Astronomickí nadšenci Volek a Bartek Mesto zmietlo zo stola osem rokov intenzívnej práce. O planetáriu zavádzalo

Peter Volek a Peter Bartek sú amatérski astronómovia a členovia občianskeho združenia Slovenské planetáriá, ktoré sa venuje osvete o týchto populárno-náučných inštitúciách. Usiluje sa aj o to, aby planetárium vzniklo v Bratislave a podieľalo sa na projekte vybudovania tohto zariadenia na mieste zbúraného Parku kultúry a oddychu.

Po tom, čo mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že sa planetárium stavať nebude a miesto toho developer vyplatí mestu o niekoľko rokov milióny eur, Volek a Bartek neskrývajú svoje sklamanie.

V rozhovore opisujú, ako sa po ôsmich rokoch prípravy projektovej dokumentácie na planetárium iba šesť dní pred zasadnutím zastupiteľstva dozvedeli, že je všetko inak a mesto sa s developerom dávno potichu dohodlo. Aktivistov odignorovalo napriek podpísanému memorandu o spolupráci.

Hovoria tiež, prečo Bratislave planetárium chýba, na čo je takáto inštitúcia dobrá a či ešte vidia nádej, že sa niekedy v hlavnom meste planetárium postaví.

Mestské zastupiteľstvo rozhodlo o tom, že planetárium v Bratislave nebude. Aké máte z toho pocity?

Peter Volek: Veľmi ťažké. Úprimne hovorím, že ťažko sa mi teraz sústreďuje na iné veci, lebo za tým bolo osem rokov intenzívnej práce, ktoré boli zo dňa na deň zmietnuté zo stola veľmi podivným rozhodnutím. Je to ťažké sklamanie, ale nielen naše osobné, ale aj bratislavskej verejnosti.

Proces vybudovania planetária v Bratislave sa ťahá už viac ako štyri generácie. Prvé projekty sa chystali ešte za prvej republiky, ďalšie za socializmu, ale skončili sa na prelome deväťdesiatych rokov po zmene režimu. Povedalo sa, že nie sú peniaze. Ten posledný projekt sa skončil teraz. Je to teda sklamanie aj generácií, ktoré dúfali, že konečne bude Bratislava aj jej vedenie považovať inštitúciu planetária za užitočnú pre obyvateľov.

Čítajte tiež

Bratislavské planetárium zrejme nebude Vallo hádže viacročné úsilie astronómov cez palubu za sľub miliónov po roku 2030

Jakub Lipták

Miesto planetária má mesto dostať peniaze na dva skrášľovacie projekty Matúša Valla. No až keď bude vo štvrtom funkčnom období.

Kedy ste sa dozvedeli, že vedenie mesta toto planetárium nechce?

P. V.: Indikatívne sme cítili, že nie je vôľa v tom projekte aktívne pokračovať. Keď sa začal tento projekt na konci funkčného obdobia predchádzajúceho primátora Iva Nesrovnala, medzi mestom, investorom a OZ Slovenské planetáriá bolo podpísané memorandum o spolupráci.

Hovorí sa v ňom, že všetci traja aktéri budú aktívne podporovať projekt, aby bol úspešný. Po nástupe nového primátora sme necítili podporu mesta. Párkrát sme sa stretli, ale čakacie lehoty na odpovede a ďalšie stretnutia boli veľmi dlhé, z toho bolo jasné, že to nie je priorita magistrátu.

Nanešťastie do toho vstúpil covid, takže sa dalo ospravedlniť, že tá téma sa na dva-tri roky odložila. No už tu vyše roka covid nemáme a očakávali sme živšiu diskusiu a záujem.

Na druhej strane investor k tomu pristupoval veľmi aktívne. Viedli sa pragmatické stretnutia s architektom, rôznymi odborníkmi a podobne. Bolo to už vo fáze prípravy stavebného projektu. To znamená, že keby sa teraz prešlo posledným konaním, mohlo sa začať stavať.

Magistrát bol po celý čas viac-menej neaktívny, z čoho sme cítili, že to nie je jeho vytúžený projekt. Finálnu bodku sme sa dozvedeli iba šesť dní pred rokovaním mestského zastupiteľstva cez verejné oznámenie programu zastupiteľstva. Boli sme z toho zhrození.

