dôjde k zvrhnutiu centrálnej vlády, etnický a náboženský partikularizmus naberú na vážnosti. V rámci takéhoto procesu rozkladu sa stanú pravdepodobnými kresťansko-islamské konfrontácie.

Moslimskí Afari proti kresťanským Tigrajcom by boli rovnako mysliteľnou konšteláciou ako moslimskí Oromovia proti kresťanským Oromom alebo kresťanskí Amharci proti moslimským Hararom. Napriek všetkým napätiam a násiliu dosiaľ pomerne stabilná Etiópia by bola nahradená nestabilnými štruktúrami, ktoré by sa sotva dali skonsolidovať a boli by zapletené do neustálych vojen medzi sebou.

Etiópsky premiér Abij Ahmed odpovedá na otázky poslancov vo svojej pracovni v Addis Abebe 30. novembra 2020. Foto – TASR/AP

Vyžarovanie do susedných krajín by bolo neodvratné, pretože Afari žijú aj v Džibutsku a Eritrei, somálska oblasť osídlenia sa tiahne cez Somálsko, východnú Etiópiu a Džibutsko a moslimské skupiny by mohli hľadať podporu v Sudáne a na Arabskom polostrove. Následkom takýchto konfliktov by bola humanitárna kríza bezprecedentných rozmerov.

Zaiste ani Eritrea, ktorej obyvateľstvo je na pol moslimské a na pol kresťanské, by sa nedokázala natrvalo vyhnúť tejto erózii demograficko-náboženskej štruktúry. Radikálne moslimské skupiny, ako je už teraz ISIS v Kongu, by tu hľadali a našli nové pole pôsobnosti.

Porazenými v tomto novom konflikte by boli predovšetkým kresťania východnej Afriky, ktorí dnes žijú ako ostrov v moslimskom mori a ich domovom a zárukou sú štáty Etiópia a Eritrea, kde majú podstatný podiel na obyvateľstve, ktorý im – dosiaľ ešte – ponúka aspoň minimum bezpečnosti.

Preto by Európa napriek všetkým výhradám mala podporovať premiéra Abija Ahmeda, a tým aj udržanie jednotného štátu Etiópia.

Autor článku Alfred Schlicht napísal knihu „Africký roh“, ktorá vyšla v roku 2021 vo vydavateľstve Kohlhammer-Verlag. Pôvodne publikované v nemeckom týždenníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.