Je jasné, že rokovať už bude každý s každým. Len možno sa budú hľadať lepšie miesta, aby pri tom neboli médiá. Ale vlastne aj to je už jedno. Veľa červených čiar v parlamente neostalo.

Dnes bude SaS hlasovať spolu so Smerom, Hlasom, Republikou a ĽSNS. Takže vykrikovať si, kto s akými fašistami či mafiánmi kedy zahlasoval, už nemá žiadny zmysel.

Aj ošúchaná fráza, že niekto visí na niečích šnúrkach, je trochu smiešna (naposledy napríklad Marián Leško: Heger visí na šnúrke od Kuffových gatí).

Keď visí, tak visí, ale aspoň nech v parlamente prejdú dôležité zákony, ktoré v tomto čase potrebujeme. Povie si nejeden.

Použime však elegantnejší výraz ako tie šnúrky a gate. To už je naozaj obohrané.

Hovorme radšej o klasickom jazýčku na váhach. Tým jazýčkom je Tomáš Taraba po boku s Kuffovcami.

Za Tarabom sa teraz v parlamente často valí húf reportérov a na jeho slovo sa dychtivo čaká. Je pánom situácie a užíva si to. Môže si klásť podmienky, licitovať, usmerňovať beh dejín.

Kde je dnes Alojz Hlina a kde Tomáš Taraba?Zdieľať

Jeho politická kariéra je vskutku pozoruhodná a niektoré jeho politické kroky až berú dych.

Taraba bol dlho človek blízky prostrediu KDH, ale potom – za Alojza Hlinu – zrejme stratil svoj vplyv, a tak sa rozhodol založiť vlastnú národnú stranu. V čerstvom rozhovore pre Postoj povedal, že dôvod, pre ktorý šli s kolegami do politiky, bolo „správanie Alojza Hlinu a KDH, ktoré tu robilo svadby s Progresívnym Slovenskom“.

A tak Taraba urobil svadbu s Kotlebom a ĽSNS, lebo „nikto iný vtedy nebol ochotný vyhlásiť z pohľadu ochrany života to, čo sme očakávali buď od SNS, či KDH“. Takže ku kotlebovcom išiel nie preto, aby sa dostal do parlamentu, ale pre ochranu života.

Ale veď dobre, od kotlebovcov sa náš hrdina a jeho ľudia rýchlo odpojili a nazývať túto trojicu fašistami je násilné. Slovo fašista sa tým len oslabuje.

Taraba je človek, ktorý chce mať vplyv. Toto mu prekvapivo vyšlo. Kde je dnes Alojz Hlina a kde Tomáš Taraba?

A aj o parlamentnú budúcnosť má Taraba postarané lepšie ako Hlina v Dobrej voľbe. Dokonca si môže vyberať, či pôjde so Smerom alebo so Sme rodina.

Vyzerá to skôr na Kollárovo zoskupenie, lebo podľa Tarabových slov je s ním „možná racionálna debata“. A navyše si s Kollárom rozumejú aj „ľudsky“, takže by to mohlo fungovať.

Ale zas Taraba dobre rozumie tomu, že sa netreba ponáhľať a rýchlo sa vrhať do náručia prvej neveste.

Necháva si všetky dvere otvorené, akurát naznačuje, ktoré ho lákajú trochu viac.Zdieľať

Taraba hovorí, že „nemá problém s Robertom Ficom a môžu mu nadávať aj do mafiánov“. Takže aj to je jedna z možností. Nemal strach zo slova „fašista“, nebojí sa ani slova „mafián“. Dobre cíti, že sú to dnes vyblednuté nálepky.

Zaujímavé je, že na webe svojej strany Život – národná strana rovno hovorí, že je „stranou, ktorá nie je a nebude v politickej izolácii“.

To je zaujímavý program.

Necháva si preto všetky dvere otvorené, akurát naznačuje, ktoré ho lákajú trochu viac.

Ale teraz si užíva postavenie politika, ktorý má v rukách dobré karty.

Tarabov politický pragmatizmus je až skúmania hodný. Pritom to nie je človek, ktorý by nemal žiadne ukotvenie. Hlási sa ku konceptu spoločnosti inšpirovanej kresťanskými hodnotami.

A vehementne sa hlási ku konzervatívnemu táboru. A má preň aj odkaz: treba to robiť inak ako doteraz. Citát: „... tento priestor dosť trpel v tom, že konzervatívci boli vždy naučení cúvnuť, lebo sa im niečo sľúbilo, a nikdy k tomu nedošlo. Pozrite sa, ako dopadla táto vláda.“

Počujete tam to pohŕdanie? Ten pocit prevahy, že ja to viem robiť lepšie ako dajaký Heger?

Boris Kollár a Tomáš Taraba hovoria podobným jazykom, podobne rozmýšľajú. Vedia si predstaviť fungovať v každej politickej konfigurácii, vedia si v nej nájsť spojencov a presadiť si v nej svoje veci.

Vedia presadiť aj to, na čo by si slušnejší politici s väčšími morálnymi zábranami nikdy netrúfli.Zdieľať

A netrápia sa tým, čo o nich napíšu v médiách, skonštatujú politológovia, alebo tým, kto sa bude nad ich krokmi pohoršovať. Mimochodom, Kollár má na svojej strane dlhé roky bulvár a Taraba zas dokáže oslovovať tisícky ľudí cez sociálne siete.

A keďže obidvaja majú schopnosti vyjednávať a robiť dobré obchody, vedia byť aj úspešní. Presadia aj to, na čo by si slušnejší politici s väčšími morálnymi zábranami nikdy netrúfli.

No a vehementne sa chcú obaja stať ľuďmi kľúčovými pre konzervatívny svet. Chcú ukázať, ako sa dajú presadiť veci. Lebo tí, ktorí bojovali za konzervatívne hodnoty doteraz, iba ustupovali a nevedeli vyjednávať.

To je také trochu ťažké, čo si budeme hovoriť, pre mnohých ľudí z tohto tábora.

Myslím teraz napríklad na mladých ľudí, ktorí sa v Spoločenstve Ladislava Hanusa či v Kolégiu Antona Neuwirtha pripravujú nielen na svoju profesionálnu dráhu, ale aj na pôsobenie vo verejnom živote. Čítajú pritom veľké diela, učia sa diskutovať, argumentovať, písať eseje, rozvíjajú svoj duchovný život, učia sa vytvárať komunitu. Zušľachťujú seba i svoje okolie. A pripravujú sa meniť svet.

A potom sa vo verejnom živote zrazia s ľuďmi ako Boris Kollár alebo Tomáš Taraba. Vlastne akoby v rovnakom tábore bojujú za podobné veci. A teraz čo?