Vizualizácia planetária na nábreží Dunaja. Foto: WOAL s. r. o.

Mesto vám teda predtým, než sa tento nový dodatok objavil v programe zastupiteľstva, nepovedalo, že ho plánuje uzavrieť?

P. V.: Mali sme stretnutia aj predtým, naposledy v januári s pánom primátorom a vtedy nám povedal, že si potrebuje tú tému nejako objasniť a interne prejsť s investorom. Odvtedy sme neboli prizývaní na ďalšie rozhovory. V tomto zastupujeme verejnosť Bratislavy a ako občianske združenie tak pristupujeme aj k projektovej príprave. No finálne rozhodnutie sme sa dozvedeli, až keď bolo na stole.

Všetky materiály boli na zasadnutie mestského zastupiteľstva pripravené v takej podobe, že sa stačilo pod to podpísať. Verejná diskusia teda nebola pripustená.

Je to škoda, lebo také závažné rozhodnutie, ako je zrušenie projektu, na ktorom sa pracuje osem rokov, by si určite zaslúžilo širšiu diskusiu – minimálne z pohľadu nastolenia nejakých alternatív, náhrady toho projektu. Keď nie na tomto mieste alebo s týmto partnerom, tak niekde inde alebo s niekým iným. To tam odznelo len ako nejaký dodatok k záväzkom mesta, ktoré sa narýchlo rozhodli priamo na zasadnutí.

Mesto teda nedodržalo memorandum, ktoré s vami podpísalo.

P. V.: Memorandum nie je taký silný právny dokument, aby sme z toho mohli vyvodzovať nejaké dôsledky. Memorandum nehovorí, že keď sa toto nedodrží, aké sú sankcie alebo opravné mechanizmy. Nekonanie nie je dôvod na nejaké postihy či nápravné kroky. Z čisto formalistického pohľadu mesto neporušilo nič, akurát ten morálny záväzok aktívnej spolupráce a podpory projektu. No je divné, že niekto podpíše memorandum a potom podľa neho nekoná.

Peter Bartek: Text memoranda hovorí: „Úlohou hlavného mesta SR Bratislava bude informovať občianske združenie Slovenské planetáriá o kľúčových rozhodnutiach pri rokovaní s investorom, ktoré by mohli mať dopad na záväzok investora postaviť planetárium.“

Čo je závažnejšie ako úvaha o zrušení projektu, ktorá zrejme prebiehala celé mesiace? Sčasti to bolo naznačené ešte v januári, že primátor do toho chce vstúpiť, ale vtedy sme mali pocit, že je veľmi neinformovaný o tom, čo je vlastne planetárium, ako funguje a na čo je to dobré.

Ešte vtedy prebehlo stretnutie, kde sa mu to podrobne vysvetlilo, a podľa toho, čo mi referovali kolegovia, bol záver v podstate neutrálny, v zmysle, že ešte si to premyslia. Zjavne keď si to pán primátor premyslel, nedal nič vedieť.

Peter Volek. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ako si vysvetľujete spôsob, akým bol projekt zmietnutý zo stola?

P. V.: Máme len informácie, ktoré mesto poskytlo médiám, no tie sú nesúrodé. V tom týždni, keď malo byť zasadnutie, sme vyvolali ešte jedno rýchle stretnutie, kde sme sa snažili objasniť naše stanoviská. Zo strany mesta tam prišiel Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý nám uviedol jeden dosť scestný argument, a to, že planetárium dnes už je technologicky zastaraná vec, tak načo to budeme v Bratislave stavať.

My sme im vysvetlili, že ich názor nie je odborne úplne správny, keďže momentálne napríklad v Prahe prebieha rekonštrukcia za dvestopäťdesiat miliónov českých korún. Brnianske planetárium sa rekonštruovalo pred dvanástimi rokmi za 97,4 milióna českých korún, nová 3D projekcia pribudla v Brne pred piatimi rokmi. Nemyslím si, že by radní páni z Prahy alebo Brna robili investície za také veľké sumy, keby si mysleli, že tá technológia je prekonaná.

