Izraelský protiúder Šéf Hamasu zabitý v Teheráne, Irán je v šoku a pod tlakom

Haníja navštívil Teherán pri príležitosti inaugurácie nového iránskeho prezidenta Mahmúda Pezeškijána.

Jeho smrť potvrdil samotný Hamas aj iránske úrady. Okrem Haníju zomrel aj jeden z jeho ochrankárov.

Irán v reakcii na nálet zvolal zasadanie najvyšších bezpečnostných zložiek vrátane Islamských revolučných gárd.

Hoci sa Izrael oficiálne k zabitiu Haníju doposiaľ neprihlásil, krajinu už obvinili iránske štátne médiá aj Hamas. 

Aj väčšina odborníkov považuje Izrael za najpravdepodobnejšieho pôvodcu útoku. Podľa iránskych úradov bola raketa vystrelená „zo zahraničia“, odkiaľ presne sa tak stalo, zatiaľ neuviedli.

Haníja (v strede) pri stretnutí s iránskym ajatolláhom Chamenejom pár hodín pred atentátom. Zdroj foto: X/Khamenei.ir

Kto bol Haníja

Haníja, ktorý bol ako predseda politbyra vrchným politickým lídrom Hamasu, sa narodil v roku 1963 v Pásme Gazy, keď sa územie ešte nachádzalo pod egyptskou správou. Viedol Hamas v Pásme Gazy v rokoch 2006 až 2017, keď ho nahradil Jahjá Sinvár, terorista, ktorý bol prepustený pri výmene rukojemníkov.

Odvtedy Haníja nastúpil na nový post v Katare, kde si užíval prepych, ktorý nahromadil počas svojej vlády v Gaze (jeho osobný majetok bol odhadovaný na niekoľko miliárd dolárov). Za jeho spoluúčasť na plánovaní útoku na Izrael a spáchané zločiny zo 7. októbra naňho vydal Medzinárodný trestný súd zatykač.

Hoci Haníju spätne niektoré médiá vykresľujú ako akéhosi „umiernenejšieho“ člena vedenia Hamasu, takáto interpretácia je scestná.

Haníja sa vôbec netajil tým, že sa neštíti využívať ani civilné obete, či už na strane Izraela, alebo Palestínčanov, pre svoj prospech. „Ako hovorím, a vždy opakujem, krv detí, žien a starcov [...] potrebujeme, aby prebudila v nás revolučného ducha,“ hlásal otvorene.

Jeho reálna funkcia bola napriek tomu najmä symbolická, podľa izraelského denníka Haaretz skutočnú moc držia v rukách naďalej najmä Jahjá Sinvár a Mohammed Deif. Haaretz pripomína, že Izrael sa pokúsil zlikvidovať Deifa v polovici júla, ale jeho osud je doposiaľ neznámy.

Nálet na Bejrút

Zabitie šéfa Hamasu nie je jediným úspechom, ktorý Izrael dosiahol za ostatných 24 hodín. Okrem úderu na Teherán vykonal aj nálet na Bejrút, pri ktorom údajne zlikvidoval jedného z vysokých vojenských veliteľov milície Hizballáh.

Terčom náletu na Bejrút bol hľadaný terorista Fuád Šukr. Hizballáh v sobotu pri raketovom útoku na Golanské výšiny zabil 12 členov drúzskej menšiny, prevažne detí. Podľa Izraela bol práve Šukr zodpovedný za tento útok, keďže mal na starosti drony a „bol zodpovedný za väčšinu najmodernejších zbraní Hizballáhu vrátane presne navádzaných striel, riadených striel, protilodných striel a rakiet dlhého doletu“.

Fuád Šukr bol jedným zo zakladateľov Hizballáhu a v minulosti organizoval početné teroristické útoky. USA ho napríklad vinili z útoku Hizballáhu na vojenskú základňu v Bejrúte v roku 1983, ktorý zabil vyše tristo ľudí – 241 Američanov, 58 Francúzov a 6 civilistov.

Hizballáh sa zatiaľ k stavu Šukra nevyjadril, ale podľa zdrojov Reuters je kriticky ranený.

Po raketovom útoku z LibanonuIzrael a Hizballáh stoja na pokraji novej vojny

Christian Heitmann

Politické následky

Pri vyhrotenej situácii na Blízkom výhode teraz mnohí uvažujú, akým následkom bude čeliť najnovší izraelský úder a ako naň zareagujú nielen Hizballáh a Hamas, ale aj Irán.

Samotný úder na Hizballáh ukazuje, že Izrael dôsledne kalibruje svoju odpoveď a vyhýba sa príliš radikálnym krokom, ktoré by mohli vyústiť do otvorenej vojny. Aj v prípade zabitia Haníju dbal na minimalizáciu kolaterálnych škôd.

Problémom však je, že zabitie Haníju v Teheráne, ešte k tomu počas toho, ako navštívil inauguráciu nového prezidenta, je pre Irán úderom do tváre. Podľa korešpondentky NYT Farnaz Fassihi je iránske vedenie „v šoku“ a mnohí na Blízkom východe ho vidia ako zlyhanie iránskeho bezpečnostného aparátu a znak slabosti.

Zamiešať kartami môže ešte aj rastúci pocit mnohých (najmä sunnitských) Arabov, ktorí Irán vinia z dvojitej hry a nazdávajú sa, že Izrael musel mať pomocníkov v samotnom Iráne.

Že by Irán skutočne spolupracoval s Izraelom, je síce úplne bizarná konšpiračná teória, ale ukazuje, že aj v spoločnom boji proti Izraelu nedôvera medzi sunnitmi a šíitmi zostáva veľká.

Irán preto môže byť pod tlakom, aby ukázal nejakú dramatickú reakciu, možno sa dokonca zmohol na viac než bežné odpálenie salvy rakiet proiránskymi šíitskymi milíciami z Iraku, Jemenu a Libanonu.

Nový iránsky prezident Pezeškján v každom prípade už avizoval, že „teroristickí okupanti“ zabitie Haníju ešte oľutujú a že Irán bude brániť svoju „územnú celistvosť a dôstojnosť“.

Spojené štáty zatiaľ nabádajú, že vojna nie je nevyhnutná, ale uistili, že by v prípade iránskeho útoku Izraelu prišli na pomoc.