Športovým, ale možno skôr fanúšikovským svetom otriaslo rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru. Rusi a Bielorusi sa môžu vrátiť za určitých podmienok do medzinárodných športových podujatí. Tŕň z päty nám môžu vytrhnúť sami Rusi, ktorí sa môžu z medzinárodného športu z hrdosti diskvalifikovať.

Nie je to tak dávno, čo som sa stretol s Jolandou Čenovou, niekdajšou ruskou atlétkou, teraz športovou moderátorkou. Jej meno niečo hovorí len skutočným športovým fajnšmekrom. Bezmála deväť rokov držala halový rekord v trojskoku, kým ju v roku 2004 prekonala jej krajanka Tatiana Lebedevová. S pani Čenovou som sa však nerozprával o jej predchádzajúcej kariére. Zaujímal ma jej názor na rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV) vrátiť Rusov späť do svetového vrcholového športu.

Ide totiž o to, že MOV po roku od ruského vpádu na Ukrajinu stanovil podmienky, za akých športovci z Ruska a Bieloruska môžu opäť súťažiť na medzinárodných pretekoch. Po prvé, ide o to, že sa športovci z krajiny Vladimira Putina a krajiny Alexandra Lukašenka nebudú otvorene identifikovať so svojimi krajinami pôvodu, ale budú vystupovať ako neutrálni športovci. Medzinárodný olympijský výbor pridal ešte jednu požiadavku: vylúčení by mali zostať športovci, ktorí sú príslušníkmi armády alebo domácich bezpečnostných zložiek.

Ruské ministerstvo obrany už skôr uviedlo, že viac ako dve desiatky medailistov z predminuloročných olympijských hier v Tokiu mali vojenskú hodnosť. Členovia armádneho športového klubu sa postarali o 45 zo 71 medailí, ktoré ruskí športovci v Tokiu 2021 získali. Ako uvádza stránka ruského vojenského rezortu, celkovo armádny športový klub zahŕňa viac ako 10-tisíc športovcov. A to je len jedna časť bolehlavu pre ruských funkcionárov. Ďalších športovcov generuje „policajný“ klub Dynamo.

Pani Čenová na moju otázku len pokrčila ramenami a úplne úprimne odpovedala: „Za podmienok, ktoré stanovil Medzinárodný olympijský výbor, ruskí športovci na zahraničné súťaže nepôjdu. To platí aj pre olympijské hry,“ povedala mi bývalá rekordérka.

Hoci na Slovensku a v Česku je umožnenie štartu ruských a bieloruských športovcov vnímané ako zrada olympijských ideálov, v samotnom Rusku to sotva považujú za ústupok.

Neutralita sa odmieta

Nielen na Západe je vnímaná ako kontroverzná účasť ruských a bieloruských športovcov v neutrálnych farbách. Problematické je to aj pre samotné Rusko. Časť ruských športovcov a najmä politikov niesla ťažko to, že týmto spôsobom bola ich krajina v roku 2016 potrestaná za systematický doping.

Pred každými olympijskými hrami – či už v juhokórejskom Pchjongčchangu, Tokiu, alebo Pekingu – sa v Rusku rozhorela verejná diskusia o výhodách a nevýhodách neutrálneho statusu tuzemských športovcov. Po vypuknutí minuloročnej ruskej agresie proti Ukrajine je táto debata vyostrenejšia.

„Neutrálni zradcovia radšej odmietnu národnú vlajku Ruska a budú starostlivo dodržiavať zákaz prejavu solidarity s Ruskom v otázke zvláštnej vojenskej operácie,“ napísal rozhorčene vo svojom telegramovom kanále Roman Tereškov, poslanec Štátnej dumy za kremeľské Jednotné Rusko a niekdajší minister športu. Ako zároveň dodal, ruské ministerstvo športu by malo skontrolovať, ako sa k tejto otázke stavajú športovci ruskej reprezentácie.

Účasť na medzinárodných športových akciách ruských športovcov pod neutrálnou vlajkou, naopak, verejne podporujú niektoré tamojšie športové hviezdy ako známa krasokorčuliarska trénerka Tatiana Tarasovová či krasokorčuliar Jevgenij Pľuščenko.