Tento názor mesta bol potom trochu prekovaný do ďalších statusov primátora, podľa ktorých si mesto váži záujem o planetárium, že ono tu to miesto má. Preto vidíme nesúrodosť v tom, aký bol pôvodne predkladaný dôvodový zámer toho rozhodnutia a aký bol po našom stretnutí a po mediálnych oponentúrach voči týmto argumentom. Aj z tohto pohľadu si myslíme, že širšia diskusia bola na mieste. Rozhodnutie by mohlo byť odložené v čase alebo by paralelne s tým mohla byť riešená alternatíva.

P. B.: Celá argumentácia mesta bola značne zavádzajúca a marketingovo podaná. Pán primátor minimálne od januára už mal informácie o tom, čo je to planetárium. Na všetky nepresné a neúplné argumenty mesta, ktoré boli prezentované verejnosti, sme reagovali a pokúsili sa ich vecne korigovať. Napríklad argument, že mesto by vôbec nemalo nad planetáriom kontrolu. To sa predsa ešte nevedelo. Memorandum v tomto necháva otvorené dvere, o týchto veciach mali byť osobitné zmluvy – explicitne je to tam uvedené.

Píše sa tam: „Spoluprácu v rámci predmetného projektu budú strany memoranda realizovať na základe osobitných zmlúv, v ktorých budú uvedené všetky potrebné náležitosti a špecifikácie projektu s vymedzením formy a rozsahu účasti všetkých strán vrátane foriem komunikácie a marketingu a ďalších oblastí.“

Čiže šírenie takýchto dezinformácií zo strany mesta považujeme za nekorektné.

Premietanie v brnianskom planetáriu. Foto: Hvězdárna a planetárium Brno

Zjavne aj samotný investor chcel od planetária odskočiť. Môže to byť preto, lebo zistil, že sa mu neoplatí planetárium prevádzkovať?

P. V.: Udivujúce je, že investor s nami najprv osem rokov intenzívne na projekte pracuje, no vzápätí, ako bolo vydané rozhodnutie s projektom skoncovať, sa na stránkach rôznych médií objaví vyjadrenie investora, podľa ktorého on túto zmenu víta. Sme sklamaní, že došlo k takémuto názorovému obratu.

Planetárium je inštitúcia, ktorá je na rozmedzí ziskovosti a verejnoprospešnosti. Vieme, že záväzok prevádzkovať planetárium tridsať rokov je pre investora príliš veľké investičné riziko vzhľadom na jeho portfólio podnikania, čiže byty a kancelárie. Prevádzka inštitúcie ako planetárium je preňho veľká neznáma. Možno sa preto rozhodol radšej sa rizika zbaviť.

Vždy keď ide o službu pre verejnosť, malo by do toho vstúpiť aj mesto a iné inštitúcie. V planetáriu sa dajú robiť rôzne formáty, aj ako služba pre mesto, aj ako objednávka pre rôzne inštitúcie, ktoré by tam mohli všeličo prezentovať. Dajú sa tam robiť aj 3D virtuálne prehliadky napríklad pre skupiny turistov a podobne. Ziskovosť je teda taká, že sa dá posúvať podľa toho, aký je v planetáriu program. Teoreticky sa tam dá spraviť aj biznisový kongres, teda vysoko zisková vec – v blízkosti je hotel a planetárium by bola veľmi dobrá doplnková investícia.

P. B.: Upozorňujem ešte na článok z 5. mája tohto roka, kde sa konateľ investora vyjadril k planetáriu kladne. Nie je nám jasné, respektíve môžeme len hádať, čo je za týmto obratom.

Ak by mesto nemalo dosah na prevádzku planetária, nehrozilo by, že by ho majiteľ používal napríklad iba na kongresy, nie na premietanie nočnej oblohy?

P. B.: Práve takéto veci sa v zmysle memoranda mali dohodnúť. Ako mohol pán primátor vopred vedieť, že mesto nebude mať dosah na chod planetária? Pokúsil sa o tom s niekým rokovať?

P. V.: Pokiaľ mesto nemá dosah napríklad na otváracie hodiny súkromných divadiel, múzeí, galérií, tak tieto inštitúcie nemajú v meste svoje miesto? Malo by mesto zastaviť všetku podporu týmto inštitúciám?

Premietanie v brnianskom planetáriu. Foto: Hvězdárna a planetárium Brno

Projektová dokumentácia k planetáriu teda bola hotová. Je možné použiť ju pre planetárium na inom mieste?

