Text bol publikovaný 10. júla
Otázka náhrady Joea Bidena za iného kandidáta je zatiaľ len teoretická, pretože starý pán sa veľmi rozhodne bráni. „Nikam nejdem,“ hovoril v prejave pri príležitosti Dňa nezávislosti. Odstúpil by len vtedy, „ak by mu to osobne odporučil všemohúci Boh“.
Zhromaždeniu demokratických guvernérov potom vysvetlil, že potrebuje viac spánku a žiadne akcie po ôsmej večernej. (Čo sa stane, keď sa začne vojna o polnoci? Dozvie sa to prezident Spojených štátov až ráno po sladkom vyspaní sa? Že aj také veci ľuďom netrknú.)
Niektoré teoretické otázky však priťahujú veľmi veľkú praktickú pozornosť. Každý tuší, že po budúcej epizóde porovnateľnej s tou katastrofálnou debatou na konci júna sa už kritikov nebude dať len tak ľahko zahnať späť do stáda a že „striedanie stráží na poslednú chvíľu“ je predsa len reálny scenár, na ktorý je lepšie sa pripraviť vopred.
Lenže v takom prípade je potrebné počítať aj s „faktorom Kamala“.

Kamala Harrisová je Bidenova viceprezidentka a zároveň kandidátka na viceprezidentku do nového obdobia. V americkom úze vždy kandiduje „ticket“, teda dvojica prezident – viceprezident, a súčasný „ticket“ za demokratov teda znie Biden – Harrisová.
Je zaujímavé, že v kuloároch sa hovorí, že sám Biden v roku 2020 o Harrisovú ako viceprezidentku nestál – vraj s ňou nemal dobrý vzťah. Avšak rok 2020 bol zároveň vrcholom veľkého rasového účtovania, „the Great Awokening“, a teda prišiel čas afroamerických žien – respektíve jednej konkrétnej afroamerickej ženy, a to aj napriek tomu, že medzi voličmi samotnými bola Harrisová veľmi nepopulárna.
Práve vtedy Harrisová zvažovala účasť na primárkach, lenže prieskumy verejnej mienky boli pre ňu také nepriaznivé – v jej vlastnom štáte, Kalifornii, jej sľubovali len 8 percent! –, že sa rozhodla neriskovať povesť a peniaze v priamom strete. Lenže doba bola taká, aká bola, a tak sa stalo, že dnes Harrisová sedí v Bielom dome a kandiduje s Bidenom znova.
Mimochodom, Harrisová je síce napoly černoška, ale nemá nič spoločné s tou klasickou komunitou amerických černochov z juhu. Jej otec je profesorom ekonómie, ktorý sa do USA zamlada prisťahoval z Jamajky, a to kvôli postgraduálnemu štúdiu na Berkeley. Jej matka bola indická vedkyňa.
Toto je pomerne bežný jav okolo amerických rasových kvót a preferencií – najefektívnejšie ich využívajú černosi a miešanci „odinakiaľ“, čerství prisťahovalci z Afriky alebo Karibiku a ich potomkovia, vzdelaní a bohatí ľudia.
Taký Harvard sa napríklad chváli takmer 10 percentami černošských študentov, ale odmieta povedať, aké percento z nich sú tradiční, „mnohogenerační“ americkí černosi. Odhady hovoria, že nanajvýš tretina.
Teraz vstupuje do hry jedna skutočnosť, ktorú som ešte v našej tlači nezaznamenal, a pritom je pomerne významná: ticket Biden – Harrisová už vybral na nadchádzajúcu kampaň obrovský balík peňazí, približne 240 miliónov dolárov. A práve osud týchto peňazí by bol pri prestriedaní kandidátov neistý.
Ak by Bidena nahradila Harrisová, skoro určite by tie nazbierané peniaze mohla použiť, pretože v príslušnej dokumentácii pre federálne úrady (financovanie politických kampaní je v USA veľmi striktne regulované) figuruje aj jej meno. Ale prevod na úplne iného kandidáta? To je otázka; nič také sa doteraz v praxi neotestovalo a právnici sa hádajú. Je to celkom významná praktická prekážka.
Lenže Harrisová stále ešte nie je populárna. Za uplynulé štyri roky sa veľmi nezviditeľnila a súčasné prieskumy verejnej mienky jej dávajú len o trochu lepšie šance na víťazstvo ako Bidenovi samotnému: 38 namiesto 35 percent. Z toho vyplýva, že vymeniť Bidena za Harrisovú je veľký kotrmelec s neistým efektom. Väčší zmysel by dávalo nájsť nejakého výrazne lepšieho kandidáta niekde inde a dúfať, že si vyberie dostatok peňazí sám.

Teda za predpokladu, že bude Harrisová samotná súhlasiť. Ak nie, rozhorí sa v strane tvrdý boj, pretože komunita jej online fanúšikov, takzvaná KHive, patrí k tomu najhoršiemu, čo sa na sociálnych sieťach kedy vzalo. Dokonca aj na pomery hysterického kalifornského progresivizmu sú to agresívni magori organizujúci digitálne hony na každého, kto skrížil cestu ich favoritke.
Nuž, kto mečom bojuje, mečom aj hynie; ale nebolo by bývalo lepšie urobiť skutočné, poctivé primárky než len de facto aklamáciu súčasného prezidenta? (Teraz už je na to, samozrejme, neskoro.)
Bolo, lenže to by bolo veľa demokracie naraz. A demokracia, ako je známe, je neusporiadaná, neučesaná a potrebuje riadiť, najlepšie zborom nejakých šikovných hláv. Tie múdre hlavy majú síce značný talent na zlé rozhodnutia – asi ako keď v roku 2016 „predbežne korunovali“ Hillary Clintonovú –, ale na sebavedomí im to nikdy neubralo.
Pôvodný text: Problém jménem Kamala. Uverejnené so súhlasom autora.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.