„Samozrejme, je veľmi ponižujúce, že (na olympiáde) budeme bez vlajky a hymny. Avšak ak takáto možnosť bude, musíme ísť. Teraz to však, bohužiaľ, nie je aktuálne. Odpor voči tomu je veľmi silný,“ povzdychol si populárny športový moderátor Dmitrij Gubernijev.

Ako podotýka Anton Anisimov, ruský športový novinár a moderátor ruského televízneho kanála Matč TV, zhruba polovica ruských športovcov, s ktorými hovoril, je ochotná súťažiť pod neutrálnou vlajkou. Sám ruský novinár je však proti.

„Osobne som proti účasti športovcov v neutrálnom statuse, pretože je teraz úplné iná doba – ak budeme porovnávať svet a náš život, ktorý bol do 24. februára 2022 a po ňom, to sú absolútne iné galaxie. Teraz súhlasiť s akýmikoľvek návrhmi na neutralitu nie je kategoricky možné. Už príliš dlho sme súťažili pod neutrálnou vlajkou a bez hymny a to nemôže ďalej pokračovať. Navyše, keď teraz je na Západe zakazované všetko ruské a vládne tam protiruská propaganda,“ povedal mi Anisimov.

Podľa jeho slov by bolo vhodné, aby si ruskí športovci, ktorí sa chcú zúčastniť na medzinárodných športových podujatiach ako neutrálni, hradili prípravu a účasť z vlastného vrecka.

„Myslím si, že štát s tým nemá mať nič spoločné. Budem takému športovcovi fandiť? Skôr nie, pretože to je v takejto zložitej situácii, najťažšej pre našu krajinu za posledných 80 rokov, neprijateľné,“ dodáva.

Anisimov sa domnieva, že pokiaľ by Medzinárodný olympijský výbor trval na tom, aby sa ruskí športovci verejne dištancovali od podpory tzv. zvláštnej vojenskej operácie proti Ukrajine, narazí to na odpor.

„Hovoril som s mnohými ruskými športovcami a domnievam sa, že 99,99 percenta ruských športovcov nebude podpisovať žiadne protivojnové výzvy. Pretože to je minimálne porušenie ľudských práv. Možno s tým budú súhlasiť športovci, ktorí už dávno nežijú v Rusku a vystupujú proti svojej vlasti, ako napríklad Daria Kasatkinová (ruská tenisová jednotka, ktorá sa verejne stavia proti vojne, pozn. autora),“ uvádza ruský novinár.

Hry s otáznikom

Návrat športovcov z Ruska a Bieloruska do medzinárodného športu dlhodobo presadzuje šéf Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach. Obhajuje to tým, že úlohou olympijského hnutia je „ľudí spájať“ a nikto by nemal byť diskriminovaný pre svoj pas.

Bach zároveň varoval, že ak politici budú rozhodovať o tom, kto sa môže na medzinárodných športových súťažiach zúčastniť, znamenalo by to „koniec medzinárodných športových súťaží, majstrovstiev sveta a olympijských hier, ako ich poznáme“.

V prvej polovici tohtoročného februára na virtuálnom summite ministrov športu, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia 25 členských štátov EÚ vrátane Česka a ďalších 10 krajín, ako je USA, Austrália či Japonsko, zaznelo, že by Medzinárodný olympijský výbor mal zakázať Rusom štartovať na olympiáde v Paríži. V opačnom prípade niektoré krajiny vyzývajú na bojkot hier.

„Otázkou nie je, či ruskí športovci majú šancu zúčastniť sa na parížskych letných hrách, ale či bude vôbec v roku 2024 olympiáda. Zostane Medzinárodný olympijský výbor v takej podobe, v akej existuje teraz? Tento rok bude rozhodujúci. Vidíme rastúce rozpory, ktoré sa dostávajú dokonca na úroveň OSN. Vidíme, že sa Thomas Bach už ani nesnaží prikloniť k odporcom či zástancom ruskej účasti, už sa jednoducho snaží zachrániť svoju organizáciu a svoje miesto,“ vysvetlil mi svoj pohľad na situáciu Anisimov.