P. V.: Bohužiaľ sa nedá použiť, respektíve iba veľmi čiastočne. To miesto je veľmi špecifické v súvislosti s nábrežím Dunaja. Museli tam byť zasadené rôzne prvky, ktoré ošetrujú záplavové riziká. Planetárium bolo riešené ako objekt v tesnom dotyku podzemných garáží, ktoré spájali bloky administratívnych budov. Iba časť projektu možno použiť inde – samotnú premietaciu sálu. Percentuálne ide asi len o päť až desať percent z celého projektu.

Je mi preto divné, že namiesto planetária tam má byť parčík. Keby sa investor v budúcnosti rozhodol, že by tam umiestnil niečo iné, napríklad aj toto planetárium, mohol by ho tam postaviť. Teraz, keď je tam záväzok parčíka, už sa to nebude dať.

Starosta Starého Mesta Matej Vagač obhajoval parčík tým, že tam budú môcť byť vzrastlé stromy a bude slúžiť všetkým. Čo hovoríte na ten argument?

P. V.: Ja som sa priamo na zasadnutí opýtal pána Vagača, ako tam tie vzrastlé stromy budú zakomponované. Planetárium bolo na mieste podzemných garáží, čiže buď tam bude musieť byť veľmi hlboký strop a celé jedno poschodie garáží bude musieť byť zrušené kvôli koreňovým systémom stromov, alebo tie vzrastlé stromy budú len mierne vzrastlé.

Uznesenie, ktoré bolo prijaté, obsahuje aj žiadosť mestského zastupiteľstva pre primátora, aby „inicioval rokovanie s univerzitami sídliacimi v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, Slovenskou akadémiou vied a Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky o možnosti podpory hlavného mesta SR Bratislavy pre vybudovanie centra za účelom popularizácie vedy a techniky, ktorého súčasťou by mohlo byť aj planetárium“. Čo hovoríte na toto uznesenie?

P. V.: Je to svetlo na konci tunela, ale na druhej strane treba povedať, že to je zatiaľ iba v rovine sľubu. Rozhodnutie zrušiť existujúci projekt nás vracia späť o desať rokov. Zase začíname od bodu nula.

My sme nad možnosťami spolupráce so SAV, s CVTI a podobnými inštitúciami rozmýšľali ešte dávno predtým, ako sa vôbec spravil tento projekt v roku 2015. Viacstranná spolupráca je časovo omnoho náročnejšia na dohodovanie sa týchto inštitúcií, vypracovanie spoločného financovania a tak ďalej. Z časového hľadiska vidím realizáciu takéhoto projektu o desať až pätnásť rokov.

Primátor skrátka dal nejaký sľub, ktorému už on nemusí dostáť. Obávam sa, že keď príde nový primátor s inými prioritami a povie si napríklad, že Bratislava potrebuje metro, tak ani z tohto záväzku nič nebude. Planetárium potom asi naozaj nebude nikdy.

P. B.: Samozrejme, že aj my si uvedomujeme určité nedostatky projektu, ktorý bol teraz zrušený. Na druhej strane o päť rokov sme mohli mať postavené planetárium, ktoré by svoju základnú funkciu plnilo dosť dobre napriek niektorým objektívnym výhradám. Prísľuby o vybudovaní veľkých komplexov na popularizáciu vedy sa môžu v slovenských podmienkach zrealizovať možno až o pätnásť, dvadsať, tridsať rokov – to nikto presne nevie. Počas tej doby mohlo fungovať zatiaľ toto planetárium na nábreží a možno o tých dvadsať-tridsať rokov, keď by aj investor končil s povinnou prevádzkou, by naozaj vyrástlo nové centrum aj s novým planetáriom, ktoré by možno definitívne nahradilo to pôvodné.

Ale to je veľmi vzdialená budúcnosť. Obávam sa, že teraz bolo zase niekoľko generácií mladých ľudí v Bratislave a okolí pripravených o možnosť inšpirovať sa a vzdelávať pútavou formou, akú planetárium vie poskytnúť. Prišli aj o zázemie na vytváranie živých komunít ľudí so záujmom o vesmír a vedu, ktoré na pôde planetária mohli vzniknúť.

Peter Bartek. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Inde vo svete je planetárium obvykle súčasťou vedeckých komplexov?

P. B.: Sú situované rôzne, aj vo vedeckých centrách, aj samostatne. Napríklad v Brne je planetárium s hvezdárňou samostatne, v bezprostrednom okolí sa tam nenachádzajú iné vedecké inštitúcie. Bolo by úplne v poriadku, keby bolo aj v Bratislave planetárium samostatne a možno by sa časom osvedčilo ako mestotvorný prvok v rámci vytvárania živého priestoru na nábreží Dunaja v línii Eurovea – Prírodovedné múzeum – Slovenská národná galéria – Archeologické múzeum na Žižkovej – planetárium.

Proti výstavbe planetária zaznieval aj argument, že načo je nám dnes planetárium, keď máme virtuálnu realitu a ona dokáže tento zážitok nahradiť. Je to pravda?

P. B.: Určite nie. To by potom bolo možné spochybniť oprávnenosť existencie aj ďalších inštitúcií, ako sú kiná, divadlá, múzeá, galérie. Okrem toho dôležitý je aj spoločenský aspekt, keďže ľudia sa v planetáriu fyzicky stretnú.

P. V.: Aspekt stretávania sa je dosť dôležitou zložkou informačnej cesty človeka. Diskusia priamo na mieste pri premietaní danej témy je nenahraditeľná a neporovnateľná s tým, keď si s niekým len píšete. Základné komunikačné pravidlá o tom, akým spôsobom sa prenáša informácia pri komunikácii dvoch ľudí, sú také, že 70 percent je vizuálna stránka, mimika, 23 percent je intonačná stránka a iba zvyšných 7 percent je obsahová stránka, teda samotné slová ako kód informácie.

P. B.: No aj z praktického hľadiska je to nezmyselný argument. Ak by ste chceli prezentovať napríklad nejaký nový architektonický projekt pre sto ľudí naraz, tak chcem vidieť, ako tým sto ľuďom poskytnete okuliare na virtuálnu realitu a budete im to takto ukazovať. Do planetária stačí tých ľudí posadiť a premietnuť im to.

Planetárium v Brne. Foto: Hvězdárna a planetárium Brno

Prečo je vlastne dôležité, aby Bratislava mala planetárium?

P. V.: Planetárium ako myšlienka vznikla pred sto rokmi v Nemecku ako polguľová sála, kde sa premietali iba bodové hviezdy. Vtedy bol účel planetária na výuku astronómie a všeobecných základov o hviezdach.

S vývojom digitálneho premietania v rozpätí 360 stupňov vieme do planetária dať akúkoľvek tému. Hlavný účel planetária je vzdelávať ľudí. Pokiaľ bol niekto v IMAX-e, kde je zatočené plátno, vie, že dojem na diváka je silnejší. Planetárium ponúka premietanie 360 stupňov dookola a divák má naozaj pocit, že je v pralese, v mori, vo vesmíre – podľa toho, čo sa premieta. Dá sa tam teda premietať všeličo o prírode, o Zemi a podobne. Formát planetárií je mimoriadne široký a nejde dokonca len o prírodné vedy, ale dajú sa tam dať kultúrne a hudobné programy, môže to byť relaxačný program...

Planetárium je unikátny formát popri divadlách, kinách, múzeách a galériách. Tým, že je to digitálna technológia, dajú sa tam premietať aj reálne dáta napríklad z internetu. Program môže byť aj živo moderovaný a tak ďalej. Je to skrátka mnohoúčelová populárno-náučná inštitúcia.

Planetárium tu má svoje miesto a všetky veľké mestá vo svete také inštitúcie majú a ľudia do nich chodia. Nie je dôvod, aby sme to nemali aj my – naopak, sto rokov nám to chýba.

P. B.: Vďaka digitálnej technológii sa aj samotná astronómia dostala na vyššiu úroveň. Môžete sa ocitnúť na povrchu Marsu alebo iných planét a ich mesiacov, môžete preletieť cez galaxiu, okolo čiernej diery a tak ďalej. Aj pre deti je to úchvatný zážitok, keď si tam pozrú rozprávku alebo nejaký vzdelávací formát v im prístupnej forme. To všetko sa dá zrealizovať aj v 3D verzii (v závislosti od nainštalovanej projekčnej technológie).