Podľa jeho slov nie je vôbec vylúčené, že v dôsledku politického napätia okolo účasti ruských a bieloruských športovcov na letnej olympiáde môže dôjsť až k presunutiu hier na iný rok. Nevylučuje ani bojkot olympiády niektorými krajinami, pokiaľ sa ruskí a bieloruskí športovci do Paríža prebojujú.

Ruský šport v aute

Medzinárodná stopka, ktorú ruskí športovci dostali pre agresiu ich krajiny voči Ukrajine, je jednou z najhmatateľnejších západných sankcií. Rusku bolo pozastavené členstvo v rade športových federácií, ale aj v Medzinárodnom paralympijskom výbore. Ruskí funkcionári museli opustiť vedenie športových organizácií. Napríklad siedmy najbohatší Rus Ališer Usmanov prišiel o miesto prezidenta Medzinárodnej šermiarskej federácie.

Rusko prišlo o usporiadanie medzinárodných akcií. Ešte vlani Medzinárodná federácia ľadového hokeja odobrala Petrohradu právo organizovať v máji 2023 majstrovstvá sveta. Koncom tohto januára Európska futbalová asociácia zbavila Kazaň možnosti organizovať tohtoročný Superpohár UEFA.

Drvivá väčšina ruských športovcov nemôže vystupovať na medzinárodných súťažiach. Výnimkou sú niektorí tenisti či šachisti, ktorí prijali neutrálny status. Aby sa ruskí športovci zákazu vyhli, menia športové občianstvo, ako napríklad hokejisti Viktor Tichonov a Nikita Sošnikov alebo šachistka Alina Kašlinskaja.

Ruský šport sa chce z izolácie vymaniť prechodom do ázijského športového spoločenstva. Koncom februára Ázijská šachová federácia na kongrese v Abú Zabí odhlasovala vstup organizácie ruských šachistov. Dlhodobo sa hovorí o prestupe Ruského futbalového zväzu z UEFA do Ázijskej futbalovej konfederácie. Rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Ruský futbalový zväz sa snaží vyjednávať s EÚ o návrate reprezentácie a ruských klubov do medzinárodných súťaží.

„Situácia je v každom športe iná. Lyžovanie a biatlon žijú domácimi pretekmi a pretekmi s bieloruskými športovcami. V ruskom hokeji sa toho veľmi nezmenilo. Nikdy nebol závislý od medzinárodných zápasov. A naši hokejisti bez obmedzení hrajú v NHL. Z KHL odišli niektorí zahraniční hráči, celé kluby. Na kvalite ligy sa to nepodpísalo. Najvýraznejšia zmena je, že nehráme na majstrovstvách sveta,“ vysvetľuje Anton Anisimov.

Podľa neho zaznamenala kontinentálna liga nárast popularity a zápasy trhajú rekordy návštevnosti. Po skončení covidových obmedzení sú hokejoví fanúšikovia hladní po tom, aby videli zápasy naživo.

Medzinárodný zákaz podľa jeho slov výrazne postihol ruský futbal. „Našej reprezentácii hrozí, že jej existencia bude strácať zmysel. Národný tím si musí držať svoje miesto v rebríčku a hrať zápasy. Nám sa teraz maximálne darí hrať priateľské zápasy s obmedzeným počtom súperov,“ hovorí ruský novinár.

Pre ruský klubový futbal má však „športová železná opona“ nový impulz. „Domáca liga zrazu ožila. Pridali sa zápasy, zmenil sa formát, domáci pohár je príťažlivejší. Začala sa rozvíjať domáca súťaž, čo je správne,“ dodáva Anisimov.

Paradoxne, ruskému futbalu ubližuje viac zavedenie Fan ID, povinnej karty fanúšika, proti ktorému milovníci futbalu protestujú a tribúnam sa hromadne vyhýbajú. Ruský šport tak kopíruje situáciu sankciami postihnutého ruského štátu: Rusi sa zmierili s reštrikciami, ústupky robiť nechcú, veria vo svoje víťazstvo, aj keby mali obetovať mnohých.