Astronómii sa nevenujete profesionálne, no ste nadšenci planetárií. Ako vám napadlo založiť občianske združenie a takto sa občiansky angažovať?

P. V.: Lásku k astronómii nám vštepil práve Park kultúry a oddychu, ktorý mal svoj astronomický úsek a chodili sme tam do astronomického krúžku. Snahy postaviť planetárium tu boli už dávno a po tom, čo sa to nepodarilo v deväťdesiatych rokoch, sme videli, že to nikam nespeje. Povedali sme si teda, že do toho chceme ísť organizovane a že má zmysel založiť občianske združenie, ktoré by mohlo mať väčší vplyv na mesto. No máme v združení aj profesionálnych astronómov.

P. B.: Vesmír v určitom zmysle spája všetky prírodné a technické vedy. To, že som mohol chodiť do astronomického krúžku, utvrdilo vo mne záujem o fyziku, chémiu, matematiku. Cez astronómiu sa tieto vedy dajú vnímať omnoho ľahšie. Ja som nakoniec vyštudoval informatiku, čo je možno nepriamy dôsledok záujmu o prírodné vedy. Podpora takýchto inštitúcií podľa mňa generuje aj ľudí, ktorí sú nedostatkoví na pracovnom trhu. Väčšina ľudí, ktorí sa zaujímajú o astronómiu, neskončí ako astronómovia, ale je to pre nich inšpirujúci prvok, vďaka ktorému si ukotvia pozitívny vzťah k prírodným vedám, a pestuje to v nich matematické myslenie.

Čo je hlavná činnosť vášho občianskeho združenia?

P. V.: Ide najmä o informovanie o planetáriách všeobecne. Na stránke máme články o technológiách, zoznam planetárií na Slovensku, zverejňujeme popularizačné články o novinkách zo sveta planetárií a tak ďalej. Snažíme sa vzdelávať o tom, čo planetáriá sú, na čo sú dobré, ako to funguje.

P. B.: Ako doplnkovú činnosť občas organizujeme pozorovacie akcie nočnej oblohy.

Premietanie v brnianskom planetáriu. Foto: Hvězdárna a planetárium Brno

Kam by ste odporučili ísť niekomu z Bratislavy alebo inde zo Slovenska, ak chce navštíviť planetárium?

P. V.: To najlepšie, čo v okolí je, je planetárium v Brne. Na Slovensku máme sedem planetárií, ktoré majú pevnú stavbu, z hľadiska technológií najlepší je asi Žiar nad Hronom. No dynamicky sa to vyvíja, zaujímavo je zrekonštruované planetárium v Hurbanove, ktoré je trochu menšie, ale zážitok je tam veľmi silný. Odporúčam navštíviť aj planetárium v Hlohovci. Existujú okrem toho aj planetáriá mobilného charakteru.

P. B.: To je vlastne planetárium, ktoré sa nafúkne a má priemer typicky asi štyri až päť metrov. Kvalita zážitku v ňom je však rádovo nižšia ako v pevnom planetáriu, v ktorom sú kvalitné projektory. Napriek tomu je veľký záujem o premietanie aj v takýchto planetáriách.

Vidíte nádej, že sa objaví náhradný projekt na bratislavské planetárium?

P. V.: Nádej máme, treba však dať dohromady takých partnerov, ktorí to budú spoločne tlačiť dopredu a nebudú si hľadať únikové cesty podľa momentálnej situácie.

P. B.: Podľa doterajších skúseností máme dôvod na veľký skepticizmus. Žiaľ, obávam sa, že možno najbližších dvadsať rokov tu nič také nevznikne. Podľa nastavenia súčasného vedenia mesta a finančných problémov, aké má, to nevidíme reálne. Ale možno nás primátor mimoriadne prekvapí.

Nevidíte cestu skôr v tom, že sa objaví nejaký bohatý mecenáš, ktorý planetárium postaví, podobne ako to bolo v prípade galérií Nedbalka či Danubiana, ktoré vznikli vďaka súkromným investíciám?

P. V.: Túto cestu vidíme ako rýchlu cestu k cieľu a asi by to bol dobrý model. No keď sledujeme ostatné dekády, tak takýchto veľkých súkromných projektov nie je veľa. Budeme však veriť a hľadať aj iné možnosti.